Tešia sa zo smrti nevinných a žijú medzi nami. Môže to byť i váš sused

95

Veľké tragédie, ako tá posledná pri Pandorfe neďaleko slovenských hraníc, so sebou okrem hrôzy prinášajú i poznanie, z ktorého behá po chrbte mráz.

Jeden z čitateľov nám krátko po tragédii napísal, že niektorí lekári v jednej z bratislavských nemocníc sa po zverejnení správy tešili a smiali, keď sa o nej dozvedeli. Pokiaľ to však nikde nezverejnia, väčšina z ich pacientov, zamestnávateľov a rodinných príslušníkov sa o tom nikdy nedozvie.

Sú však i takí, ktorí „radosť“ dokážu prejaviť i verejne, vďaka čomu si môžu ostatní urobiť predstavu, ako takí ľudia vyzerajú. Prvý pohľad na nich však môže vyvolať zimomriavky. Nie sú to hrôzostrašné monštrá, ako by si sa dalo čakať. Vyzerajú rovnako, ako my. Žijú medzi nami a pokým sa neprejavia, ani to o nich netušíme.

Zadajte e-mail:

Smutné, že iba 50

Je štvrtok okolo druhej poobede. Roman si práve na facebookovej stránke portálu Topky.sk prečítal, že v aute za slovenskými hranicami sa udusilo 50 ľudí. Na správu hneď aj reagoval. Nevyjadril však sústrasť. Ani zhrozenie. Ani žiadosť o bližšie informácie. Napísal, že je smutné, že ich bolo iba 50.

O štyri hodiny neskôr mal jeho komentár 114 „lajkov“, ktoré sú jednoduchým spôsobom, akým môžu používatelia Facebooku vyjadriť, že sa im niečo páči. To okrem iného znamená, že minimálne 115 ľudí, poväčšinou pravdepodobne našich spoluobčanov, by chcelo, aby zomrelo viac, ako 50 ľudí len preto, že sa nenarodili u nás, v ich krajine je vojna, oni sa chceli zachrániť a mať sa lepšie.

Screenshot 2015-08-27 18.27.31

Niektorí sa k nemu i pridali. „Sto bodov“, odkázala mu v reakcii Linda. „Aj 300 by bolo málo“, dodal Brani. Objavili sa i takí, ktorí ho za to odsudzovali, bola ich však veľmi výrazná menšina.

Roman sa na svojom verejnom profile síce rád fotí hore bez a predvádza svoje tetovania, okrem toho však pôsobí ako priemerný Bratislavčan. Keby ste okolo neho prešli v supermarkete, určite by vás nenapadlo, že ste prešli popri človeku, ktorý želá smrť druhým.

Málo!

Iní začali rovno počítať, koľkých ďalších by si „želali“. „Aspoň 100“, povzdychol si Tomáš na facebookovej stránke. Monika mu oponovala. Vraj aj 100 by bolo málo.

Screenshot 2015-08-27 20.26.06Screenshot 2015-08-27 20.14.18Screenshot 2015-08-27 20.18.07

Ešte 1 000 takých dodávok“, navrhol Daniel na Facebooku portálu Aktuality.sk. „Ešte 10 000“, navrhol Matej v komentári pod príspevkom TA3 s tým, že by bolo „po probléme na tento rok.

Všetci traja sú podľa fotografií dospelí ľudia. Jeden žije v Česku a ďalší dvaja v slovenských mestách. Minimálne jeden z nich je ženatý a je možné, že majú i deti. Napriek tomu ženám a deťom iných ľudí želajú smrť. Ľuďom, ktorí im nič neurobili a ktorých nikdy nestretli.

Na druhý deň

Mnohí ľudia po istom čase vychladnú a o niekoľko hodín by už nepovedali to, čo v momente, keď sa o udalosti dozvedeli. Niektorí však nevychladli ani na druhý deň.

Screenshot 2015-08-28 17.51.16

Keď sa v piatok objavila správa potvrdzujúca počet obetí, ktorý bol žiaľ ešte oveľa väčší, ako sa čakalo, komentátor vystupujúci pod menom Peter si na Facebooku Nového Času pochvaľoval: „O 71 problémov menej“. Za trištvrte hodinu s ním súhlasilo už 24 ľudí a traja pridali súhlasné komentáre.

Peter pôsobí na prvý pohľad ako normálny chalan. Asi má rád austrálsku AC/DC. Kto vie, čo by jej členovia na jeho reči povedali.

AKTUALIZÁCIA: Z prvých reakcií po správe o smrti týchto ľudí sa zdalo, ako keby schvaľovanie trestného činu bolo postojom väčšiny. Mnoho tých, ktorým sa podobné komentáre hnusia, sa však po kritike viacerých médií, aktivistov i nášho portálu predsa len ozvali a začali v diskusiách radikálov napomínať. Myslíme si, že náš článok tým splnil svoj účel, preto nebudeme v zverejňovaní pokračovať, pokiaľ sa situácia opäť nevyhrotí. Dodatočne sme skryli i priezvyská a fotografie ľudí, ktorých sme doposiaľ zverejnili.

Všetky diskusné príspevky uvedené v tomto článku sú verejne dostupné. Niektorí diskutujúci po zverejnení svoj pôvodný príspevok radšej vymazali. Urobili sme však screenshot, ktorý ponechávame.

Titulná foto: Deti sýrskych utečencov. Mehmet Bilgin / CC BY-SA 2.0 / Flick

Zdieľať