Nová štúdia dokazuje, že zákaz hidžábov v európskych krajinách sťažuje ekonomickú a sociálnu integráciu muslimiek.

Stanfordova univerzita v USA vydala štúdiu, v ktorej analyzovala dopad zákonov zakazujúcich nosenie hidžábov v rôznych krajinách Európy na príklade zákona zakazujúceho nosenie šatiek na francúzskych stredných školách z roku 2004. Výsledky štúdie autori prezentovali na stránkach denníka The Washington Post.

Výskumníci porovnávali dve skupiny žien – ženy narodené pred rokom 1986, ktoré zavŕšili stredoškolské vzdelanie skôr, ako bol zákon prijatý a ženy, ktoré navštevovali strednú školu v čase jeho platnosti. V oboch prípadoch bolo porovnávané ich celkové dosiahnuté vzdelanie a ekonomická situácia s ich nemuslimskými rovesníčkami.

Negatívne dopady

Ukázalo sa, že vo všetkých prípadoch dosiahli muslimky v priemere nižšie vzdelanie, ako nemuslimky, avšak potom, ako vstúpil do platnosti zákaz hidžábov, sa tento rozdiel viac ako zdvojnásobil.

To sa následne prejavilo aj na ich uplatnení na trhu práce. Zamestnanosť muslimiek v porovnaní s nemuslimkami sa po prijatí zákona zhoršila o polovicu. Zhoršila sa aj ich nezávislosť, keďže muslimky, ktoré študovali na strednej škole v čase platnosti zákona majú v priemere viac detí a je väčšia pravdepodobnosť, že žijú s rodičmi.

Dojem nekompatibility identít

Autori svoje zistenia vysvetľujú niekoľkými faktormi. Zákaz hidžábov zvýšil šancu, že ženy, ktoré sa ich rozhodli nosiť, sa stanú obeťami diskriminácie, pretože umocnil predstavu, že je s nimi nutné nakladať odlišne kvôli ich spôsobu odievania.

Muslimské žiačky mali pocit, že zákon je namierený proti nim, čo u nich vyvolalo väčši psychologický stres, ktorý sa následne prejavil na ich školských výsledkoch, ako i celkovej chuti zapájať sa do vyučovacieho procesu. Dlhodobým dôsledkom je ich nižšie priemerné dosiahnuté vzdelanie a z toho vyplývajúca horšia ekonomická situácia.

Štúdia tiež na základe prieskumov ukazuje, že ženy zasiahnuté zákazom z roku 2004 oveľa častejšie nahlasujú prípady rasizmu na školách a uvádzajú v priemere nižšiu dôveru vo francúzsky vzdelávací systém.

Ďalším dôvodom negatívnych dopadov zákona je podľa autorov vytváranie dojmu, že náboženská identita týchto žien nie je kompatibilná s ich národnou identitou. „Dovtedy sa francúzske muslimské dievčatá identifikovali súčasne ako príslušníčky svojej náboženskej skupiny (nosením hidžábu) a zároveň krajiny, kde sa narodili (Francúzska),“ píšu autori štúdie.

Prijatie zákona však pre nich bolo signálom, že tieto ich dve identity nie sú kompatibilné. Autori uvádzajú prieskumy, na základe ktorých sa viaceré z týchto žien v dôsledku zákona viac utiahli do svojich náboženských komunít a začali sa častejšie identifikovať s krajinami pôvodu svojich predkov, než s Francúzsom.

V Rakúsku môžu byť dopady horšie

Štúdia podľa autorov poskytuje dôkaz, že zákaz náboženského odevu môže brániť sociálnej a ekonomickej integrácii postihnutej náboženskej komunity. „Pokým náboženské zákazy môžu byť úspešné pri dosahovaní svojich špecifických cieľov (francúzske muslimky si v konečnom dôsledku hidžáby v školách dali dole), širšie dôsledky sa zdajú byť negatívne,“ uzatvárajú výskumníci.

Nadchádzajúci zákaz hidžábov na základných školách v Rakúsku, ktorý bol schválený 16. mája, môže mať podľa nich dokonca ešte horšie dopady, pretože ešte explicitnejšie napáda konkrétnu náboženskú skupinu (zakazuje špecificky zahaľovanie vlasov), než zákaz francúzsky (zakazoval náboženské symboly všeobecne).

Rakúska vláda navyše aj uviedla, že má v pláne udeliť výnimku zo zákona noseniu sikhských turbanov a židovských jarmuliek, pokým francúzsky zákaz sa týkal aj tých.

Ilustračná snímka, Anataman, Flickr, CC

Zdieľať