Protiislamské postoje v kresťanskom prostredí nie sú ničím výnimočným. Cirkvi by mali každý náznak náboženskej neznášanlivosti odsúdiť a ich mlčanie pri snahách o zabránenie registrácie novým náboženským obciam je prejavom neúcty voči presvedčeniu iných.

Aj o tom nám v rozhovore povedal docent Evanjelickej bohosloveckej fakulty Ondrej Prostredník, odborník na tému prevencie xenofóbie v prostredí cirkvi a signatár otvoreného listu kritizujúceho nedostatočné vymedzenie sa cirkví voči radikalizmu po zvolení kotlebovcov do parlamentu.

 

V minulosti ste skúmali xenofóbiu v prostredí cirkví. Stretli ste sa v ňom i s prejavmi islamofóbie? Môžete ich popísať?

Najvýraznejšie v súčasnosti sú práve prejavy islamofóbie. Zaregistroval som nenávistné prejavy a šírenie strachu na uzavretých diskusných fórach rôznych neformálnych skupín vo vnútri evanjelickej cirkvi. Bolo to v rokoch 2010 až 2012, teda ešte v období pred nástupom aktuálnych silných migračných vĺn. Išlo o vyjadrenia opisujúce muslimov ako násilníkov, ktorí sa chcú zmocniť našej krajiny a ohrozujú kresťanskú vieru. Často sa vyskytujú odsúdenia islámu ako diabolského náboženstva. Stretol som sa aj s mobilizačnými vyjadreniami, ktoré vyzývali na odpor voči šíreniu islámu na Slovensku.

S nástupom migračných tlakov v roku 2015 sa skratkovitá rétorika vyjadrujúca obavy z islámu a jeho vykresľovanie ako náboženstva násilia občas dostáva aj na stránky týždenníka Evanjelický posol spod Tatier. Skratkovitosť je v tom, že z medializovaných prípadov teroristických činov, pri ktorých sa ich páchatelia odvolávajú na radikálny islám, robia títo autori zjednodušené závery vykresľujúce všetkých muslimov ako hrozbu pre kresťanskú civilizáciu.

Slovensko je jedinou krajinou EÚ, v ktorej nestojí žiadne oficiálne islamské centrum. Aký je postoj k tejto téme v rámci evanjelickej cirkvi? Ako to vidíte vy?

Myslím, že neexistuje nejaké oficiálne stanovisko Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku k otázke zriadenia islamského centra, ani negatívne, ani pozitívne. Túto tému prechádzajú predstavitelia všetkých cirkví mlčaním. V rozhovoroch s radovými členmi cirkvi poznávam, že tiež sú skôr zdržanliví voči tomu, aby sa muslimovia organizovali a prezentovali v našom prostredí.

Týka sa to vlastne aj aktuálneho návrhu na sprísnenie podmienok registrácie cirkví a náboženských spoločností. V parlamente sa seriózne diskutuje o zavedení takých podmienok, ktoré by dnes väčšina registrovaných cirkví a náboženských spoločností nedokázala splniť. Je to de facto demontáž zásady náboženskej slobody v našej spoločnosti, paradoxne demokratickou cestou. Napriek tomu predstavitelia už registrovaných cirkví a náboženských spoločností mlčia.

Takýto postoj považujem za prejav neúcty voči náboženskému presvedčeniu iných ľudí. Za problematický ho považujem aj z toho dôvodu, že práve registrácia cirkví a náboženských spoločností má slúžiť na to, aby komunity veriacich hlásiacich sa k náboženstvám, ktoré nemajú na Slovensku dlhšiu tradíciu, sa registráciou mohli lepšie začleniť do spoločenstva ostatných cirkví a náboženských spoločností, a tým aj do spoločnosti ako takej. Je to zákonná a transparentná cesta vedúca k otvoreniu dialógu na všetkých úrovniach, a tak aj cesta, ktorú by sme ako demokratická spoločnosť mali uprednostniť.

Znemožňovanie registrácie a znemožňovanie zriadenia oficiálnych miest zhromažďovania vytláča veriacich iných náboženstiev na okraj spoločnosti, posilňuje v nich povedomie diskriminácie a prehlbuje ich uzatváranie sa voči väčšinovej spoločnosti. Paradoxne práve to môže napokon prispieť k radikalizácii niektorých ľudí z týchto komunít.

Teológ Ondrej Prostredník: Cirkvi by pri pokusoch o zabránenie registrácie novým náboženstvám mlčia

Ste jedným zo signatárov otvoreného listu, v ktorom kritizujete nedostatočné vymedzenie sa slovenských cirkví voči pravicovému extrémizmu. Ako s odstupom času hodnotíte jeho dopad? Zlepšilo sa niečo? Aké boli reakcie cirkví na váš list?

Myslím, že otvorený list poukázal na potrebu dôslednejšej práce s touto témou v prostredí cirkví. Prvé reakcie predstaviteľov cirkví boli veľmi defenzívne a poukazovali na to, čo všetko už cirkvi v téme boja proti pravicovému extrémizmu urobili.

Väčšinou sa predstavitelia cirkví samozrejme jednoznačne vymedzujú proti akýmkoľvek prejavom extrémizmu. Takých postojov a vyhlásení nájdeme dostatok. Faktom ale zostáva, že neexistuje koordinovaný a štruktúrovaný postup vo vnútri cirkví, ktorý by riešil korene rôznych obáv bežných veriacich z prítomnosti vyznávačov iných náboženstiev.

