Starosta Bratislavy Ďurkovský zamietnutie výstavby obhajoval „konfliktom medzi islamským svetom a západnou civilizáciou“.

Zákon o registrácii cirkví neumožňuje muslimom organizovať svoj náboženský život v rámci vlastnej náboženskej obce. Preto slovenskí muslimovia už od pádu bývalého režimu zastrešujú svoje aktivity občianskymi združeniami či inými právnymi formami. Najznámejšou je Islamská nadácia na Slovensku, no dnes už málokto vie, čo bolo jednou z jej prvých aktivít krátko po založení.

Akonáhle bola nadácia registrovaná, zakúpila pozemok v bratislavskom Starom Meste, neďaleko Kramárov. Malo na ňom vyrásť prvé islamské centrum na Slovensku. Ambíciou vedenia nadácie totiž nebolo postaviť „iba“ mešitu, ale komplexné centrum, ktoré by popri duchovných potrebách muslimov zabezpečovalo i služby pre verejnosť. Išlo napríklad o prevádzku verejnej knižnice či organizovanie verejných prednášok a diskusií.

Takto malo vyzerať islamské centrum v Bratislave, ktorého výstavbu mesto nechcelo povoliť

Rok pred podaním návrhu na výstavbu islamského centra v Bratislave bola neďaleko otvorená podobná, i keď rozsahom menšia stavba, Brnianska mešita, prvá a doposiaľ jedná mešita v Českej republike. Foto: Harold, Wikimedia Commons

Slovenskí muslimovia vkladali do projektu veľké nádeje. Súdobá atmosféra totiž dávala dôvod na optimizmus. O rok predtým bola Brne dokončená Brnianska mešita, prvá a dodnes jediná budova na území Českej republiky od základov projektovaná ako islamský modlitebný priestor. Ak by bolo bývalo úsilie Islamskej nadácie na Slovensku úspešné, Bratislava by predčila dokonca i Prahu, pretože všetky tamojšie muslimské modlitebne sú len upravenými priestormi, ktoré pôvodne slúžili iným účelom.

Prečo muslimovia nemajú náboženskú obec?

Muslimovia na Slovensku nie sú registrovanou náboženskou obcou. Nemôžu ňou byť, pretože do roku 2007 bolo na registráciu náboženskej obce potrebných 20-tisíc podpisov sympatizantov. Zozbierať toľko podpisov bol v tej dobe príliš veľký údel pre malú, sotva 5-tisíc člennú muslimskú komunitu.

Aby sa jej to však náhodou predsa len nepodarilo, prvá vláda Smeru (aj za pomoci hlasov opozície) presadila zákon, kvôli ktorému sa od roku 2007 začalo vyžadovať rovno 20-tisíc podpisov členov náboženskej obce spolu s ich osobnými údajmi. A aby aj to náhodou nebolo málo, parlament v roku 2017 prelomil veto prezidenta Andreja Kisku a prijal sprísňujúci zákon, ktorý túto hranicu zdvihol až na 50-tisíc podpisov.

Zamietnutie, odvolanie, zamietnutie

Mestská časť Bratislava – Staré Mesto poskytla Islamskej nadácii informáciu o územnom pláne, na základe ktorej bol vypracovaný projekt a podaná žiadosť o stavebné povolenie. V júni 2001 ale mestská časť stavbu zakázala. V odôvodnení uviedla, že „použité výrazové prostriedky boli pre dané prostredie cudzie“. Nadácia teda do projektu zapracovala pripomienky Starého Mesta a podala odvolanie, no i to bolo zamietnuté.

Bratislavskí muslimovia počkali dva roky a v máji 2003 znovu požiadali o stavebné povolenie, avšak zamietavé stanovisko prišlo opäť. Mestská časť uviedla, že nie je vhodné, aby centrum stálo medzi rodinnými domami. Pritom na protiľahlej parcele stál už vtedy hotel.

Druhý argument Starého Mesta bol, že muslimovia na Slovensku nemajú registrovanú náboženskú obec. Rovnaký dôvod neskôr citoval aj riaditeľ cirkevného odboru Ministerstva kultúry Ján Juran. „Neregistrované komunity nemajú žiadny právny štatút a nemôžu stavať miesta uctievania,“ povedal pre nórsky spravodajský servis Forum 18 News. „Ich jedinou možnosťou je praktizovať svoje náboženstvo osamote či s druhými v súkromných domoch,“ dodal.

