Podrobili sme analýze spravodajstvo štyroch masových médií na Slovensku a v Českej republike. Spĺňajú hneď niekoľko kritérií isalmofóbie.

Informujú slovenské a české médiá o isláme fakticky, alebo zaujato? Aký je obraz, ktorý o ňom poskytujú verejnosti? Sú niektoré prvky islámu zdôrazňované viac, ako iné?

Tieto otázky sú obzvlášť dôležité v prostredí, kde muslimovia tvoria menšinu, keďže odpovede na ne v nezanedbateľnej miere formujú postoj dôležitej časti populácie k ich muslimským spoluobčanom.

Zamerať sa na všetky správy súvisiace s islámom je zložité najmä preto, že je náročné určiť hranicu medzi tým, čo je ešte správa prezentujúca náboženstvo a čo už napríklad správa politická.

Rozhodli sme sa preto vybrať termín, ktorý je vo svojej podstate islamský a miestnom spravodajstve sa často opakuje – termín šarí’a. Pozreli sme sa na to, ako o šarí’i píšu dva popredné slovenské (SME, Pravda) a dva české (iDnes, Novinky) internetové denníky a rozmedzí od 1. januára 2010 do 1. mája 2014.

Vybrali sme všetky články, v ktorých sa vyskytovalo aspoň jedno zo slov alebo slovných spojení: šarí’a, islamské právo, islamský súd, islamské bankovníctvo a polygamia v slovenskom alebo českom tvare, v rôznom skloňovaní a v prípade slova šarí’a s rôznym prepisom, keďže tento arabský termín je prepisovaný rôzne nie len naprieč médiami, ale neraz i v rôznych článkoch toho istého média.

Niektoré zdanlivo logické kľúčové slová sme pre presnejšie výsledky vynechali. Je ním napríklad slovo džihád, ktoré síce súvisí so šarí’ou, avšak často sa vyskytuje v názvoch rôznych militantných skupinách, kvôli čomu sa do výberu dostávalo priveľa článkov obsahovo so šarí’ou nijako nesúvisiacich. Z podobných dôvodov sme nezahrnuli ani slová hidžáb, islamský štát či burka.

[mc4wp_form]

Tri kategórie

Vybrané články sme kategorizovali podľa troch otázok:

Pozreli sme sa na to, ktoré prvky šarí’e boli v článku spomenuté, podľa čoho sme texty rozdelili do jednej z piatich kategórii: džihád, trestné právo, rodinné právo, obchodná právo a bez kontextu. Počas zberu dát sa ukázalo, že posledná kategória sa vyskytuje obzvlášť často. Autori správ bežne používali formulácie typu „zvolená strana presadzuje islamské právo šarí’a“ bez akéhokoľvek ďalšieho upresnenia.

Následne sme tie isté správy označili ako pozitívne, neutrálne a negatívne. Toto hodnotenie je zo všetkých najviac subjektívne, ukázalo sa, že väčšina správ obsahovala pomerne jednoznačné normatívne formulácie, ako „brutálny zákon šarí’a“, či naopak „dôraz na spravodlivosť v práve šarí’a“. V prípade nejasnosti sme vždy uprednostnili zaradenie negatívne správy.

Nakoniec sme posudzovali úroveň odbornosti médií, kde sme posudzovali, či slovo šarí’a bolo použité správne s vysvetlením, bez vysvetlenia alebo nesprávne, teda prípady, kedy bolo za súčasť šarí’e označené niečo, čo do nej nepatrí.

Ak kontext, tak džihád

Nasledujúci graf zobrazuje, v akom pomere boli jednotlivé oblasti šarí’e boli v stanovenom rozmedzí prezentované jednotlivými médiami.

[visualizer id="2539"] [visualizer id="2542"] [visualizer id="2543"] [visualizer id="2544"]

V jednoznačnej väčšine článkov sa v súvislosti so šarí’ou hovorilo buď o džiháde, alebo bolo toto slovo použité bez udania ďalšieho kontextu. Istou výnimkou bolo SME.sk, kde články o islamskom trestnom práve prevýšili početne tie o džiháde.

Tak trochu prekvapením bolo obchodné právo, o ktorom sa čas o času píše i v slovenskom a českom jazyku. Posudzované médiá v skúmanom časovom rozmedzí o ňom však nepísali takmer vôbec. Našli sa iba dve takéto správy, čo je škoda, pretože práve články o obchodnom práve v isláme zvyknú byť písané v pozitívnom duchu, najmä kvôli absencii úrokov a imunite voči poslednej ekonomickej kríze.

[visualizer id="2546"] [visualizer id="2547"]

Porovnanie českých a slovenských médií ukázalo, že pomerné zastúpenie jednotlivých typov článkov je prakticky rovnaké. Zásadný rozdiel je však v celkovom počte vyprodukovaných článkov na tieto témy:

[visualizer id="2548"]

Tretina bola negatívna

Nasledujúci graf porovnáva celkový počet článkov popisujúcich témy súvisiace s islamským právom v pozitívnom, neutrálnom a negatívnom duchu naprieč médiami v celom posudzovanom časovom rozmedzí.

