Šéf Nadácie otvorenej spoločnosti Ján Orlovský: Muslimovia sú vítaným obetným baránkom

0

Hovorili sme s organizátorom bratislavskej konferencie „Muslims are…“.

Slovenská mimovládna organizácia Nadácia otvorenej spoločnosti usporiadala 14. októbra konferenciu s názvom Muslims are… s cieľom vyvrátiť najčastejšie predsudky slovenskej spoločnosti o muslimoch a diskutovať o tom, ako najlepšie proti nim bojovať.

O protimuslimských náladách v našej spoločnosti sme sa zhovárali s riaditeľom Nadácie otvorenej spoločnosti a spoluzakladateľom Výzvy k ľudskosti Jánom Orlovským.

V minulosti ste sa v Nadácii otvorenej spoločnosti venovali rôznym ľudskoprávnym témam, ale špecificky protimuslimským postojom zatiaľ nie. Čo Vás na tejto téme zaujalo?

Mali sme pocit, že téma muslimskej komunity a islamofóbie sa na Slovensku už žiada. Teda nie, že by o tom ľudia chceli hovoriť, ale ak tu máme zachovať otvorenú spoločnosť, ktorú reprezentujeme, tak toto je jeden zo spôsobov, ako mýty a rôzne predsudky odstraňovať práve prostredníctvom ľudí, ktorí sa v tejto problematike vyznajú a pracujú s ňou. Podarilo sa nám pozvať ľudí zo siedmych krajín. Deviatich veľmi kvalitných odborníkov, ktorí sa venujú historickému aj súčasnému aspektu islamu, alebo vôbec životu muslimskej komunity v Európe.

Hoci sa téme už venujem aspoň čiastočne, sám som po celom dni diskusií zistil, že i ja mám v sebe viacero utkvelých predstáv o histórii muslimskej komunity u nás, ktoré sú celkom falošné. To, čo sme sa učili na základných školách, je ovplyvnené slovníkom národnostných hnutí 19. storočia a tento jazyk používame aj v 21. storočí, hoci vôbec nevystihuje to, čo sa tu reálne dialo v 17. storočí, v časoch Osmanskej ríše.

Veľmi silný dojem na mňa urobil posledný panel. Mladí aktivisti Youssef zo Švajčiarska a Samia z Francúzska reprezentujú úplne novú krv. Sú to ľudia, ktorí žijú ako my, ale neustále čelia nášmu vnímaniu muslimského sveta – sveta, ktorý vnímame len cez násilie, hoci jeho vykonávatelia tvoria tak jednu tisícinu obyvateľstva a poškodzuje najmä muslimov samotných. Obaja ukázali, že naše predstavy o isláme a vôbec muslimskej komunite sú absolútne zvrátené a že s týmto treba súrne niečo robiť.

Západ pritom čelí v súvislosti s muslimskou komunitou i ďalším problémom, ktoré sa na Slovensku nevyskytujú. To, čo Youssef so Samiou popisovali, mi veľmi pripomína našich Rómov. Integrácia menšín je celoeurópsky problém, ktorý ale nevieme riešiť len na úrovni štátov. Musíme prijať nejaký spoločný spôsob, ako sa s týmto vyrovnať, lebo tieto problémy sú skutočné a to, že si budeme zatvárať oči, alebo stavať sedemmetrové múry nám nepomôže.

Zadajte e-mail:

Historická prítomnosť muslimov na Slovensku je skresľovaná od dávna a ani problematika muslimských menšín na Západe nie je ničím novým. Prečo ste sa tejto téme rozhodli venovať práve v tomto období?

Predsudky slovenskej spoločnosti voči muslimom považujeme momentálne za jednu z najpálčivejších tém dnešných dní. Napriek tomu, že štatisticky tvorí muslimská komunita, ktorá tu žije, iba zanedbateľnú časť populácie, táto téma výrazne hýbe spoločenským dianím a veľmi často sa používa ako zbraň v politickom boji.

