Slovenský cestovateľ sa tvári, že jeho návšteva Mekky je prvenstvom. Nie je.
V slovenských médiách sa zriedka objaví diskusia či program, ktorý prináša objektívny obraz arabského sveta a islámu. O to viac zamrzí, keď sa v nich – napriek úprimnej snahe aktérov – objavia nepresnosti, ktoré môžu znehodnotiť výpovednú hodnotu celej diskusie.
V piatok 14. decembra 2018 sa v relácii televízie TA3 Za hranicami rozprávala moderátorka s hosťami, ktorí poznajú realitu Arábie a chceli jej skutočnú tvár, utajené krásy a rôznorodé podoby predstaviť slovenským divákom.
Pútavé bolo najmä rozprávanie Ľuboša Fellnera, zakladateľa cestovnej kancelárie BUBO, ktorý sa netajil tým, že arabský svet pozná a má ho rokmi precestovaný. Žiaľ (snáď povedomé) úsilie zatraktívniť svoje zájazdy ho priviedlo do situácie, kedy skĺzol z reality a uchýlil sa k zbytočnému preháňaniu.
Prví belosti v Mekke od 18. storočia?
Ľudia vystupujúci v médiách by mali dbať na spoločenskú zodpovednosť svojich vyjadrení a nemali by podľahnúť pocitom o vlastnej výnimočnosti. Mali by sa strániť toho, aby osobný záujem prevážil nad obsahom a konečným vyznením prezentovaných tvrdení.
„Ísť do Mekky, keď ste cestovateľ, je to ako dobyť južný pól,“ začal rozprávanie o „púti“ do Mekky Ľuboš Fellner. Jeho „púť“ (používame úvodzovky, keďže sa v tomto prípade nejednalo o púť v zmysle islamskej tradície) bola súčasťou cesty po viacerých krajinách Arabského polostrova a v istom zmysle vrcholným zážitkom celého zájazdu. Napriek výnimočnému zážitku je však na mieste unáhlené nadšenie hatiť a slovenskému divákovi predložiť popis udalostí v korektnom, nie v bulvárom svetle.
„Mekka je mesto, kam sa vstupuje bránami, čo je pre normálneho smrteľníka zakázané,“ pokračoval Fellner a už tu prekročil pomyselnú tenkú líniu. Tvrdením postavil cestovateľa do role „normálneho smrteľníka“, čím ho v očiach verejnosti odlíšil od „nenormálnych“, ktorí majú prístup do Mekky povolení.
Ešte viac zarazí konštatovanie, v ktorom seba a svojich spoločníkov na ceste po Saudskej Arábii a Mekky označil za „siedmych statočných“, ktorí boli od 18. storočia „naozaj prví belosi, siedmi statoční, ktorým sa podarilo dostať do Mekky.“ Faktom je, že Fellner a jeho skupina neboli ani prvými belochmi, ba ani prvými Slovákmi, ktorí sa dostali do Mekky či už pred alebo po vzniku Slovenskej republiky.
Mekka prístupná neprístupná
Mekka a Medína patria k najposvätnejším miestam islámu. Muslimovia k nim prechovávajú úctu a ich posvätnosť podčiarkuje fakt, že sú cieľom pútnikov, ktorí sa vydávajú na hadždž(veľkú púť) či umru(malú púť).
Väčšina islamských právnych škôl sa zhoduje v tom, že do Mekky a Medíny nemôžu vstúpiť polyteisti a s povolením muslimov tam môžu vojsť iba kresťania a židia. Imám Ahmad uvádza, že dôkazom toho je správanie proroka Muhammada (mier s ním), ktorý v mešite v Medíne prijal nielen ľudí z Taifu, ale aj kresťanov z Nadžranu. V oboch bolo dôvodom ich prijatia to, aby spoznali islám a muslimov a otvorila sa im možnosť pristúpiť k islámu.