[visualizer id="2550"]

Väčšina správ bola neutrálna. Negatívnych správ bolo od 22 % do 36 %. Pozitívne texty sa objavovali extrémne zriedka. V zvolenom časovom rozmedzí boli nájdené iba dva pozitívne články.

Pokiaľ opomenieme neutrálne správy, pomer medzi pozitívnymi a negatívnymi je zarážajúci. Dá sa povedať, že takmer všetky normatívne zafarbené správy o šarí’i – čiže približne tretina všetkých správ na túto tému – prezentovali islám v negatívnom duchu.

Porovnanie medzi Slovenskom a Českou republikou navyše ukazuje, že pokým v početnosti článkov bol rozdiel veľký, v ich normatívnom zafarbení nie je takmer žiadny. V dvoch slovenských médiách bolo 35 % zo všetkých správ negatívnych, pokým v českých médiách to bolo spolu 31 %.

Bez kontextu

Nakoniec sme sa pozreli na to, koľko v koľkých článkoch boli vôbec udalosti správne označené ako súvisiace so šarí’ou v koľkých médium poskytlo aspoň nejaké vysvetlenie použitých termínov.

[visualizer id="2555"] [visualizer id="2556"] [visualizer id="2557"] [visualizer id="2558"]

Väčšina správ označila udalosti ako súvisiace so šarí’ou, avšak neposkytla ďalšie bližšie vysvetlenie použitých termínov. Dva krajné príklady sú iDnes.cz, ktorý poskytol vysvetlenie najčastejšie a naopak Novinky.cz, ktoré vo viac ako štvrtine správ použili termín súvisiaci so šarí’ou nesprávne.

Nadpisy a obrázky

Hoci cieľom článku to nebolo, samostatnou kapitolou sa ukázala byť voľba ilustračných obrázkov a formulácia nadpisov. Tie boli v drvivej väčšine prípadov zámerne čo najšokujúcejšie. Ak by sme sa pri kategorizácii riadili podľa nich, mnohé zo správ, ktoré sme podľa pri obsahovej analýze textu označili ako neutrálne, by sme museli presunúť do kategórie negatívne.

Toto pozorovanie je veľmi dôležité, pretože je známe, že väčšina čitateľov sa nedostane ďalej ako po nadpis a obrázok, v lepšom prípade po perex. Preto práve formulácia nadpisov a voľba titulných fotografií má obrovský vplyv na dojem veľkej časti čitateľov z danej správy. Opakovaný nevhodný výber nadpisu môže v konečnom dôsledku prispievať k šíreniu stereotypov i v prípade, že samotná správa je napísaná vyvážene.

Prečítajte si tiež: Otvorený dopis redakcii Topky.sk: Verbovať do teroristického hnutia neznamená „lanáriť na islám“

Sú naše médiá islamofóbne?

Na konci 90. rokov definovala Runnymédska rada pre britských muslimov a islamofóbiu pojem islamofóbia ako nepodložený negatívny postoj k islámu, ktorého dôsledkom je diskriminácia a nepriateľstvo voči muslimom.

Typickým znakom islamofóbie je podľa komisie prezentovanie islámu ako monolitického, statického, podriadeného, násilníckeho a manipulatívneho svetonázoru. Takáto prezentácia následne činí protimuslimský postoj prirodzeným, a teda „normálnym“.

Prezentácia islámu a muslimov masovými médiami v Českej republike a na Slovensku je obzvlášť dôležitá vzhľadom na chýbajúcu osobnú skúsenosť drvivej väčšiny populácie s muslimami. Počet muslimov v oboch krajinách je len minimálny a tak sú médiá zďaleka najvýznamnejším kanálom, cez ktorý si obyvatelia formujú svoj postoj k nim.

Približne tretina všetkých nami analyzovaných správ bola negatívne zafarbená a väčšina z nich nezasadzovala prezentované termíny do žiadneho kontextu. Jednotlivé termíny spravila zostávali bez vysvetlenia.

Formulácie typu „militantné skupiny sa usilovali nastoliť právo šar’ía“ či „prísne právo šarí’a“ spĺňajú definíciu islamofóbie podľa Runnymédskej rady, pretože v ich kontexte vyznieva islám monoliticky a násilne.

V zmysle uvedenej klasifikácie rady teda možno označiť spôsob prezentovania islámu analyzovanými médiami v uvedenom časovom rozmedzí ako islamofóbny.

Odporúčania

Aby sa tomu do budúcna vyhli, médiá by mali klásť dôraz na používanú terminológiu a rozlišovať medzi náboženskými a politickými formuláciami.

