Fenomén útlaku: detské nevesty

Viac než desaťročie sú islámu a muslimom pripisované skoro všetky negatívne spoločenské javy. Ich súhrnným menovateľom je strach.

Média dennodenne prinášajú negatívne a hrôzu naháňajúce spravodajské informácie alebo komentáre, v ktorých sú muslimovia zobrazovaní v úlohe tzv. „zlých chlapcov“. Terorizujú nemuslimské okolie, alebo sa tešia z nešťastia, ktoré postihlo neveriacich. Neposlednom rade sú tí, ktorí potláčajú práva žien a bránia im získať rovnoprávne postavenie v spoločnosti. Pravdepodobne najvýraznejším symbolom fenoménu útlaku žien a dievčat sú detské nevesty. Fenomén, ktorý podľa kritikov je ďalším z „pilierov“ islámu.

Utlačovatelia?

Údajný symptomatický útlak žien, ktorý má byť súčasťou islámu, má zvyčajne jedného spoločného menovateľa – muža utlačovateľa. Kritika islámu vždy začína zahaľovaním žien, pokračuje možným počtom manželiek cez rôzne zákazy (napr. šoférovania v Saudskej Arábii) až po svadby detských neviest, často mladších než desať rokov. Mnohé z obvinení islámu však v skutočnosti s islámom nemajú nič spoločné. Tobôž nie sú v isláme nejakým spôsobom pre mužov „principiálne“ zakotveným („povinným“) útlakom žien a dievčat.

Navzdory odlišným východiskám – náboženským či sociálno-kultúrnym – miere dobrovoľného alebo vynúteného rozhodnutia samotných žien a dievčat, sú všetky uvedené obvinenia (a mnohé iné) médiami a verejnosťou zakaždým spájané len a len s islámom. Pravdou je, že burka (úplné zahaľovanie tváre), nie je povinnosťou (príkazom), ktorá by bola spomínaná v Koráne a hadísy nezaznamenávajú žiadny relevantný odkaz na zákaz šoférovania. Vynútené sobáše a násilie na ženách sú islámom priamo odsudzované.

„Kauza“ Áʼiša

Lež i pri týchto obvineniach platí, že „kto chce biť, palicu si vždy nájde“. Predovšetkým pre tých, ktorí sa z rôznych dôvodov negatívne vymedzujú voči islámu a muslimom. Ich pomyselnou palicou je „kauza“ Prorokovej (mier a požehnanie s ním) manželky Áʼiše (nech je s ňou Alláh spokojný). Jej nízky vek, neskoršia vzájomná láska a príkladný manželský vzťah sú (vždy boli) tŕňom v oku mnohých kritikov islámu.

[Tweet „Hoci vzťah Muhammada a Áʼiše bol veľakrát objasnený, kto chce biť, palicu si vždy nájde.“]

Závisť a nenávisť sa objavili už v čase Proroka a s rovnakou pravidelnosťou je tomu aj dnes. Preto vždy, ak sa objavia správy o krajinách, v ktorých sú mladé dievčatá nútené stať sa manželkami omnoho starších mužov, sú tieto prípady pripisované islámu. Je tomu tak bez ohľadu na to, že vzťah Muhammada (mier a požehnanie s ním) a Áʼiše (nech je s ňou Alláh spokojný) bol už veľakrát (v samotnom Koráne) podrobne objasnený, tak v rovine islamskej vierouky, ako aj dobového kontextu a spoločenských pravidiel platných naprieč vtedajším (a neskorším) svetom a rôznymi náboženskými spoločnosťami.

To, že vstupovanie do manželstva, alebo jeho vynucovanie bývavalo súčasťou spoločenských noriem v odlišných častiach sveta – vrátane Európy – neznamená, že to má svoje korene v isláme.

Vynútené manželstvá detí

Smutné príbehy o nešťastí a častom ponižovaní detských neviest sa s pravidelnosťou dostávajú do pozornosti médií. Keďže väčšina z nich sa vzťahuje na regióny Afriky a južnej a juhovýchodnej Ázie, v západných spoločnostiach prevláda presvedčenie, že k nim dochádza z dôvodu, že obyvateľstvo týchto krajín vyznáva islám. Ich výskyt má však iného spoločného menovateľa – rozhodne nie islám. Príčinou toho, že sa rodičia zvyčajne dobrovoľne a nezriedka dokonca ochotne vzdajú svojej dcéry a ešte v útlom veku ju zasnúbia, či vydajú za omnoho staršieho muža je chudoba, ktorá je prítomná v každej spoločnosti bez rozdielu vierovyznania. Prozaické zabezpečenie prežitia vlastnej rodiny na úkor jedného jej člena.