Najsmutnejšie je, že v rámci politického spektra na Slovensku už nevidieť v postoji k islámu rozdiel medzi koalíciou a opozíciou. Akoby to bola jediná téma, na ktorej sa vedia zhodnúť všetci. Všetci sa zhodujú, že islám je problém, ale v skutočnosti sme tým problémom my, pretože ho tak mylne vnímame.

Preto sme si povedali, že do tej diskusie skúsime nejako prispieť kvalitným obsahom, ktorý potom môžu prevziať médiá alebo ďalšie inštitúcie, ktoré by sa tým chceli zaoberať. K tejto téme by sme sa chceli vracať aj v budúcnosti, rozpracovávať ju s ďalšími ľuďmi a v ďalších prostrediach, pretože to množstvo mylných a nepravdivých informácií je obrovské.

Pokiaľ nedôjde k nejakému silnému ekonomickému pnutiu, alebo kríze, ktorá by túto tému prekryla, tak muslimovia zostanú vítaným obetným baránkom, na ktorého môžeme zhadzovať všetky bôle z nášho sveta a upriamovať na nich pozornosť len kvôli tomu, že v iných oblastiach sa nám nedarí.

Myslíte si, že šírenie predsudkov voči muslimom prekryje do budúcna na Slovensku aj také témy, ako je rómska či maďarská menšina? Ako je možné proti tomu bojovať?

Myslím si, že áno. Menšiny historicky vždy slúžili ako obetní baránkovia. Teraz nehovorím len o Slovensku, ale o každej krajine. Vždy sa vyberie ten najslabší a najbezbrannejší na to, aby sme si doňho kopli. Nedávno to boli Rómovia, v roku 2010 pred voľbami to boli Maďari, teraz sme však s Maďarmi – aspoň politicky – veľkí kamaráti, a tak najslabšia komunita, ktorá tu je – alebo vlastne ani nie je – je komunita muslimská. Tak prečo nie.

Riešenie vidím najmä vo vzdelávaní. Či už na školách, alebo edukácii verejných činiteľov. To, čo odznelo na tejto konferencii, by v nejakej kondenzovanejšej podobe malo odznieť v radoch poslancov Národnej rady, v rámci samospráv, či v rámci štátnej správy.

Napríklad na Migračnom úrade je podľa mňa množstvo ľudí, ktorí prichádzajú do kontaktu s touto komunitou veľmi často, no neraz majú takisto svoj balík predsudkov, z ktorého vychádzajú. Spracovávajú údaje týchto ľudí, jednajú s nimi a postupujú pri tom na základe falošných predstáv, ktoré do nás vštepil školský systém.

Potreba vzdelávania je obrovská, malo byť však ísť o spoločné úsilie. Nemôžu všetko robiť len mimovládne organizácie, ale potrebný je i úprimný záujem štátnej správy sa posunúť ďalej, inak sa nedostaneme nikam.

Foto: OSF.sk

Foto: OSF.sk

Ján Orlovský

Od roku 2003 bol hovorcom Západoslovenskej energetiky. Po krátkom pôsobení v politike sa v júni 2015 sa stal riaditeľom Nadácie otvorenej spoločnosti.  V roku 2014 mu mesto Piešťany udelilo cenu primátora Kultúrna osobnosť roka za prínos v oblasti kultúry, životného prostredia a sociálnych vecí.

Po tom, čo sa v lete 2015 v dodávke pri Pandorfe udusilo 71 migrantov a po šokujúcich reakciách istej časti slovenskej verejnosti na túto tragickú udalosť založil s priateľmi iniciatívu Výzva k ľudskosti. Iniciatíva burcovala verejnú mienku proti mediálnej surovosti a  sprostredkovala stretnutia s vládou SR, ktorá v októbri 2015 prijala rozhodnutie venovať dar vo výške 1 milión euro od spoločnosti Tipos, a.s. na humanitárne účely pre utečencov na Balkánskej ceste.

Titulná foto: Facebooková stránka Nadácie PONTIS

Zdieľať