Prítomnosť moslimov na Slovensku je mnohými považovaná za fenomén posledných rokov, ako istý dôsledok otvorenosti po páde komunistického režimu a globalizácie. V skutočnosti je však kontakt Slovákov s moslimami oveľa starší.
Prvý intenzívnejší kontakt s moslimami síce pochádza z čias prítomnosti osmanských vojsk na tomto území, no prvé zmienky o prítomnosti moslimov pochádzajú už z 9. storočia. Nachádzame ich v správach moslimských obchodníkov, ktorí navštívili toto územie počas svojich ciest.
„Obchodná cesta vedúca z Blízkeho východu cez dnešnú Ukrajinu, Slovensko a Českú republiku a ďalej na západ a na sever, priťahovala nielen moslimských a nemoslimských obchodníkov z Blízkeho Východu, ale aj cestovateľov a geografov,“ píše Katarína Šomodiová v publikácii Muslims are: predsudky, mýty, bariéry a ako proti nim bojovať.
Arabské správy
Mnohé zaujímavé rozprávania týchto moslimských obchodníkov zozbieral Ján Paulíny v diele Arabské správy o Slovanoch. Správy o autorov z 9. až 12. storočia opisujú politické a ekonomické pomery, ale i každodenný život ľudí na našom území.
Cestovateľ Ibn Rusta napríklad v diele Kniha vzácnych drahocenností píše: „ Ich panovník je korunovaný. Poslúchajú ho a konajú podľa jeho príkazov. Jeho sídlo je uprostred krajiny Slovanov. Najvýznamnejší a najznámejší je medzi nimi vladár, ktorý má hodnosť vládcu vládcov. Volajú ho Swít bulk (Svätopluk) (…) V ich krajine býva tuhá zima. Preto si vykopú obydlia a pod zemou, zastrešia ich drevenou strechou, aká pokrýva kostoly, a prihrnú na ňu zem. Do takého obydlia vojde muž so svojou rodinou a prinesie tam drevo a trochu skál. Potom v ňom rozloží oheň a kúri, kým sa skaly nerozpália do červena. Keď sú najhorúcejšie, polieva ich vodou a obydlie sa zohreje.“
Známy arabský geograf al-Idrísí v diele Poučná kniha pre cestovateľa uvádza opis mesta Nitra: „Nitram (Nitra) je kvitnúce veľké mesto rozložené v širokom údolí (na rovine). Má veľa obyvateľov. Pretekajú cezeň rieky a okolo neho sú úrodné polia.“
Zaujímavé je aj ďalšie rozprávanie. Andalúzsky učenec a cestovateľ Abú Hámid al-Gharnátí v 12. storočí pracoval pre uhorského kráľa a zmieňuje sa o dvoch moslimských národoch žijúcich v Uhorsku, Chvárezmčanoch (uvádza sa aj názov Chalizovia či Bisserminae, po maďarsky Böszörmén) a Magribčanoch (Pečenehovia). Paulíny na strane 162 z jeho textu cituje: „V Uhorsku je aj nespočetné množstvo Chvárezmčanov. Chvárezmčanov zamestnávajú uhorskí králi v dôležitých i menej dôležitých zamestnaniach. Preto sú navonok kresťanmi a iba potajomky vyznávajú islam. Magribčania (Pečenehovia) slúžia kráľovi iba ako vojaci (žoldnieri), a preto otvorene vyznávajú islam.“
Moslimovia v tej dobe slúžili u uhorských kráľov, prípadne s nimi miestni obyvatelia obchodovali. Je to dobrý príklad koexistencie medzi rozličnými náboženskými skupinami na našom území, ktorý by si najmä v dnešnej dobe zaslúžil viac pozornosti.
Veľa ľudí si históriu islamu na našom území spája predovšetkým s obdobím prítomnosti Osmanskej ríše. Podrobne sa tejto téme venovala religionistka Katarína Šomodiová. V prednáške sa dozviete napríklad aj to, aké zriadenie tu Osmanská ríša vytvorila či aké kultúrne vplyvy Osmanov pretrvali na našom území dodnes:
Novodobé dejiny
Podľa údajov z 18. storočia žilo v Bratislave popri Židoch a kresťanoch približne 300 moslimských rodín, najmä obchodníkov z Balkánu, ponúkajúcich orientálne tovary. Približne z tej doby pochádza aj údajná mešita, stavba v orientálnom štýle, ktorá stála v Bratislavskom podhradí v oblasti zvanej Vydrica až do začiatku 70. rokov minulej dekády. Stavba bola vystavaná v maurskom štýle.
V roku 1912 bol aj na našom území uznaný islam ako jedno z oficiálnych náboženstiev monarchie. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 väčšina bosnianskych moslimov zotrvala na území novovznikajúceho Československa a pripojilo sa k nim niekoľko imigrantov zo štátov Sovietskeho zväzu (prevažne Čerkesi a Tatári).
Koncom roku 1934 sa stretla skupina praktizujúcich moslimov, medzi ktorými bol aj český publicista a konvertita na islam Muhammad Abdalláh Brikcius, a založili spoločne Moslimskú náboženskú obec pre Československo. Obec bola uznaná v roku 1935 Ministerstvom školstva a národnej osvety a uznanie bolo potvrdené aj Ministerstvom vnútra vlády protektorátu Čiech a Moravy.
Po nástupe komunistov nadobudol platnosť zákon č. 218/1949 Zb., podľa ktorého musela každá cirkev či náboženská spoločnosť, pokiaľ chcela byť uznaná, obnoviť svoju registráciu a podpísať prehlásenie, v ktorom sa de facto prihlásila k účasti na budovaní socialistickej spoločnosti. Tento krok moslimovia neučinili.
Ďalšia formálna štruktúra reprezentujúca moslimov vznikla až po rozpade socialistického zriadenia. Krátko po nežnej revolúcii vznikol Všeobecný zväz moslimských študentov združujúcich prevažne zahraničných moslimských študentov v Československu. Po rozpade Československa vznikli nástupnícke zväzy moslimských študentov v oboch štátoch.
V Českej republike boli v roku 1994 následne založené Islamské nadácie v Brne a Prahe. Moslimovia v Českej republike získali prvý stupeň registrácie a v súčasnosti ich reprezentuje Ústredie moslimských obcí Českej republiky, pod ktoré spadajú moslimské obce pre vybrané mestá. Na Slovensku bola v roku 1999 založená Islamská nadácia na Slovensku, islám však dodnes nie je na Slovensku registrovaným náboženstvom.
Prvé snahy o výstavbu mešity v našej novodobej histórii spadajú do druhej polovice 30. rokov 20. storočia. Do vojny sa však problém nepodarilo vyriešiť a k ďalšiemu pokusu došlo až v 90. rokoch. Pokým v Českej republike bola táto snaha nakoniec úspešná (prvá mešita bola postavená v roku 1998), na Slovensku sa to nepodarilo dodnes.
Autor fotky: Khairul Onggon na Pexels
„Projekt 1001 ReaSons why? bol podporený z programu Stronger Roots, ktorý realizuje konzorcium Nadace OSF, Nadácia otvorenej spoločnosti Bratislava, NIOK Foundation a thinktank Glopolis. Cieľom programu je podporiť odolnosť a stabilitu organizácií občianskej spoločnosti v Česku, Maďarsku a v Slovenskej republike a pomôcť im k väčšiemu zakoreneniu v spoločnosti“.