Najchudobnejšie krajiny sveta – Jemen, štáty subsaharskej Afriky (Niger, Čad), Bangladéš či Etiópia – sú tie, v ktorých sú dodnes svadby detí bežné, a to navzdory zákonom, ktoré v týchto štátoch zakazujú svadby maloletých. Výskumy rôznych agentúr sa zhodujú na tom, že v rozvojom svete je priemerne 1/3 dievčat nútená vydať sa proti vlastnej vôli ešte pred dovŕšením dospelosti. Podľa USAID (US Agentúra pre medzinárodný rozvoj) je etiópska Amhara regiónom, v ktorom najčastejšie dochádza k svadbám maloletých dievčat. Výskumy z roku 2009 poukazujú na to, že až 220 tisíc dievčat bolo vydaných pred dosiahnutím 18 roku života a zvyčajne s mužmi, ktorí sú v priemere o 15 rokov starší. Neraz je ten rozdiel i dva či trikrát väčší. V kontexte vyvrátenia obvinení, že k týmto svadbám dochádza z neexistujúceho „nariadenia“ islámu, stojí fakt, že v Amhare je až 82 % miestnych obyvateľov kresťanmi.

Príčiny a dôsledky vynútených svadieb

Chudoba je každodennou skúsenosťou, ktorej sú Etiópčania vystavení. Svedčí o tom i fakt, že viac než 52 % obyvateľov nemá prístup k pitnej vode. Toto samozrejme neospravedlňuje porušovanie práv žien a dievčat. Obzvlášť, ak sa pozrieme na konzekvencie, ktoré so sebou táto nehumánna a jednoznačne neislamská prax prináša.

Oblasti, v ktorých sú dievčatá nútené vydať sa, patria k tým najodľahlejším. Nedostupné z hľadiska infraštruktúry, vzdelania a zdravotnej starostlivosti. Dievčatá a mladé ženy tak nepoznajú svoje práva a nie je im (ako aj ich rodinným príslušníkom) poskytované povedomie o zákonoch a právnej ochrane. Prím tu zohráva schopnosť prežiť v ťažkých podmienkach. Možnosťou ako prežiť je i „vzdanie sa“ jedného hladného krku. Vydajom odchádza dievča z rodiny, ktorá je neraz ešte „obohatená“ o veno. Niečo, čomu sa len ťažko odoláva, bez ohľadu na to, aké negatívne dopady majú tieto svadby na samotné dievčatá.

Účelom svadieb nie je len „zbavenie sa“ ekonomickej záťaže rodín, ale taktiež čo možno najskoršie tehotenstvo a potomkovia. Toto má mnohé negatívne dopady, keďže predčasné matky sú častokrát ešte deťmi a nie sú psychicky ani fyzicky pripravené na úlohu matiek. Úmrtnosť matiek je vo veku okolo 15 rokov päťkrát väčšia. Etiópia a ostatné krajiny, v ktorých sú dievčatá nútené k sobášom vykazujú, že tehotenstvo nedospelých matiek je najčastejšou príčinou úmrtia dievčat vo veku 15 až 19 rokov. V neposlednom rade je s tým spojená vysoká úmrtnosť novorodencov, ktorá je až o 75 % vyššia ako u starších matiek. Detské nevesty sú ukrátené o vlastné vzdelanie (mnohé z nich sú negramotné), vlastné detstvo, neraz sú izolované od svojej rodiny a rovesníkov a nezriedka sa stávajú obeťami domáceho násilia zo strany manželov.

Nič z uvedeného nemá oporu v náboženských textoch. Naopak, islám zakazuje násilie na slabších a ženách a kresťanstvo učí o láske k blížnemu. Chýbajúce povedomie o aspektoch a étose viery, ale aj absencia všeobecného vzdelania a povedomia o rodinných vzťahoch, právach detí a žien sú príčinami, ktoré vedú k tomu, že v najchudobnejších krajinách je v najväčšej miere prítomný fenomén útlaku najslabších. V tomto prípade sú jeho obeťami detské nevesty.

Titulná foto: mostafa meraji on Unsplash