Juran ani mestská časť svoj svojský výklad zákona nijako nepodložili. Odhliadnuc od diskriminačného charakteru zákona o registrácii náboženských obcí, samotný zákon sa vo svojom znení duchovným priestorom nijako nevenuje. Naopak, obmedzenie praktizovania náboženstva iba na súkromnú sféru by bolo v rozpore s ústavným právom prejavovať svoje náboženské zmýšľanie aj verejne.

Takto malo vyzerať islamské centrum v Bratislave, ktorého výstavbu mesto nechcelo povoliť

Andrej Ďurskovský bol primátor Bratislavy v čase, keď mestská časť Bratislava – Staré Mesto druhýkrát zamietla výstavbu islamského kultúrneho centra. Foto: Bratislavská župa, Flickr, CC

Ďurkovský: Konflikt s islámom

Že však príčinou zamietavého stanoviska mestskej časti nebolo iba narušenie estetického rázu okolitej zástavby, či otázka registrácie náboženskej obce, nakoniec potvrdil vtedajší starosta Bratislavy Andrej Ďurkovský, v tej dobe člen strany KDH. Pri zamietnutí sa podľa neho prihliadalo aj na „napätú medzinárodnú situáciu v období po 11. septembri 2001 spôsobenú vážnym konfliktom medzi islamským svetom a západnou civilizáciou.“ Toto vyjadrenie cituje tlačová správa, ktorú publikoval Denník SME.

Keď bratislavskí muslimovia po opakovaných pokusoch videli, že cesta k vlastným priestorom je zarúbaná, svoje úsilie presmerovali na iné aktivity. V nasledujúcich rokoch sa napríklad v Auparku konala medzinárodná výstava „Spoznajte islám“ a v prenajatých priestoroch v centre mesta bolo zriadené kultúrne centrum Córdoba, ktoré dnes organizuje nie len spoločné modlitby pre miestnu muslimskú komunitu, ale víta exkurzie študentov, usporadúva diskusie pre verejnosť a poskytuje zázemie pre medzináboženské stretnutia.

Tým sa celá kapitola o bratislavskom islamskom centre definitívne uzavrela. Plány centra dodnes ležia v archíve Islamskej nadácie, a tak sme sa po prvýkrát rozhodli pozvať čitateľov, aby s nami nahliadli do islamského kultúrneho centra, ktoré nikdy nebolo.

Dielo slovenského architekta

Samotná stavba mala niektoré orientálne prvky, ako napríklad vekľú kopulu na streche, no nemala minaret a celkovo bola navrhnutá tak, aby v okolitej zástavbe nepôsobila úplne cudzo.

Zásluhu na tom mala i voľba architekta, ktorým nebol nikto z muslimského sveta, ale slovenské architektonické štúdio.

Poďme sa teraz pozrieť, ako by to vyzeralo vo vnútri. Vstúpiť by bolo možné buď dvomi vchodmi z ulice, alebo cez podzemné parkovisko, ktoré malo mať 20 miest. Za hlavnými vchodovými dverami bola projektovaná vstupná hala, z ktorej viedlo po stranách štvoro dverí – do prednáškovej miestnosti, knižnice a dvoch kancelárií. Na opačnom konci haly bol vchod do štvorcovej modlitebne, ktorá mala mať výšku 7 metrov a navrhnutá bola tak, aby v nej nebol žiadny stĺp. Podlahová plocha bola 200 m², čo je pre porovnanie takmer dvakrát toľko, ako má dnešné kultúrne centrum Córdoba.

Takto malo vyzerať islamské centrum v Bratislave, ktorého výstavbu mesto nechcelo povoliť

V zadnej časti sa z modlitebne dalo ďalej prejsť na záhradu za centrom a po schodoch na horné podlažie. Tam mal byť prístup i z menšieho vchodu z ulice, keďže časť horného poschodia bola vyčlenená iba pre dámy. Po vzore modlitební z iných krajín sa mohli modliť v galérii, z ktorej bol priamy výhľad na celú modlitebňu a imáma. Okrem toho bol na hornom poschodí navrhnutý byt s terasou, ktorý mohol slúžiť napríklad na dočasné ubytovanie pre hostí, či ako zázemie duchovného.

Takto malo vyzerať islamské centrum v Bratislave, ktorého výstavbu mesto nechcelo povoliť

Vizualizácie islamského centra: Archív Islamskej nadácie na Slovensku

Zdieľať