Učenie islámu a prax dnešných muslimov treba oddeľovať

0

Islám i jeho vyznávači boli i sú mystifikovaní a ich viera prekrúcaná. To isté platí rovnako pre mnohé iné náboženské či etnické skupiny, v rôznych historických obdobiach a v rôznych častiach sveta.

Je dôležité jasne oddeliť na jednej strane učenie islámu tak, ako je definované v Koráne a praxi Proroka Muhammada (mier a požehnanie s ním) a žitú prax napríklad dnešných muslimov. Tá je ovplyvnená ich históriou, podnebím, kultúrou, jazykom či etnicitou, ale napríklad i konkrétnou interpretáciou islámu prevažujúcou v danej oblasti. Katolík na Filipínach a katolík na Slovensku sa od seba nelíšia menej, ako muslim v Bosne a muslim v Indonézii.

V auguste 2012 prebehol výskum amerického Pew Research Center’s Forum on Religion & Public Life o názoroch muslimov vo svete, ktorý formou rozhovorov s muslimami z Afriky, Ázie, Blízkeho východu i Európy skúmal, ako sa líšia ich postoje, vnímanie a praktizovanie náboženstva. Išlo o dovtedy najrozsiahlejší výskum svojho druhu a jeho výsledky ukázali veľké rozdiely v postojoch respondentov.

Hlavné príčiny vzniku stereotypov

Stereotypné vnímanie muslimov má viacero dôvodov. Stáva sa, že sa ľudia podvedome snažia aplikovať skúsenosti, pojmy a predstavy, ktoré si vytvorili v odlišnom prostredí na muslimov a ich zvyklosti a tradície. Potom prirodzene dochádza k nepochopeniu alebo úplnému prekrúteniu skutočností, ktoré vnímajú.

Vezmime si napríklad bežný zážitok z dovolenky v arabskej krajine, kedy sa po návrate ženy sťažujú, že si s nimi miestni muži nepodávali ruky, čo chápu ako znak toho, že si ich nevážia. V ich kultúre pritom naopak ide o rešpektovanie ich osobnej integrity, ktorej pripisujú oveľa väčšiu váhu, než je zvykom na Západe. Podobne aj kusé znalosti niektorých ľudí o histórii islámu zvádzajú k unáhleným súdom o dnešných muslimoch.

Hlavné príčiny vzniku stereotypov

Mnoho vymyslených mýtov o muslimoch, ktoré nemali nič spoločné s realitou, sa v Európe šírilo už v období križiackych výprav.
Claude Jacquand – Jacques Molay takes Jerusalem, 1299.

Niekedy sa však stereotypy vytvárajú aj zámerne. V histórii sme to videli už veľakrát. V čase križiackych výprav sa v Európe o muslimoch hovorilo, že prenasledujú kresťanských pútnikov do Jeruzalema a hania kresťanské rituály a svätyne, aby sa legitimizovalo križiacke ťaženie, ktorého dôvody boli v skutočnosti skôr ekonomické ako náboženské. Mnohé sa nahovorilo a popísalo aj o „zverstvách“ Turkov, aby sa motivovalo obyvateľstvo k boju proti nim, hoci veľká časť z toho vôbec nebola pravda.

Nie vždy je však dôvodom stereotypov boj proti muslimom. Niekedy sú len obetnými baránkami v snahe vytvoriť zástupný problém. Keď bývalý francúzsky prezident Sarkozy otvoril tému muslimských šatiek a vyvolal celospoločenskú diskusiu o nich, úspešne tým odviedol pozornosť od skutočných problémov, najmä korupcie vo vysokých štátnych kruhoch.

Ďalej uvádzame stručný prehľad a odpovede na niektoré z najrozšírenejších a najzávažnejších stereotypov a nedorozumení:

Alláh nie je Boh?

Ľudia nie len u nás majú ešte stále dojem, že muslimovia veria v nejakého cudzieho, neznámeho Boha. Zabúdajú pritom, že podľa islámu vychádza aj kresťanstvo z toho istého zdroja a slovo Alláh nie je nič iné, než len arabský výraz pre Boha, ktorý mimochodom používajú aj arabsky hovoriaci kresťania.

Muslimovia  a nenávisť k neveriacim

Muslimov si mnohí ľudia automaticky spájajú s negatívnymi predstavami, ako je zlé zaobchádzanie so ženami, terorizmus, či nenávisť k inovercom. A to napriek tomu, že muslimské autority na celom svete roky vysvetľujú, že islám nič také neučí. Vzťahy medzi muslimami a nemuslimami boli a sú odrazom vzťahov medzi ktorýmikoľvek skupinami ľudí. Možno v nich nájsť všetko od nepriateľstva až po rodinné zväzky.

