Moslimka s odlišnou farbou pleti a so statusom migrantky založila prvú univerzitu na svete

0

Fatima Al-Fihrí (800 – 878)

Keby sme mali hádať najstaršiu univerzitu sveta, zrejme viacerí by uprednostnili  predstavu o prednáškových sálach v majestátnej budove s elegantným parkom a štíhlou vežou obrastenou brečtanom kdesi v západnej Európe. Pre veľkú rodovú nerovnosť vo vzdelávaní, až dve tretiny negramotnej populácie sveta tvoria práve dievčatá a ženy, by sa mohlo zdať, že vysokoškolské vzdelávanie odštartovalo ako výlučne pánska jazda. Avšak zdanie klame!

Za univerzitným systémom vzdelávania stojí arabská moslimka menom Fatima Al-Fihrí. Z vlastného dedičstva vybudovala svetové dedičstvo. V roku 859 nášho letopočtu založila univerzitu Al-Karaouine (známa aj v tvare Al-Qarawiyyin) v marockom meste Fez. Architektonická nádhera je zmesou stredovekých a moderních arabských vzorov s pestrou mozaikou po dlažbách i stenách. Stĺpovými klenbami lemovanými umeleckým reliéfom, sýto červenými kobercami na zemi a vo vzduchu voľne hompálajúcimi svietidlami prešli intelektuáli a intelektuálky z rôznych kútov sveta. V univerzitnej knižnici sa nachádza v pôvodnej väzbe zachovaný vznešený Korán z 9. storočia a ďalších 4-tisíc vzácnych textov a starodávnych rukopisov. V čase svojho rozmachu boli univerzita a knižnica mostom poznania pre výskumníkov medzi Afrikou a Blízkym východom a Európou.

Stará bridlica, na ktorú sa podpísal zub času, je vlastne diplom samotnej zakladateľky a absolventky – jej meno je vytesané jemným arabským písmom. Od založenia tejto excelentnej a nepretržite fungujúcej vzdelávacej inštitúcie uplynulo k dnešnému dňu celých 1162 rokov.

Fatima Al-Fihrí sa narodila okolo roku 800 nášho letopočtu v oblasti Kairouan na území dnešného Tuniska do vzdelanej zbožnej rodiny. Rodina sa rozhodla pre migráciu do marockého Fez, približne v rovnakom čase, kedy Arabi utekali do Córdoby a južného Španielska potom ako boli vyhnaný zo svojich domovov. Náročné počiatočné roky na novom mieste čoskoro ustúpili životu úspešného obchodníka, ktorým sa stal jej otec Muhammad. Fatima a jej sestra Mariam mali šťastie, že ich prirodzená zvedavosť bola podporovaná a kultivované rodinou i prostredím. Fez bol živým epicentrom vedomostí a kultúry, často označovaný aj ako „moslimský západ“, kde umenie a veda prekvitali spoločne s náboženstvom. Bolo to ideálne prostredie pre intelektuálny a duchovný rast mladej Fatimy.

Predčasná smrť jej otca, manžela a brata v rýchlom slede spôsobili, že Fatima hľadala nový akýkoľvek zmysel života. Fatima a Mariam zdedili značný majetok po svojom otcovi, čím získali nielen finančnú nezávislosť, ale spolu s ňou aj nové príležitosti. Ako oddané veriace moslimky – sestry neváhali investovať dedičstvo smerom späť do komunity, v ktorej vyrastali.

„Fatima Al-Fihrí zrealizovala svoj nápad pre vzdelávací uzol, ktorý sa už počas stredoveku stal svetoznámym.“

Sestry si všimli, že miestne mešity vo Feze začínajú byť preplnené prílivom prisťahovalcov, najmä zo Španielska, a preto sa rozhodli vybudovať priestory, dostatočne veľké pre všetkých – cudzích i miestnych. Kým Mariam dala postaviť mešitu známu ako Al-Andaluz, Fatima sa s odhodlaním pustila do výstavby vzdelávacieho centra, ktoré pomenovala podľa svojho rodiska Al-Karaouine. Jej víziou bolo poskytnúť spoločenstvu miesto pre modlitby, stretnutia a vzdelanie. Svoju predstavu naplnila a postupne ľudia z celého sveta prichádzali za kvalitným rozmanitým vzdelávaním na jej univerzitu Al-Karaouine. Vyučovali sa tu odbory ako medicína a chémia, matematika, gramatika, geológia, astrológia či hudba. Pravidelne sa tu organizovali sympóziá a diskusie, obdoby dnešných vedeckých konferencií.

