Reakcia na iniciatívu poslanca Krajniaka zakázať mešity

0

Andrej Bán, reportér a fotograf

Poslanec NR SR Milan Krajniak v utorok usporiadal tlačovú konferenciu, na ktorej prišiel s legislatívnou iniciatívou zakázať stavbu mešít a Slovensku – teda v jedinej krajine EÚ, kde zatiaľ nijaká mešita nestojí. Pán poslanec to považuje takpovediac za našu „komparatívnu výhodu“, pretože je zrejme presvedčený, že islam a terorizmus sú jedno a to isté.

Rozoberme si to. Poslanec Krajniak sa už dlhšie zvykne prezentovať ako Posledný križiak. Keďže je vzdelaný a inteligentný, pozná históriu, tak určite vie, že tento výraz vyvoláva v moslimskom svete asi takú reakciu ako by vyvolával výraz Posledný džhihádista v kresťanskom svete. Nikto mu ale neupiera právo sa volať ako chce, iba chcem jemne ilustrovať, ak máme v sebe empatiu, že je dôležité sa pokúsiť vcítiť sa do mysle a cítenia iných ľudí.

Na svojich početných cestách do prevažne moslimských krajín od Egypta po Pakistan som sa s výrazom „križiak“ stretával ako s nadávkou svojho druhu, ako s označením pre nepriateľa. Nepáčilo sa mi to, ale musel som to akceptovať. A tak ako oni, mnohí ľudia v týchto krajinách mali pod vplyvom propagandy tendenciu označovať nás, ľudí zo Západu, paušálne za križiakov, tak máme aj my tendenciu označovať celý islamský svet – pod vplyvom „našej propagandy“ – za džihádistický.

Pochopiteľne, nie je to tak, je to lož, proti ktorej treba bojovať. Už dlho sa vinou mnohých politikov, ale nielen ich, vytvorila vo verejnej mienke aj na Slovensku skratka, že čo moslim, to terorista. Údajne neexistuje nijaký radikálny islam a neradikálny islam, je iba jeden. Nuž, nie je.

Odborníci na džihádizmus už dlho poukazujú na fakt, že radikáli pripravení spáchať teroristické útoky sú v prvom rade radikáli, až v druhom sa identifikujú s náboženstvom. Napokon, mnohí z nich islam poznajú iba zbežne alebo vôbec, je pre nich akousi vrchnou vrstvou oblečenia, ktoré si na seba navlečú obvykle pred spáchaním činu. Pekne to ilustruje aj nedávny prípad džihádistu s neonacistickou minulosťou.

To neznamená, že niektoré mešity aj v Európe nefungujú ako náborové centrá pre radikálov. Sám o takých viem na Balkáne. No zároveň viem, že tento účel často plnia práve nelegálne mešity, ktoré nie sú pod kontrolou štátu. A hlavným zdrojom indoktrinácie je dnes internet. Ten iba ťažko zakážeme, že?

Je perverzné spájať islam ako taký s terorizmom, je nehorázne označovať mešity ako také za zdroj indoktrinácie radikalizmom, a je tiež nezodpovedné, ak štát a jeho bezpečnostné zložky voči KONKRÉTNYM radikálnym imámom nekonajú. Bez ohľadu na to, či pôsobia v mešite alebo v byte či inde.

Považujem zároveň za svoju povinnosť zastať sa moslimskej komunity na Slovensku, ktorá sa stala terčom čoraz častejších a silnejších útokov, osočovaní zo strany mnohých verejných predstaviteľov, nehovoriac o diskutujúcich na sociálnych sieťach. Bol by som rád, keby hlas na obranu našich moslimov, voči ktorým sú očividne namierené zákony a ich novely, pozdvihli aj predstavitelia ostatných cirkví a náboženských obcí. Zatiaľ sa tak, žiaľ, nedeje.

Titulná foto: Andrej Bán

Zdieľať

O autorovi

Andrej Bán

Andrej Bán je známy slovenský fotograf, novinár a humanitárny pracovník. Pravidelne prispieva do slovenského časopisu Týždeň a spolupracuje so zahraničnými médiami ako Newsweek, ONE magazine, NRC Handelsblatt a inými. V roku 1999 sa podieľal na založení charitatívnej organizácie Človek v ohrození. Je držiteľom mnohých prestížnych ocenení za fotoreportáže z konfliktných oblastí (Bosna, Kosovo, Gruzínsko a iné) a autorom viacerých publikácií.