História vie prekvapiť: v roku 1923 sa grécki utečenci tlačili v sýrskom meste Aleppo. Mali by na to pamätať, keď dnes Sýrčania utekajú k nim.
Množstvo gréckych emigrantov sa v roku 1923 uchýlilo hľadajúc pomoc do Sýrie. Najskôr priplávali k u sýrskemu pobrežiu, najskôr pohybovali pozdĺž neho a potom zamierili do vnútrozemia. Najviac ich našlo útočisko v mestách Aleppo a Damask. Ich počet je odhadovaný na 17 000.
Grécka komunita medzi Sýrčanmi žila a rozrastala sa. Tešiac sa rešpektu zo strany väčšiny, mali dokonca vlastné školy a nestratili svoju identitu, čo dnes možno vidieť napríklad v zachovávaní pôvodných gréckych priezvisk.
Ich prítomnosť dokazuje i fotografia nachádzajúca sa v digitálnom archíve americkej Kongresovej knižnice, na ktorú upozornil bloger a novinár Damian Mac Con Uladh. Ten sa o nej dozvedel prechádzajúc internetové komentáre na gréckom spravodajskom portáli. Mnohí diskutujúci tvrdili, že Sýrčania si pomoc Grécka a Európy nezaslúžia väčšinou poukazujúc na odlišné hodnoty a náboženstvo.
Fotografiu priložil istý komentujúci, pravdepodobne zo Sýrie, pripomínajúc, ze boli časy, kedy grécki utečenci hľadali útočisko v Sýrii.
Zachytáva skupinu ustarostených ľudí čakajúcich na jedlo. V popredí je žena, pri ktorej stojí akási nádoba a za ňou voz, na ktorom sa niečo varí. V hornej časti fotografii je nápis: Grécki utečenci v Aleppe.
Útek gréckych utečencov do Sýrie a v menšej miere Libanonu bol jedným z dôsledkov Lausannskej dohody a bližšie sa mu venuje napríklad Onur Yildirim. Ich situáciu v lete 1923 opisuje ako „tragickú a neistú“ a práve taká je i situácia sýrskych utečencov v Grécku, ako i v ďalších krajinách Európy dnes.
