Kiež by sa tak Peter Pellegrini v Bielom dome inšpiroval aj týmto gestom.

Administratíva súčasného amerického prezidenta Donalda Trumpa preukázala minulý rok na slovenské pomery až nebývalú empatiu voči muslimskej menšine v USA. Obzvlášť zaujímavo vyznievajú jej kroky v súvislosti s minulotýždňovou návštevou premiéra Pellegriniho v Bielom dome.

Čo sa stalo?

Fakticky maličkosť. Politicky výrazne nekorektný a podľa viacerých analytikov populistický politik pripravil vo svojom sídle pre členov americkej muslimskej komunity slávnostný iftar (večeru pri príležitosti prerušenia pôstu v mesiaci Ramadán). Večera sa konala 6. júna 2018 a prezident ju zahájil slovami: „Dobrý večer, ďakujem vám všetkým, že ste prišli – táto večera, iftar – je na počesť toho, že slávime posvätný mesiac Ramadán. Je to skvelý mesiac. Vidím tu veľa priateľov.“

V minulých rokoch sme boli svedkami rôznych rozporuplných vyhlásení prezidenta Trumpa, či už smerom k lídrovi KĽDR Kim Čong-unom, štátom Európskej únie a Blízkeho východu a taktiež smerom k muslimskej komunite. Počas volebnej kampane v roku 2016 sa neraz vyslovil, že „myslím, že nás islám nenávidí“ a počas výkonu svojej funkcie prijal niekoľko kontroverzných opatrení, ktoré boli a sú priamo namierené voči muslimom.

Keďže sa rok predtým rozhodol prerušiť dvadsaťročnú tradíciu prezidentských iftarov, viacerých pozorovateľov prekvapilo jeho rozhodnutie. „Ramadán nám pripomína bohatstvo, ktoré muslimovia pridávajú k náboženskej mozaike amerického života,“ citoval vyjadrenie prezidenta Trumpa portál Politico. Vo svojom príhovore priamo povedal, že „vaša prítomnosť nás veľmi obohacuje, ďakujem vám veľmi pekne, že ste prišli. Niektorí z vás sú naši dobrí priatelia. Každému z vás a muslimom na celom svete želám: Ramadán Mubarak.“

Biely dom v roku 2017 čelil kritike predovšetkým v súvislosti s tým, že zrušil dve desaťročia rešpektovanú tradíciu organizovania slávnostných iftarov v Bielom dome, ktorú začal prezident Clinton už v roku 199, a ktorá pokračovala za jeho nástupcov prezidentov Busha jr. a Obamu.

História iftarov v Bielom dome

Vo všeobecnosti sa akceptuje skutočnosť, že tradícia ramadánskej večere v sídle amerických prezidentov siaha do polovice 90. rokov minulého storočia, keď prvú večeru zorganizovali Bill a Hilary Clintonovci. Na túto večeru vtedy pozvali významné osobnosti muslimskej komunity v USA, vrátane politikov, lídrov komunít a študentov.

Podľa niektorých zdrojov je história organizovania iftarov americkými prezidentmi však ešte o niekoľko storočí staršia. Táto tradícia sa spája s prezidentom a jedným zo zakladateľov Spojených štátov s Thomasom Jeffersonom, ktorý mal vo svojom vtedajšom sídle v decembri 1805 zorganizovať iftar pre veľvyslanca Tuniského pašalíku, autonómneho územia v rámci Osmanskej ríše, Sidi Solimana Mellimelliho.

Thomas Jefferson načasoval pripravovanú večeru s veľvyslancom tak, aby vyhovovala jeho hosťom a akceptovala pôst počas mesiaca Ramadán. Obyčajne sa totiž večere s prezidentom konali krátko po zasadnutí senátu. Správu o tejto večeri zachytávajú spomienky Johna Quincy Adamsa, ôsmeho amerického prezidenta, ktorý bol v tom čase senátorom za štát Massachusetts. Adams napísal: „Večeral som s prezidentom v spoločnosti tuniského veľvyslanca a jeho dvoch spoločníkov. V pozvánke bolo uvedené, že večera sa bude konať po západe slnka, v polovici mesiaca Ramadán, kedy sa Turci postia až do západu slnka.“

Prešlo takmer dvesto rokov, pokým sa podobná slávnosť zopakovala. V roku 1996 pozvala prvá dáma Hillary Clinton zástupcov amerických muslimov na večeru, ktorú označila za historickú udalosť. „Lepšie pochopenie princípov islámu v našom národnom povedomí nám všetkým dá silu a potrebnú odolnosť,“ dodala Hillary Clinton. „Hodnoty, ktoré tvoria základ Ramadánu – viera, rodina, komunita a zodpovednosť voči núdznym – rezonujú medzi všetkými ľuďmi našej planéty.“

V tradícii pokračoval George Bush ml., ktorý pozval muslimov do Bieleho domu aj krátko po útokoch z 11. septembra 2001.

A čo Slovensko?

„Ramadán je pripomienkou, že islám bol vždy súčasťou Ameriky,“ povedal v roku 2010 prezident Obama počas iftaru v Bielom dome, keď spomenul odkaz svojho predchodcu Thomasa Jeffersona. „A toto je pripomienkou, spolu s generáciami vlasteneckých muslimov v Amerike, že islám – rovnako ako iné náboženstvá – je súčasťou nášho národného príbehu.“

Muslimská komunita na Slovensku bola už pri vzniku štátu. Podobne ako v prípade USA bola aktívna už v čase zrodu republiky a dodnes tvorí integrovanú súčasť našej spoločnosti. Avšak pokým v Spojených štátoch boli priznané jej práva už v roku 1786 a opäť pri tom bol Thomas Jefferson, na Slovensku dodnes táto komunita nie je ani len štátom uznaná.

Zatiaľ môžeme iba dúfať, že si náš predseda vlády priniesol z návštevy USA okrem zážitku z návštevy Bieleho domu aj o niečo väčší cit pre to, ako by malo vedenie štátu pristupovať i k takým oblastiam, ako je budovanie vzťahov s náboženskými menšinami v krajine.

Titulná foto: Hannah Rosen, Flickr, CC

Zdieľať

O autorovi

Jozef Lenč

PhDr. Jozef Lenč, PhD. je slovenský politológ. V súčastnosti vyučuje na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Pravidelne komentuje dianie na Blízkom východe v slovenských médiách.