Útoky na muslimov v Mjanmarsku motivujú rasistické prejavy na Facebooku. Sú podobné tým u nás

12

Rasizmus a xenofóbiu v mjanmarskej spoločnosti pomáhajú vo veľkom stimulovať aj sociálne médiá, najmä Facebook. Práve mnohé radikálne prejavy na Facebooku sú pritom zarážajúco podobné tým v Českej republike a na Slovensku.

Protimuslimské nálady vo väčšinovo budhistickom Mjanmarsku za posledné roky stáli život už bezmála 250 muslimov Rohingja a viac ako 140 tisíc muselo opustiť svoje domovy. Protimuslimské prehlásenia sa šíria veľmi rýchlo i na sociálnych sieťach, najmä na Facebooku.

Skupina mladých ľudí v Mjanmarsku minulý rok založila mimovládnu organizáciu Panzagar, ktorá sa zameriava na boj proti nenávistným protimuslimským aktivitám na Facebooku.

„V porovnaní s vojenským režimom máme teraz väčšiu slobodu, nie je tu cenzúra, môžeme používať internet a napísať na Faceook, čo chceme,“ povedal pre stanicu Al Džazíra zakladateľ Panzagaru Nay Phone Latt.

Útoky na muslimov v Mjanmarsku motivujú rasistické prejavy na Facebooku. Sú podobné tým u nás

V dôsledku násilností muselo opustiť svoje domovy už viac ako 140 tisíc muslimov Rohingja.
Evangelos Petratos, European Commission DG ECHO, Flickr, CC

„No súčasne je odrazu tak veľa ľudí, ktorí túto slobodu prejavu zneužívajú.“ Dodal Latt. „Sloboda by mala mať svoje hranice tam, kde vaša sloboda ubližuje druhým,“ povedal ukazujúc na obrazovke zoznam xenofóbnych budhistických facebookových účtov, mnohé vytvorené pod falošnými menami.

Panzagar založil v roku 2013, keď videl, aké množstvo ľudí burcuje ľudí na Facebooku proti muslimom Rohingja.

Posledná vlna úrokov na Rohingja začala v roku 2012. „Od začiatku násilností v štáte Rakhine vidíme, ako sa nenávistné prejavy na internete šíria a stávajú kritickejšie a nebezpečnejšie,“ povedal pre Al Džazíru občiansky aktivista Wai Wai Nu. „Myslím, že Facebook je najefektívnejším prostriedkom na šírenie nenávistných prejavov. Je veľmi rozšírený a infikuje srdcia ľudí.“

Útoky na muslimov v Mjanmarsku motivujú rasistické prejavy na Facebooku. Sú podobné tým u nás

Evangelos Petratos, European Commission DG ECHO, Flickr, CC

Útlak muslimov Rohingja

Rohingja sú muslimská menšina vo väčšinovo budhistickom Mjanmarsku. V roku 2012 ich bolo v krajine asi 800 tisíc, no ich dnešný počet je nižší, keďže mnohí v dôsledku poslednej vlny násilností ušli do susedného Bangladéša.

OSN označila muslimov Rohingja za najviac utláčanú menšinu na svete. Napriek tomu, že žijú v krajine mnoho generácií, štát ich označuje za prisťahovalcov z Indie (resp. z dnešného Bangladéšu) a odmieta im udeliť občianstvo.

Podľa organizácie Human Rights Watch barmská vláda odoprie udelenie občianstva každému muslimovi Rohingja, ktorý nepreukáže, že jeho predkovia žili v krajine už pred začiatkom britskej okupácie, teda pred rokom 1823.

Chcú sami vládnuť a rýchlo sa množia

Hoci k útlaku muslimskej menšiny v Mjanmarsku dochádza v celkom inej časti sveta a v úplne odlišnom kultúrnom kontexte, mnohé obvinenia sa náramne podobajú na tie, ktoré na adresu muslimov zaznievajú z radov krajnej pravice v Európe.

Ashin Kumara, starší budhistický mních, podobne, ako mnoho ďalších budhistických nacionálnych vodcov, napríklad tvrdí, že jeho krajina čelí hrozbe islamizácie. On a jemu podobní bez akýchkoľvek dôkazov tvrdia, že muslimovia Rohingja na západe krajiny sa chcú odtrhnúť a vytvoriť si vlastný štát a že muslimská populácia rastie oveľa rýchlejšie ako budhistická.

Kyaw Min, prezident Strany demokracie a ľudských práv, politickej strany Rohingjov, pritom tieto obvinenia rázne odmieta. „Rohingja nič také nepožadujú,“ povedal v telefonickom rozhovore pre Al Džazíru. „Je to len ilúzia, výhovorka na to, aby mohli Rohingjov utláčať.“

Facebook je dôveryhodnejší ako verejné médiá

Facebook je v Mjanmarsku, podobne ako v Českej republike či na Slovensku, zďaleka najobľúbenejšou sociálnou sieťou.

