Komentár Jozefa Lenča: Posledný križiak a jeho ťaženie proti slovenským muslimom

0

Krajniak chce zariadiť, aby na Slovensku nikdy žiadne mešity neboli.

Milan Krajniak, poslanec hnutia Sme rodina – Boris Kollár, pripravil na marcové rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh noviel dvoch zákonov, ktorými chce podľa vlastných slov zakázať výstavbu mešít na Slovensku.

„Nie je lepšie pre bezpečnosť Slovákov mešity zakázať, než ich potom rušiť? Som presvedčený, že bezpečnostné riziko je také veľké, že je potrebné prijať tento zákon,“ prehlásil na tlačovke, ktorá predchádzala podaniu návrhu poslanec, ktorý si rád hovorí „posledný križiak“.

Z novely sú novely

Pred dvomi týždňami Krajniak predstavil zámer iniciovať zákonnú úpravu, ktorou by sa do budúcna zakázala výstavba mešít na Slovenku. Zdôvodnenie návrhu postavil na údajnom prepojení medzi výskytom teroristických útokov a počtom mešít v krajinách.

Kollárov poslanec mešity považuje za „náborové centrá teroristov“ a miesta, v ktorých sa z mierumilovných muslimov stávajú teroristi. „Ja dúfam, že na Slovensku nebudú žiadne mešity, pretože je to dôležité pre našu bezpečnosť,“ prehlásil na tlačovej konferencii. Z teatrálne predstaveného „zákazu mešít“ sa však nakoniec vykľul návrh na novelizáciu dvoch už existujúcich právnych noriem, pričom slová „mešita“, „islám“ či „muslim“ sa v návrhoch neobjavujú ani raz.

Konkrétne by chcel Krajniak zmeniť zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (tzv. stavebný zákon) a nedávno sprísnený zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.

Zdôvodnenia noviel zákona

Predkladateľ uvádza, že podobne ako v prípade predchádzajúceho návrhu, ktorý sprísnil registráciu cirkví a náboženských obcí, ani tieto zmeny de facto neútočia na ústavné práva občanov Slovenskej republiky muslimského vierovyznania. V dôvodovej správe konštatuje, že cieľom je definovať náboženskú stavbu a stavebným úradom uložiť povinnosť pred udelením stavebného povolenia požiadať o stanovisko ministerstvo kultúry, ktoré má registráciu náboženských spoločností na starosti.

Druhý zákon pre zmenu ministerstvu kultúry ukladá povinnosť vyžiadať si pri schvaľovaní registrácie posudok Slovenskej informačnej služby (SIS) o tom, že daná náboženská obec nepredstavuje bezpečnostné riziko.

„Súčasný právny poriadok v Slovenskej republike nepoznal tzv. náboženské stavby a neboli vykonané potrebné bezpečnostné opatrenia pri registrácii novej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti,“ píše sa v dôvodovej správe k navrhovanej novele. Ďalej sa dodáva, že „je potrebné tento stav zmeniť aj s ohľadom na vývoj migračnej vlny v Európskej únii a s ňou súvisiace negatívne javy, akými sú možná radikalizácia členov novoregistrovaných cirkví a náboženských spoločnosti a možné teroristické útoky v Slovenskej republike.“

Diabol ukrytý v detailoch

Pri zákonoch, ktorých cieľom je obmedzovať práva niektorých skupín obyvateľstva, no zároveň nevzbudiť prílišnú pozornosť, sa ich reštrikčný charakter zväčša ukrýva v malých detailoch. V predmetnom legislatívnom návrhu ich môžeme identifikovať hneď v oboch novelách.

Úmysel predkladateľa zakázať výstavbu mešít a tým obmedziť práva občanov Slovenskej republiky muslimského vyznania sa skrýva už v definícii náboženskej stavby, ktorá sama o sebe nie je obmedzujúca, no v kontexte oboch noviel vytvára priestor na úplné obmedzenie verejného vyznávania viery.

V texte novely stojí, že „za náboženskú stavbu sa považuje stavba, ktorá je určená na praktizovanie náboženskej viery, organizovanie hromadných kultúrnych a náboženských podujatí, bohoslužieb, iných náboženských úkonov, pokiaľ sú úplne alebo čiastočne vlastnené cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou podľa osobitného zákona.“ Zároveň si stavebný úrad musí vyžiadať záväzné stanovisko ministerstva kultúry o tom, či je zhotoviteľ, resp. vlastník stavby registrovaný v zmysle zákona č. 308/1991 Zb.

To znamená, že ak žiadateľ o stavbu (a samozrejme tiež rekonštrukciu či akúkoľvek činnosť, ktorá si vyžaduje schválenie stavebným úradom) nie je registrovanou cirkvou alebo náboženskou obcou a v žiadosti uvedie, že stavba má slúžiť na praktizovanie viery, organizovanie kultúrnych a náboženských podujatí a pod., povolenie stavebného úradu nemôže získať.

Pod dohľadom veľkého brata

Návrh poslanca Krajniaka však ide v okliešťovaní práv občanov Slovenskej republiky ešte o niečo ďalej. V novele zákona č. 308/1991 Zb. žiada doplniť povinnosť, aby registrujúci orgán preskúmal, či „založenie a činnosť cirkvi alebo náboženskej spoločnosti nie je v rozpore s týmto zákonom a ostatnými zákonmi, ochranou bezpečnosti občanov a verejného poriadku, zdravia a mravnosti, zásadami ľudskosti a znášanlivosti, alebo či nie sú ohrozené práva iných právnických osôb a občanov.“

Za týmto účelom sa má obrátiť na Slovenskú informačnú službu, a to nie len v čase podania žiadosti o registráciu, ale aj pri je potvrdení t.j. po piatich rokoch od registrácie. Vyplýva z toho, že každá cirkev alebo náboženská obec, ktorá požiada o registráciu (a možno i všetci veriaci, ktorí sa k nej prihlásia) budú v čase procesu schvaľovania registrácie a počas nasledujúcich piatich rokov pod dohľadom „veľkého brata“. V zmysle novely zákona budú kontrolovaní, monitorovaní a preverovaní.

Podnecovanie strachu, politická a mediálna prezentácia menšín v pozícii údajnej hrozby pre väčšinovú spoločnosť je nebezpečnou reinkarnáciou spoločensko-politického správania, ktorého svedkami sme boli na začiatku minulého storočia v období budovania totalitných režimov v Európe. Dôsledkom postupného obmedzovania práv občanov boli hrôzy holokaustu, ale aj popravy a perzekúcie tých, ktorí sa vymykali z ideálneho obrazu „poslušného občana“ podľa predstavy ideológov komunistickej totality.

Prípadná podpora noviel hnutia Sme rodina – Boris Kollár bude len ďalšou ranou liberálnej demokracii a opätovným podkopaním jej základných hodnôt.

Titulná foto: Screenshot z Mediaportálu NRSR

Zdieľať

O autorovi

Jozef Lenč

PhDr. Jozef Lenč, PhD. je slovenský politológ. V súčastnosti vyučuje na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Pravidelne komentuje dianie na Blízkom východe v slovenských médiách. Bloguje na lenc.blog.sme.sk.