Madrasa (po arabsky škola) sa rýchlo premenila na univerzitu, ktorá sa stala prvou univerzitou, ktorá udeľovala tituly. Časom inštitúcia získala výbornú reputáciu a dôveryhodnosť, čím sa vytvoril a ustálil koncept univerzitného systému aký poznáme aj dnes. Úsilie Fatimy o zriadenie uznávaného a vycibriného vzdelávacieho centra, malo osobitný vplyv na stredovekú Európu. Prispela k pokroku v oblasti vedy, matematiky a filozofie v čase, kedy Európa bola v dobe temnoty. Brány univerzity sú otvorené dodnes, pričom je tiež považovaná za najstaršiu a nepretržite fungujúcu univerzitu sveta. Jej prvenstvo pred európskymi univerzitami dokazujú záznamy UNESCO a Guinnessová kniha rekordov. Referenčným rokom je rok 859 podľa gregoriánskeho kalendára = rok 254 Hidžry, kedy bola Al-Karaouine založená najprv ako mešita so vzdelávacím charakterom. Každopádne, o viac ako storočie predbehla inú renomovanú univerzitu, Al-Azhar v Egypte, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 970 nášho letopočtu či Bolonskú univerzitu z roku 1088. Svetoznáma Oxfordská univerzita, považovaná tiež za najstaršiu univerzitu v anglickom hovoriacom svete, vznikla až o dve storočia neskôr v roku 1096.

Al-Karaouine priťahovala najlepších a najinteligentnejších študentov a študentky. Stala sa alma-mater pre najlepšie mozgy histórie vôbec, moslimského i nemoslimského sveta. Študovali tu básnici, filozofi, astronómovia či matematickí velikáni. Aj na Slovensku sú známe osobnosti ako židovský filozof Moses Maimonides, otec sociológie Abdulrahman Ibn Chaldún, lekár Abu Walid Ibn Rushd, geograf Muhammad al-Idrísi, andalúzsky lekár Músa Ibn Msimonou, diplomat a bádateľ Leo Africanus a Gerbert z Aurillacu, ktorý sa neskôr stal pápežom známym ako Sylvester II. To je len stručný zoznam noblesných absolventov univerzity. Presne v týchto priestoroch s mozaikovou dlažbou bola vynájdená raná algebra a práve tu sa pápež Silvester II. prvýkrát učil arabské číslice (0-9) a priniesol ich do Európy. Prevažná časť študijných materiálov z Al-Karaouine bola preložená a rozšírená po celom západnom svete, čím vznikla živná pôda pre európske renesančné obdobie.

„Zatiaľ čo Európa zápasila s dobou temna, islamskému svetu sa darilo vo výstupe do zlatého veku.“

Samozrejme ani Fatima sa nechcela nechať ochudobniť o revolučné vzdelávanie. Sama sa stala študentkou na vlastnej univerzite. Jej vyrytý diplom sa nachádza v univerzitnej knižnici dodnes. Svoje vedomosti aj neskôr zúročovala a odovzdávala ďalej ako prednášajúca svojim študentom.

Islamský svet, po 16. storočí, zasiahla séria udalostí, ktoré spomalili dominanciu regiónu. Ale aj uprostred meniacej sa rovnováhy síl vo svete, Al-Karaouine naďalej priťahovala učenia chtivých študentov a vedcov na svoje legendárne územie. Univerzita bola formálne začlenená do štátneho univerzitného systému v Maroku v roku 1963. V súčasnosti sú brány univerzity stále otvorené pre verejnosť a vzdelávajú ženy a mužov z celého sveta.

Dlhé stáročia bola knižnica sprístupnená iba pre študentov, vedcov a výskumných pracovníkov. Začiatkom 21. storočia knižnica prešla rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá okrem iného, zahŕňala inštaláciu solárnych panelov a klimatizácie na ochranu kníh pred vlhkosťou. Na tento projekt dohliadala iná odvážna žena, kanadsko-marocká architektka Aziza Chaouni. Vynovené priestory knižnice boli otvorené, aj pre širokú verejnosť, v roku 2016.

„Bola to vizionárka! Vďaka nej táto univerzita mala obrovský vplyv na rôzne kultúry a civilizácie, stala sa prameňom inovácií.“ (Imám Al-Karaouine)

Ťažko povedať ako by sa boli vyvíjali svetové dejiny, nebyť altruistickej Fatimy Al-Fihrí a jej horlivého zápalu pre nové poznatky. Jasné však je, že moderný svet a globálny boj za rodovú rovnosť vo vzdelávaní, vďačia mnohému práve tejto priekopníčke s víziou, takmer úplne neznámej pre Európanky a Európanov.

Ešte počas svojho života si vyslúžila prezývku „Umm al-Banayn – Matka detí“. Podľa historikov jej táto prezývka prischla pre jej dobročinnosť a skutočnosť, že si pod svoje krídla brala študentky a študentov, pričom starostlivo dbala o ich ďalšie vzdelávanie. Zomrela okolo roku 878 nášho letopočtu. Viac faktov o jej osobnom živote sa žiaľ nezachovalo. Hoci jej príbehy boli zapisované, aj po jej smrti, pri rozsiahlom požiari v roku 1323 boli úplne zničené všetky písomné záznamy uchovávané v univerzitnom archíve.

Bezpochyby však zanechala po sebe dedičstvo svetového charakteru. Svoju víziu o vzdelávaní pre všetkých pretavila do skutkov. Jej pričinením vznikla univerzita, odborníkmi označovaná aj ako maják vedy, ktorá mala značný vplyv na rôzne kultúry, civilizácie a generácie. A vlastne svoje poslanie plní dodnes. Vďaka Fatime Al-Fihrí, moslimke s hidžábom.

Ilustrácie: Andrea Plulíková, titulná foto: Univerzita Al-Karaouine, Momed.salhi, Wikimedia Commons, CC.

Zdieľať

Leave A Reply