Je logické, že muslimovia rovnako, ako mnohí kresťania či iní nábožensky zmýšľajúci ľudia, veria, že práve ich náboženstvo je to správne. To však nijako nenaznačuje, že by medzi nimi malo byť nepriateľstvo. Muslimovia od čias Proroka Muhammada (mier a požehnanie s ním) čulo obchodovali s nemuslimami, vymieňali si kultúrne a civilizačné výdobytky a vždy existovali aj nábožensky zmiešané rodiny.

Podoby radikalizmu

Radikálne hnutia existujú medzi muslimami tak, ako existujú v akejkoľvek inej skupine ľudí. Častokrát sa však stáva, že keď sa niektorí z muslimských radikálov dopustia zločinu, automaticky sa upozorní na ich náboženstvo.

Podoby radikalizmu

Anders Breivik bol radikál, ktorý sa síce odvolával na kresťanské hodnoty, no ostatní kresťania sa za neho právom hanbia. S muslimskými radikálmi je to rovnaké.
Hakon Mosvold Larsen, Pool, AP Photo

Strojcom druhého najväčšieho teroristického útoku v USA bol Timothy McVeigh, americký, biely kresťan. Anders Breivik sa pri svojich útokoch odvolával na kresťanské hodnoty a chcel brániť Európu pred údajnou islamskou hrozbou.

Ani pri jednom z týchto prípadov nikto nevinil samotné kresťanstvo, cirkev sa nemusela ospravedlňovať a ani dokazovať, že s tým kresťanstvo nemá nič spoločné. Bežný muslim má s činmi islamských radikálov spoločné presne toľko, ako bežný kresťan s činmi Breivika alebo McVeigha.

Islamská nadácia na Slovensku pravidelne odsudzuje všetky násilné činy páchané v mene islámu, no na verejnej mienke sa to stále prejavuje len málo.

Islám a násilie na ženách

Agentúra EÚ pre základné práva nedávno publikovala štatistiku, podľa ktorej 22 % žien v Európe zažilo fyzické alebo sexuálne násilie zo strany svojich partnerov. Násilie na ženách je celosvetovým problémom, ktorý nie je podmienený náboženstvom a je proti nemu potrebné bojovať všade tam, kde sa vyskytuje.

Prorok Muhammad (mier a požehnanie s ním) učil, že najlepšími veriacimi sú tí, ktorí majú najlepšiu morálku a to sú tí, ktorí sa najlepšie správajú ku svojim ženám. Islám obsahuje mnoho nástrojov, ako násiliu na ženách čeliť. Je však potrebné, aby sa aj samotní muslimovia viac vzdelávali v tom, čo vlastne učí ich viera.

Problém je i v médiách. O vraždách zo cti v muslimských krajinách sa u nás píše stále, ale že sa pakistanskí islamskí duchovní spojili, aby proti nim bojovali, to sa akosi prehliada. Na Slovensku sme to spomenuli snáď len my na portáli ISLAMONLINE.sk.

V neposlednom rade je dôležité sa pýtať na názor samotných muslimiek. Po revolúcii v Tunisku pred niekoľkými rokmi vystúpilo s cieľom chrániť práva tamojších žien európske feministické hnutie FEMEN, no Tunisanky samotné sa proti nemu ohradili formou antiprotestu, pretože nesúhlasili s ich agendou a spôsobom, akým bola prezentovaná.

Postoj „obyčajných“ muslimov k muslimskému radikalizmu

Radikálne činy spájané s islámom majú pre obyčajných muslimov viacero negatívnych dôsledkov.

V prípade muslimských radikálnych hnutí sú tieto často ľahko identifikovateľné podľa toho, že označujú iných muslimov za odpadlíkov a sami seba tak stavajú do opozície voči väčšine muslimského sveta. Preto paradoxne najčastejšími obeťami týchto radikálov sú práve „obyčajní“ muslimovia.

Ďalší dôsledok je negatívny obraz o muslimoch vo všeobecnosti, ku ktorému vedie povrchné informovanie o takýchto činoch. Na ten potom doplácajú muslimovia všade na svete. Sú hádzaní do jedného vreca s radikálmi, hoci oni sami sú ich najčastejšími obeťami. Vedie to k rôznym protimuslimským náladám, čoho dôsledkom môžu byť neuvážené protireakcie labilných jedincov a extrémistov z radov nemuslimského obyvateľstva.

