Návrh verejného ochrancu práv na preskúmanie zákona o registrácii cirkví vyvolal silné politické reakcie. Kým oficiálnym dôvodom sprísnenia pravidiel mali byť kedysi „špekulatívne cirkvi“, dnešná diskusia sa opäť sústredila najmä na islam, mešity a migráciu.
Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský oznámil, že už 12. mája podal návrh na začatie konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Napadol ustanovenia zákona, ktoré podmieňujú registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti preukázaním podpisov a osobných údajov od najmenej 50-tisíc plnoletých občanov Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území.
Podľa ombudsmana predstavuje takéto prísne pravidlo neprimeraný zásah do náboženskej slobody a práva slobodne prejavovať svoje náboženstvo spolu s inými. Vo svojom návrhu uvádza, že takto nastavený početný cenzus je „extrémne disproporčný“ a v praxi robí registráciu nových alebo menších náboženských komunít prakticky nedosiahnuteľnou.
„Štát môže regulovať podmienky registrácie cirkví a náboženských spoločností, nemôže však nastaviť pravidlá tak prísne, že registrácia sa stane prakticky nedosiahnuteľnou,“ píše sa v podaní.
Prečo je zákon problémom
Registrácia cirkvi je na Slovensku podmienkou na to, aby mala náboženská komunita právnu subjektivitu – možnosť nadobúdať majetok, uzatvárať zmluvy, vystupovať ako právny subjekt a plnohodnotne fungovať ako organizovaná náboženská komunita.
Ombudsman vo svojom návrhu upozornil aj na medzinárodné porovnanie. V Českej republike postačuje na základnú registráciu cirkvi 300 podporovateľov, pričom ďalšie oprávnenia sa získavajú až v samostatnom ďalšom kroku.
Prísnosť slovenskej právnej úpravy dokazuje aj fakt, že podľa podkladov Ministerstva kultúry nebola od roku 2010 podaná ani jediná žiadosť o registráciu novej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Samotný ombudsman preto položil otázku, či štát registráciu náboženských komunít ešte reguluje, alebo ju už fakticky zakazuje.
Politici otvorene hovorili o islame
Po medializácii podania sa na verejného ochrancu práv zniesla vlna kritiky. Jednou z političiek, ktorá návrh ostro odsúdila, bola poslankyňa NR SR a podpredsedníčka SNS Dagmar Kramplová. Vo svojom vyjadrení napísala, že ombudsman „otvára dvere registrácii islamu“.
Zároveň uviedla, že SNS v roku 2017 presadila sprísnenie zákona „v záujme ochrany Slovenska pred vytváraním nebezpečných islamských komunít“. Dodala tiež, že „nechce na Slovensku mešity“ a hovorila o „nebezpečných getách“. V čase prijímania tohto sprísnenia pritom samotná SNS argumentovala tým, že dôvodom je údajne len snaha zabrániť registrácii špekulatívnych cirkví.
Na podanie reagoval aj slovenský politik Peter Pčolinský. Vo videu varoval pred mešitami, „moslimskými getami“, „no-go zónami“ a bezpečnostnými rizikami. „Slovensko je jediná krajina Európskej únie, ktorá, chvalabohu, nemá mešitu,“ vyhlásil vo videu. Následne spájal možnú zmenu zákona s migráciou, radikalizmom a bezpečnostnými problémami západnej Európy.
K téme sa po rokovaní vlády vyjadril dokonca aj podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák. Verejne vyzval ombudsmana, aby návrh stiahol. Kaliňák krok označil za „mimoriadne nebezpečný“ a povedal, že návrhu nerozumie. „Toto smeruje len k jedinej možnosti, že jedna konkrétna cirkev nemá možnosť sa u nás zaregistrovať,“ uviedol minister.
Sám sa pritom označil za iniciátora pôvodného sprísnenia pravidiel registrácie cirkví z roku 2007, ktorý prakticky znemožnil registrovanie nových náboženských spoločností na Slovensku. „Vieme presne, kedy sme to urobili a prečo sme to urobili,“ povedal Kaliňák.
Potvrdilo sa opäť to, čo sa roky popieralo?
Po vlne kritiky reagoval aj sám ombudsman Dobrovodský. „Včera zazneli vyjadrenia politikov, ktorí mi vyčítajú, že som podaním otvoril cestu k islamizácii Slovenskej republiky. Zazneli aj výzvy od podpredsedu vlády a ministra obrany SR Roberta Kaliňáka, aby som návrh zobral späť, lebo tento krok je nebezpečný pre Slovensko,“ uviedol.
Verejný ochranca práv na Slovensku v reakcii uviedol, že vystupuje ako nezávislá ústavná inštitúcia. Návrh podal z vlastnej právnej iniciatívy na podnet občianskeho združenia Starokatolíci na Slovensku.
Reakcie politikov však opäť ukazujú, čo bolo skutočným dôvodom sprísňovania zákona o registrácii cirkví na Slovensku. Kým oficiálne dôvodové správy hovorili o „špekulatívnych cirkvách“, verejná diskusia po podaní ombudsmana sa takmer okamžite presunula k islamu a mešitám.
Na tento rozpor nepriamo upozornil aj samotný Dobrovodský, keď sa verejne spýtal, či „existuje aj iná motivácia“ než tá, ktorá bola uvedená v dôvodovej správe zákona. Ak by sa ukázalo, že skutočný motív bol odlišný od oficiálne deklarovaného, podľa ombudsmana môže ísť o zásadnú okolnosť aj pre posudzovanie prípadu Ústavným súdom.
Mešít sa spor vôbec netýka
Veľká časť kritiky ombudsmana sa sústredila na mešity a ich možnú výstavbu. Samotná existencia modlitební alebo miest stretávania moslimov však vôbec nie je podmienená registráciou cirkvi. Moslimovia sa môžu legálne stretávať a modliť aj bez oficiálneho uznania štátom. Toto právo garantuje Ústava Slovenskej republiky.
Spor o registráciu sa netýka toho, či budú alebo nebudú na Slovensku existovať miesta modlitby, ale zrovnoprávnenia rôznych náboženských komunít. Bez registrácie totiž náboženské komunity nemajú plnú právnu subjektivitu a nemôžu fungovať rovnakým spôsobom ako registrované cirkvi.
