Workshop: Islamofóbia a xenofóbia v strednej Európe

V Prahe konalo prvé stretnutie zástupcov organizácií, komunít a akademikov s cieľom hľadať riešenia nárastu islamofóbie v krajinách strednej Európy.

Neriešená utečenecká kríza a parlamentné voľby na Slovensku sú len zlomkom z toho, čo v ostatných mesiacoch podnecuje nárast xenofóbie a islamofóbie v strednej Európe. Čoraz viac populizmu a podpory pre politické subjekty zneužívajúce strach na získanie podpory sú hrozbou nie len pre menšiny, ale i pre liberálnu demokraciu samotnú.

Čoraz reálnejšia hrozba politickej legitimizácie nenávisti si žiada adekvátnu odozvu zo strany tých, ktorí sú ňou najviac ohrození (Rómovia, muslimovia a iní), ako aj od všetkých, ktorí sa snažia budovať otvorenú demokratickú spoločnosť.

I preto v dňoch 3. a 4. marca 2016 zorganizovali Nadácia otvorenej spoločnosti a Open Society Initiative for Europe v Prahe dvojdňový workshop, ktorý sa primárne venoval hrozbám plynúcim z nárastu islamofóbie a xenofóbie v regióne strednej Európy a možnostiam, ako týmto tendenciám čeliť.

Dôraz na strednú Európu

Pozvanými boli zástupcovia mimovládnych organizácií, menšinových komunít a akademickej obce z krajín V4. Práve tieto štáty „na vlastnej koži“ okúsili vládu populistov, majú vlastnú historickú aj aktuálnu skúsenosť so xenofóbiou a v posledných rokoch a mesiacoch v nich čoraz viac silnie protiislámska rétorika. Bolo to vôbec po prvýkrát, čo Nadácia otvorenej spoločnosti zorganizovala stretnutie zamerané špecificky na islamofóbiu v krajinách strednej Európy.

Slovenskú republiku zastupovali predstavitelia Islamskej nadácie na Slovensku, OZ Eduroma, Ligy za ľudské práva (Zuzana Števulová), Centra pre výskum etnicity a kultúry (Alena Chudziková), Slovenského národného strediska pre ľudské práva (Zuzana Pavlíčková) či novinár Miroslav Kocúr.

V rámci národnej diskusie vypracovali, podobne ako ostatní národní i medzinárodní účastníci (zástupcovia Európskej komisie, ARDI, OBSE, ENAR a pod.) základný opis stavu islamofóbie a xenofóbie vo svojej krajine. Účastníkom prezentovali základné východiská islamofóbie a xenofóbie na Slovensku, hlavné výzvy, charakteristiku aktérov a možnosti, ako na tieto fenomény najlepšie reagovať.

Z následnej panelovej diskusie, ktorej sa zúčastnili David Friggiery (Európska komisia), Alfiaz Vaiya (Európsky parlament – ARDI), Azra Junuzovič (OBSE) a Vasco Malta (European Fundamental Rights Agency, FRA) vyplynulo, že za nárast xenofóbie a islamofóbie v Európe môže predovšetkým silnejúci populizmus politických elít, ale aj utečenecká a ekonomická kríza. Je paradoxné, že fenomén islamofóbie sa vyznačuje vzostupnou tendenciou aj v krajinách strednej Európy, v ktorých výraznejšia muslimská komunita fakticky neexistuje.

Mýtus o spojitosti s históriou a ekonómiou

Záver prvého dňa workshopu obohatila prednáška riaditeľa Open Society Initiative for Europe, Jordiho Vaquera. V prednáške porovnal stredoeurópsku a španielsku skúsenosť so strachom z islámu a konštatoval, že islamofóbia nie je ani produktom historickej skúsenosti, ani dôsledkom sociálnej a ekonomickej krízy, keďže Španielsko zažilo obe a tento fenomén sa v ňom zďaleka neuchytil tak, ako v krajinách V4. Islamofóbia je podľa neho produktom strachu z nepoznaného, ktorý sa častokrát vytvára umelo a až následne sa intenzívnejšie presadí v spoločnosti.

Prečítajte si tiež:
Jordi Vaquer: Nedostatok tolerancie nie je akné tínedžerskej demokracie

Druhý deň workshopu bol zameraný na zhrnutie poznatkov a hľadanie spôsobov riešenia nárastu populizmu, xenofóbie a islamofóbie v regióne strednej Európy. Z diskusie vyplynulo, že oblasťami, na ktorých je potrebné najviac zapracovať, sú mediálna prezentácia islámu a muslimov, integrácia muslimov, vzdelávanie majoritnej spoločnosti o menšinách, porozumenie populizmu, spolupráca mimovládnych organizácií a možnosť obhajoby a lobovania za práva menšín v jednotlivých krajinách.

Workshop ukončil Bruno Selun príbehom o svojich starých rodičoch židovského pôvodu, ktorí sa počas druhej svetovej vojny pokúšali ujsť do Švajčiarska. Podarilo sa im to vďaka prívetivosti miestnych orgánov a tomu, že pred nimi nezavreli hranice. Podotkol, že ak my dnes otvoríme hranice a srdcia pre ľudí, ktorí utekajú z vojnou zmietanej Sýrie, pomôžeme nie len zachrániť životy, ale možno tí, ktorých zachránime, raz pomôžu opäť iným.

Xenofóbia a islamofóbia sú rakovinou dnešného sveta. Liek na ne sa bude hľadať ťažko, avšak v tomto úsilí by sme nikdy nemali poľaviť – kvôli nášmu svedomiu a kvôli budúcnosti našich detí.

Foto: ISLAMONLINE.sk