Burkiny nesymbolizujú islám. Tak kto je lepší, Taliban alebo francúzski politici?
Keď som začiatkom roku 2004 vymyslela burkiny, mali priniesť ženám slobodu a nie im ju vziať. Moja neter chcela hrať nohejbal, ale nastal menší problém, dostať ju do tímu – nosila totiž hidžáb. Moja sestra musela za dcérinu snahu bojovať. Debatovala o tom a pýtala sa, prečo jej dievča len preto, že chce vyzerať cudnejšie, nemôže hrať nohejbal?
Keď už konečne mohla hrať, išli sme sa na ňu všetci pozrieť, aby sme ju podporili. Avšak to, čo mala oblečené, bolo pre šport úplne nevhodné – rolák, tepláky a hidžáb. Vôbec sa to na šport nehodilo. Bola taká červená a rozpálená, že vyzerala ako paradajka.
Keď som sa vrátila domov, hľadala som pre ňu niečo vhodnejšie, nejaké športové oblečenie pre muslimky, no nič som nemohla nájsť. V Austrálii proste nič také nebolo. To ma prinútilo zamyslieť sa, pretože keď som bola malá, ani ja som nemala možnosť športovať – keď sme sa samé rozhodli pre cudný život, nemohli sme sa zapájať do ničoho. Pre moju neter som ale chcela objaviť niečo, čo by sa priblížilo austrálskemu spôsobu života a západnému odievaniu a zároveň napĺňalo potreby muslimských dievčat.
Tak som si sadla v obývačke na zem a rozhodla som sa niečo vymyslieť. Vzala som muslimské šaty a postupne odstraňovala všetku prebytočnú látku, až ma napadlo, či to vôbec bude muslimská komunita akceptovať. Závoj má predsa zakrývať vlasy a postavu, aby nebolo vidieť krivky tela. Avšak môj návrh jasne kopíroval krivky krku. Tak som si povedala, že je to len krk, čiže na tom až tak nezáleží.
Predtým, ako som začala s výrobou, pripravila som pár vzoriek a dotazníky, aby som zistila, čo si ľudia o nich myslia. Obliekli by ste si to? Priviedlo by vás to k aktívnejšiemu životu? Viac by ste športovali? Plávali? Mnohí ľudia z komunity sa s tým nevedeli zmieriť, ale ja som to vytvorila ako komerčný produkt a po obchodnej stránke to bol úspech.
Burkiny upútali pozornosť po tom, čo organizácia Surf Lifesaving Australia spustila projekt zameraný na zapájanie sa muslimských chlapcov a dievčat do aktivít surferov záchranárov po udalostiach v Cronulle. Jedna z uchádzačiek, muslimské dievča, prišlo na súťaž oblečené v burkinách.
Po 11. septembri, nepokojoch v Cronulle, zákazoch nosenia šatiek vo Francúzsku a medzinárodnom odpore voči muslimom, ktorý je dôsledkom správania sa niektorých zločincov – ktorí však v mene muslimov nehovoria – som naozaj nechcela, aby boli dievčatá súdené za to, čo nosia len preto, že sa chcú obliekať slušne.
Vyzleč sa! Francúzski policajti prinútili muslimku na pláži vyzlieť si burkini
Zámerom bolo integrovať ich, akceptovať ich rozhodnutie a dosiahnuť, aby boli rovnocenné a nie súdené. Bolo to vtedy pre nás ťažké, pre muslimskú komunitu, báli sme sa prejaviť. Muslimovia sa báli chodiť na verejné kúpaliská, pláže a podobne a ja som chcela, aby sa dievčatá nemuseli zrieknuť svojho dobrého života. Šport je dôležitý a my sme Austrálčania!
Chcela som urobiť niečo pozitívne, čo bude môcť nosiť ktokoľvek, kresťanka, židovka, hinduistka. Je to iba odev, ktorý sa hodí cudným ľuďom, ale aj napríklad niekomu, kto má rakovinu kože, či mladej matke, ktorá si nechce obliecť bikiny. Nie je to symbol islámu.