Nedávno uplynulo päť rokov od vraždy egyptskej farmaceutky, ktorú v Nemecku priamo v súdnej sieni dobodal pravicový extrémista preto, že bola muslimka a nosila šatku. Vo Veľkej Británii sa dokonca stáva, že občas zbijú sikhov, ktorých si nevzdelaní radikáli mýlia s muslimami, lebo nosia turban.

Zaostalosť muslimského sveta a fatalizmus muslimov

Muslimský svet sa často označuje za zaostalý. Muslimovia sú vykresľovaní ako ľudia, ktorí nemajú úctu k vede, poznaniu či kultúre. Sú vykresľovaní ako ľudia, ktorí sa zaoberajú iba náboženstvom, nerešpektujú zásady príčiny a dôsledku ale len čakajú na Boží zázrak a spoliehajú sa na osud.

S týmto pohľadom sú spojené viaceré problémy. Hodnotenie toho, čo to znamená zaostalosť a čo je pokrok, je vždy subjektívne a je pochopiteľné, hodnotiaca strana má tendenciu považovať za pokrokové to, čo je jej viac podobné. To isté platí pre západný svet i pre muslimov.

Druhý problém je, že aj keby sme takéto hodnotenie prijali, nemôžeme ho predsa aplikovať na muslimský svet ako celok, keďže v ňom existujú obrovské rozdiely medzi oblasťami, ale i medzi jednotlivými ľuďmi v daných oblastiach. Na Arabskom polostrove sa otvárajú celé nové univerzitné areály a rozsiahle vedecké pracoviská, ktoré spolupracujú s expertmi z celého sveta.

Stredoveké objavy muslimských mysliteľov na poli fyziky, medicíny či matematiky sú dobre známe, no existujú tiež významní muslimskí vedci v 20. a 21. storočí. Napríklad egyptský fyzik Dr. Ali Moustafa Mosharafa, ktorý pôsobil v prvej polovici 20. storočia, si dopisoval dokonca i s Albertom Einsteinom, ktorý si ho veľmi cenil.

Premena muslimských komunít a ich tradícií v Európe

V prvom rade zďaleka nie všetci muslimovia do Európy prišli, preto otázka, ako sa muslimské komunity v Európe menia, sa týka iba časti európskych muslimov. Nezanedbateľná časť z nich sú pôvodné európske muslimské národy a taktiež Európania, ktorí islám prijali počas života.

Pokiaľ ide o muslimských prisťahovalcov, do západnej Európy prišla najväčšia časť z nich pred dvoma až troma generáciami. Postupne prijímali mnohé z európskych tradícií a dnes môžeme už hovoriť skôr o Európanoch vyznávajúcich islám, ktorí život v domovských krajinách svojich predkov vlastne ani nikdy nezažili.

Do krajín bývalého východného bloku, čiže aj na Slovensko, chodili počas bývalého režimu najmä muslimovia zo spriatelených štátov študovať a táto tradícia, hoci v oveľa menšej miere, pretrváva až do dnes. Preto je u nás muslimov oproti západnej Európe menej, no sú prevažne vysokoškolsky vzdelaní, dobre zabezpečení a bezproblémovo ovládajú jazyk.

Situácia muslimských komunít v Európe sa však najmä po 11. septembri 2001 zhoršuje. Muslimovia sú neraz upodozrievaní, kladú sa nové prekážky na ich obliekanie a zakladanie islamských centier. Muslimovia majú žiaľ často pocit, že žijú pod drobnohľadom.

Naďalej je však situácia muslimov na Západe v porovnaní s väčšinou muslimských krajín lepšia, či už sa to týka osobnej slobody, možností sebarealizácie, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti či ďalších aspektov života. Mnohí muslimovia sú už dávno Európania a ani sa kam vrátiť nemajú.

Zostavil predseda Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad Safwan Hasna.

Zdieľať

O autorovi

Mohamad Safwan Hasna

Spoluzakladateľ a predseda Islamskej nadácie na Slovensku. Absolvent dvoch islamských univerzít v zahraničí a viacerých výukových programov. Po rokoch aktívneho členstva vo Všeobecnom zväze muslimských študentov v Československu a neskôr na Slovensku v roku 1999 spoluzaložil Islamskú nadáciu na Slovensku.