Prejavy pravicových extrémistov používajúcich kresťanskú rétoriku nie sú okrajovým úletom. Tieto prejavy vyrastajú z hlboko zakoreneného presvedčenia mnohých kresťanov, ktorí svoje presvedčenie o nadradenosti vlastnej náboženskej viery nedokážu prakticky žiť v spoločnosti, ktorá sa každým dňom stáva viac a viac kultúrne a nábožensky pluralitnou. Pri stretnutí s absolútnym nárokom a nadradenosťou iného náboženstva tak zlyhávajú a nedokážu si predstaviť, že nároky viacerých skupín na výlučnosť, nadradenosť a absolútnu pravdu v jednom geografickom a kultúrnom priestore možno riešiť aj inak, než vzájomným konfliktom.

Práve tu vidím veľkú úlohu pre výchovnú a kazateľskú prácu etablovaných cirkví a náboženských spoločností ako aj tých, ktoré sa uchádzajú o svoje miesto v kultúrnom a spoločenskom priestore Slovenska.

Ako hodnotíte postoj cirkevných autorít u nás k stupňujúcim sa útokom na slovenskú muslimskú komunitu zo strany politických predstaviteľov, ale i istej časti verejnosti?

Kedykoľvek je v našej spoločnosti ktokoľvek znevažovaný, či dokonca fyzicky atakovaný pre svoju náboženskú vieru, je to v rozpore s našim právnym poriadkom, ktorý garantuje náboženskú slobodu. Náboženskou neznášanlivosťou podmienený útok voči veriacemu jedného náboženstva je útokom na princíp náboženskej znášanlivosti ako takej, je útokom na každé iné náboženstvo. Neviem si predstaviť, že by ktorýkoľvek predstaviteľ cirkví takéto útoky schvaľoval a ani som žiadne takéto schvaľujúce vyjadrenie nezaregistroval.

Žijeme však v atmosfére, kde takýto pasívny nesúhlas nepostačuje. Preto je úlohou predstaviteľov cirkví jasne a verejne odsúdiť každý náznak náboženskou neznášanlivosťou motivovaných vyjadrení alebo útokov. Úlohou predstaviteľov cirkevných spoločenstiev je orientovať veriacich v zložitých procesoch doby. Rastúca náboženská pluralita slovenskej spoločnosti je takýmto zložitým procesom. Mlčanie nie je tou správnou cestou. Je ňou odsúdenie takých útokov a postoj, ktorým sa zastaneme tých, čo sa stávajú terčom takých útokov.

Teológ Ondrej Prostredník: Cirkvi by pri pokusoch o zabránenie registrácie novým náboženstvám mlčia

Medzináboženský dialóg, najmä na úrovni predstaviteľov abrahámovských náboženstiev, na Slovensku donedávna prakticky neexistoval. Dnes sa začínajú objavovať prvé lastovičky, no k veľkým spoločným aktivitám zatiaľ na rozdiel napríklad od mnohých krajín EÚ nedošlo. Prečo to podľa Vás na Slovensku ide tak pomaly?

Predovšetkým je to nová téma. Uzavretá spoločnosť spred roku 1989 sa stala otvorenou len postupne. Hoci prvé dotyky s islámom mala naša spoločnosť už predtým, išlo skôr o kultúrnu rovinu a o náboženskej sa vtedy určite nedalo uvažovať.

Vyrastal som pri Trenčíne a pamätám si, keď som ako chlapec so zatajeným dychom počúval od žien v kostole, že v Leteckých opravovniach sú „mohamedáni“ a musia im variť špeciálne jedlá. Už vtedy sa objavovali aj zmiešané manželstvá so študentmi s muslimských krajín. Všetko sme to však brali len ako čosi exotické a nevedeli sme si predstaviť, že prítomnosť muslimov na území Slovenska bude mať niekedy takú podobu, že budú chcieť svoju vieru vyznávať spoločne a verejne.

Možno je dôvodom aj to, že študenti a odborníci z muslimských krajín v období socializmu ani nemali veľký záujem žiť svoju náboženskú vieru a kresťanskej väčšine na Slovensku to prirodzene len vyhovovalo.

Možno sme premeškali roky, keď sme túto otázku dialógu medzi judaizmom, kresťanstvom a islámom mohli začať riešiť v pokojnejšej atmosfére. Dnes sú naše vzťahy príliš zaťažené islamským radikalizmom a s tým súvisiacou utečeneckou krízou. Dialóg je teraz o to naliehavejší, ale o to ťažšie sa nám bude usadať k spoločnému stolu.

Čo by dialóg podporilo?

Dobrá vôľa na strane každého účastníka.

Doc. Mgr. Ondrej Prostredník, PhD. pôsobí ako docent na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, na ktorej prednáša napríklad o role etiky v Novom zákone a o tom, čo z toho vypláva pre súčasnosť.

V rokoch 2012 až 2013 realizoval projekt na tému prevencie xenofóbie a antisemitizmu v prostredí cirkvi. Tejto téme sa venuje i v publikácii „Cudzie nechceme, svoje si nedáme? Prekonávanie xenofóbie a antisemitizmu v náboženských textoch a praxi nedáme?“ (Bratislava 2013). Príležitostne publikuje napríklad na Denníku N.

Po parlamentných voľbách sa tento rok spolu s viacerými osobnosťami podpísal pod otvorený list, ktorý naznačoval istý podiel viny cirkví na zvolení pravicovo extrémistickej strany do parlamentu tým, že sa voči pravicovému extrémizmu nevymedzovali dostatočne.

Foto: Ondrej Prostredník

Zdieľať