Napríklad veta „džihádisti usilujúci o nastolenie prísneho práva šarí’a“ naznačuje, že ak niečo súvisí s islámom, súvisí to zrejme i s násilím alebo bojom proti slobode. Už tým je splnená minimálne podmienka zobrazovania islámu ako monolitu a v prípade vyslovene negatívnej správy i zobrazovania islámu ako násilného.

Ešte dôležitejšie však je, že také tvrdenie nemusí byť správne ani fakticky, kedy už nejde len o islamofóbiu, ale tiež dezinformáciu. Viackrát sme sa stretli napríklad s tým, že džihádistami boli označované teroristické skupiny, neraz so separatistickou či inou agendou a hoci deklarovali za svoj cieľ nastolenie práva šarí’a, toto tvrdenie nijako nekorešpondovalo s praxou na nimi kontrolovanom území.

Daná veta by sa pritom veľmi ľahko dala preformulovať napríklad na „militanti usilujúci o dominanciu na spornom území“, čím by sa správa všetkým uvedeným nedostatkom ľahko vyhla.

Pokiaľ už je použitie islamských termínov nevyhnutné, je vhodné uviesť aspoň ich stručnú definíciu vychádzajúcu z renomovaných zdrojov, ako je Oxfordský slovník, Encyklopédia Britannica či iné, prípadne požiadať o vyjadrenie niektorého z religionistov, arabistov, alebo priamo miestne islamské organizácie.

Článok vychádza z analýzy vypracovanej vrámci kurzu Sharia in the West na holandskej univerzite Leiden. Jej autorom je predseda Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad Safwan Hasna, ktorý sa zúčastnil kurzu pomocou internetovej výukovej platformy Coursera, cez ktorú bol v minulom roku uvedený kurz experimentálne sprístupnený menšej skupine uchádzačov ako kurz SPOC (Small Private Online Course).

Zdieľať

Komentáre (5)

  1. Nazdar, máte nejaké internetové rádio, do ktorého sa je možné dovolať?

    Pravda je taká, že ak utekáte zo zlého zriadenia, nemôžete chcieť od dobrého zriadenia, aby fungovalo ako to zlé.
    To je veľká chyba číslo 1. ktorú ja vidím na odlišných kultúrach, ktoré utekajú vlastne pred svojou kultúrou.
    Toto obstojí dlho, pokiaľ sa neopýtame, prečo vlastne niekto tak dlho trpel kultúru, ktorá mu teraz ubližuje.
    Je toto spôsobené našou kultúrou?
    Slovenskou určite nie.
    Je mi ľúto vašich ľudí, veľmi ľúto, keby neexistoval terorizmus, prisahám, že by som nemal problém ich prijať. Ale terorizmus existuje, preto by mali zostať doma, a brániť svoju vlasť so zbraňou v ruke, tak ako to budeme možno musieť robiť aj my.

    Pozrite sa na tie vaše nadpisy, že “kamene a šibenice”,
    Čo tak “Obavy z terorizmu spojili národ Slovanský.” Na tom pochode boli predsa Poliaci, Ukrajinci, Rusi, Češi, Srbi, Chorváti, Slovinci, Bielorusi… . Iba sme sa spojili a budeme to sledovať.
    Vy pred nimi utekáte…. a my si ich tu máme vpustiť? LOGIKA, páni LOGIKA! Veď vy berte LOGOS tak ako hovorili vaši PRAOTCOVIA!
    Napíšte nám tu niečo o Mohamedovi. Alebo nemôžete o ňom písať? Zdá sa mi že je také nejaké náboženstvo, čo nemôže zobrazovať,.. :) hm a kresťania zobrazujú kadekoho,… :) A popritom židovský boh je … je to tak, v tom kresťanskom ide po celý čas o odpustenie, v židovskom o správny spôsob života, a o čo ide v tom vašom? Napíšte tu nejaký blog o svojich prorokoch a bohoch, nech sa priučíme.

  2. „džihádisti usilujúci o nastolenie prísneho práva šarí’a“ —> „militanti usilujúci o dominanciu na spornom území“
    to je tataz snaha jako:
    ‘Vanoce’ —> ‘Zimni svatky’ nebo arabske titulky pod vanocnim projevem vasi frau Merkel.
    Kdyz je vas nekde par, jste jako ovecky. Ovsem podivejme se na celou Zapadni evropu a hned cloveku dojde odkud kam vitr vane! Staci uprimne pojmenovat vyznam slova dzihad, jakymi cestami jej lze provadet… ovsem cil je vzdy pouze jeden a ten samy! Neni vas clanek prave tohle? Vzdyt jako muslimove mate prorokem povoleno i veprove jist a alkohol pit, pokud to okolnosti dzihadu vyzaduji! Polovinu tech knih mam doma a doporucit je svemu okoli k precteni beru castecne za svou moralni povinost.

  3. Pingback: Portál Islamonline kritizuje slovenské a české médiá, obviňuje ich z islamofóbie - Hlavné správy

Leave A Reply