Mjanmarsko, podobne ako stredoeurópske štáty, zažilo desaťročia autoritárskeho režimu. To spôsobilo, že si ľudia odvykli dôverovať tradičnému spravodajstvu. Namiesto toho sa skôr spoliehajú na ústne podané informácie zo svojho okolia, v čom sociálne siete obzvlášť vynikajú.

„V prostredí, kde cenzúra a propaganda boli dlhú dobu normou, sú klebety a informácie získané ústnym podaním pre ľudí vierohodnejšie, než mediálne spravodajstvo a vládne vyhlásenia. Sociálne médiá toto len umocňujú.“ povedal pre Al Džazíru Matthew Schissler z mimovládnej organizácie Paung Ku.

Vyjadril však obavu, že Facebook sa stáva médiom, kde si ľudia sami vyberajú zdroje informácií, ktoré racionalizujú a podporujú ideológie podnecujúce masové násilie.

„Je veľmi ťažké určiť konkrétne dôkazy, kedy Facebook podnecuje nenávistné prejavy, no internet nepochybne uľahčil a urýchlil šírenie dezinformácií a škodlivých výrokov,“ povedala Aela Callan, novinárka na Stanfordovej univerzite.

„Mali by sme zabiť každého muslima“

Niektoré rasistické komentáre na Facebooku sa náramne podobajú na tie, na ktoré sme na internete zvyknutí aj u nás.

Na Facebookovej stránke, ktorú údajne spravuje Ashin Wirathu, vodca šovinistického protimuslimského hnutia „969“ napríklad stojí, že „všetci teroristi sú muslimovia … zabíjajú nevinných mužov a ženy, mier s islámom preto nemá nič spoločné.“ Tento príspevok bol zdieľaný 136 krát.

Útoky na muslimov v Mjanmarsku motivujú rasistické prejavy na Facebooku. Sú podobné tým u nás

Muslimské utečenkyne z Mjanmarska v tábore v Bangladéši.
IHH Humanitarian Relief Foundation, Flickr, CC

Používateľ pod menom Khine Thu Rain Myo v komentári napísal: „Mali by sme zabiť každého muslima. V Mjanmarsku by nemal byť žiadny muslim.“

A Zawzaw Min mu na to odpísal: „Prečo nemôžeme vykopnúť všetkých tých muslimských psov?“ Muslimskí psi sú termín, ktorí je medzi týmito skupinami obzvlášť populárny.

Podobnosť čisto náhodná?

Koncom minulého roka skupina doposiaľ neznámych ľudí zavesila na kľučku mešity v Brne bravčové mäso a pred dvere vysypala kôpku bravčových kostí. Keď o tom médiá informovali, v komentároch na Facebooku sa písalo napríklad:

„Jenom kosti? Buldozerem srovnat tenhle barák co nemá v Evropě co dělat!!! … tady pro vás není místo.“ (Pavel Poskočil)
„My vám ještě ukážeme co to zanmená nenávist…“ (Tomáš Takezo Křeček)

Približne v rovnakom čase sa na Slovensku stala populárnou stránka o vymyslenej bratislavskej mešite. Zvláštny žart však zobralo mnoho používateľov Facebooku smrteľne vážne a ich reakcie v komentároch sa od tých mjanmarských nelíšili prakticky vôbec. Toto sú len niektoré z nich:

„Sam to podpalim..ked sa to bude stavat!“ (Jozefko Nadebsky)
„A este nam potom zakazu vianocnu vyzdobu v uliciach aby sa nabozenska mensina necitila zle….a poyom ta mesita lahne popolom…“ (Vladik Somogyi)
„treba poliat prasacou krvou alebo tam zakopať niečo z prasata tak ako spravili v zahranici“ (Prečosilen Embrio)
„Ja som za vystavbu mesity. Az ked budu vsetci ty islamisti v nutri az potom ju treba zapalit!!!“ (Tomas Patka)

Jediný rozdiel medzi týmito komentármi a tými z Mjanmarska je, že radikáli na Slovensku a v Českej republike sa zatiaľ nezdvihli od počítačov a nezačali svoje vyhrážky realizovať, pokým ich mjanmarskí kolegovia už áno.

Je Mjanmarsko úplne iný prípad, ktorý so strednou Európou nemožno porovnávať, alebo nechýba veľa, aby začali konať aj labilnejší jedinci u nás? Na to dnes asi s istotou nevie odpovedať nikto.

Zdieľať