Keď som to nazvala burkiny, naozaj som tým nemyslela, že je to burka pre nosenie na pláži. Burka bola len obyčajné slovo – narodila som sa a vyrastala v Austrálii a keď som navrhla tieto plavky, proste som rýchlo potrebovala vymyslieť názov. Mal symbolizovať kombináciu dvoch kultúr – sme Austrálčania, ale z vlastnej vôle aj muslimovia.
Burka nie je nijakým symbolom a nespomína sa ani v Koráne. Naša viera od nás nevyžaduje úplné zahalenie tváre, je to osobné rozhodnutie jednotlivcov. Burka sa slovom ani nespomína v žiadnom islamskom texte. Musela som si nájsť, čo burka znamená. Bola popísaná ako druh plášťa a celkového zahalenia, čo mi to ako protiklad pre bikiny, no a tak som to spojila dokopy.
Celá táto negatívna vlna, ktorá sa teraz šíri Francúzskom, ma veľmi trápi. Dúfam len, že to nie je prejav rasizmu. Podľa mňa ide o nepochopenie tohto odevu, ktorý pritom symbolizuje len samé pozitívne veci – symbolizuje voľný čas, šťastie, zábavu, kondíciu či zdravie. A oni teraz požadujú, aby sa ženy vrátili z pláží späť do kuchýň? Tento odev poskytol ženám slobodu a oni chcú, aby o túto slobodu prišli? Ak áno, tak potom naozaj neviem, kto je horší, či Taliban, alebo francúzski politici. Sú jedni ako druhí.
Nemyslím si, že by mal ktokoľvek mať právo starať sa do toho, čo si žena oblečie. Nik nás nemá čo nútiť, je to rozhodnutie ženy. Vy si vyberáte, na čo sa budete pozerať. Považujem sa preto za feministku? Možno áno. Rada stojím za svojim mužom, ale ja som motor a sama som si to vybrala. Chcem, aby bol celý výsledok pripisovaný jemu, hoci ja som ho k tomu dohnala.
Chcela by som byť teraz vo Francúzsku a povedať: nepochopili ste to. Už tak máme vo svete dosť problémov. Potrebujeme si vytvárať ďalšie? Vy ste si totiž vybrali produkt, ktorý má symbolizovať radosť, šťastie a kondíciu a zmenili ste ho na produkt nenávisti.
Čo sú potom vlastne francúzske hodnoty? Čo myslíte tým, že sa to nedá spojiť s francúzskymi hodnotami? So slobodou? Hovoríte nám, čo si máme obliekať, hovoríte nám, čo nemáme robiť, akurát tým zatlačíte ženy späť domov. A čo čakáte, že sa stane? Výsledkom bude odpor. Ak rozdeľujete národ, nepočúvate a o nič sa nesnažíte, je prirodzené, že to niektorých naštve. Vytláčať ľudí na okraj a izolovať ich rozhodne nie je dobré rozhodnutie žiadneho politika v žiadnej krajine.
Pamätám sa, keď som burkiny prvýkrát vyskúšala. Najskôr iba u mňa vo vani, musela som predsa zistiť, či vôbec fungujú. Potom som musela otestovať, či sa v nich dá potápať. Zašla som do miestnej plavárne vyskúšať, či drží pokrývka hlavy. Vybrala som si Roselandskú plaváreň a pamätám sa na tie skúmavé pohľady typu: „Čo to má na sebe?“ Išla som až na koniec bazéna k mostíkom a skočila v nich do vody. Pokrývka hlavy ostala na svojom mieste a ja som si pomyslela: „Krása! Perfektné!“
Bolo to prvýkrát, čo som plávala na verejnosti a bolo to úplne nádherné. Spomínam si úplne presne na tie pocity. Cítila som slobodu, cítila som silu, akoby mi celý bazén patril. Na koniec bazéna som prešla so vzpriamenou hlavou.
Potápanie sa je jedným z najlepších zážitkov na svete. A viete čo? Ja nosím bikiny pod burkinami. Mám to najlepšie z oboch svetov.
Komentár Ahedy Zanetti publikoval portál The Guardian.