Obe mestá a posvätné mešity v nich sú miestami, ktoré nie sú pre cestovateľov voľne prístupné. Fellnerovo tvrdenie však napriek tomu neplatí. On a skupina cestovateľov neboli prvými belochmi, ktorí vstúpili do Mekky a neboli ani prvými Európanmi. Na púť do Mekky sa dávno pred nimi vydávalo z Európy nespočetné množstvo ľudí, napríklad z Balkánu, ale aj z iných krajín vrátane mnohých Čechov a Slovákov.
V tejto súvislosti je tiež vhodné pripomenúť, že sám Fellner nevošiel priamo do posvätných miest, ale iba po hranicu, kam majú cestovatelia voľný prístup.
Prvý Čechoslovák vošiel do Mekky počas Prvej republiky
Púť do Mekky nie je jednoduchá. Dostať sa do Mekky je pomerne náročné, obzvlášť zo strednej Európy. Ak sa sem preto podarí dostať nejakým cestovateľom, ktorí navyše ani nie sú muslimovia, ich následné rozprávanie býva veľmi zaujímavé.
Jedným z prvých cestovateľov z nášho regiónu, ktorý ešte pred vznikom prvej Československej republiky navštívil tajomstvom opradené púšte Arábie, bol zakladateľ československej orientalistiky profesor Alois Musil (z. 1944).
Za prvého československého hadžiho (muslima, ktorý absolvoval púť do Mekky) je považovaný predstaviteľ muslimskej obce, novinár, orientalista a spisovateľ Muhammad Abdallah Brikcius (z. 1959; vlastným menom Alois Bohdan), ktorý spomienky na púť a Mekku spísal v knihe V žiari polmesiaca (prvýkrát vydaná v roku 1934).
Počas totalitného režimu bol prístup do Saudskej Arábie pre cestovateľov a muslimov z Československa značne obmedzený. Zmena nastala až po novembri 1989, keď v roku 1991 vykonal hadždž Muhammad Ali Šilhavý (z. 2008; vlastným menom Přemysl Šilhavý), doyen vtedajšej československej muslimskej obce.
Prvý občan SR navštívil Mekku v máji 1993
Slovenská muslimská obec je malá, štátom úradne neuznaná a praktizovanie viery i možnosť zúčastniť sa púte značne sú u nás značne limitované. Napriek tomu jej prvý občan absolvoval púť do Mekky už krátko po vzniku samostatnej republiky, v máji 1993.
Po ňom nasledovali ďalší. Spoločne alebo na individuálnej báze navštívili Mekku desiatky Slovákov muslimského vierovyznania za účelom púte. Islamská nadácia na Slovensku počas necelých dvadsiatich rokov svojej existencie usporiadala hneď niekoľko skupinových výprav do Mekky a Medíny pre slovenských občanov. Medzi účastníkmi pritom opakovane boli nie len muslimovia, ktorí občianstvo získali počas života, ale i viacerí slovenskí rodáci a rodáčky.
Mnohí ďalší Slováci navyše už roky v Saudskej Arábii pracujú alebo v nej vyvíjajú podnikateľské aktivity.
Pestrá a podceňovaná Arábia
Ľuboš Fellner navštívil arabský svet mnohokrát a vskutku pekne o ňom hovorí. O to viac zamrzí, že v prípade popisu cesty do Mekky skĺzava k nepravdivým tvrdeniam, ktoré podporujú spoločensky vžité predsudky. Ide najmä o prezentovanie slovenských muslimov ako akýchsi „nenormálnych“ smrteľníkov a vytváranie dojmu, že Mekka je miesto, ktoré je akémukoľvek Európanovi či Slovákovi v podstate neprístupné.
„My Arabov podceňujeme, ale od siedmeho storočia do nejakého štrnásteho a pätnásteho storočia boli Arabi rozvinutejší, ako my Európania. Takže by mal byť koniec podceňovania a treba vyraziť do Arábie a pozrieť si všetkých týchto jedenásť emirátov,“ povedal známy cestovateľ a dodal, že v Arábii sú ľudia milí a pohostinní, a ak „si niekto myslí, že Arabi sú teroristi, tak toto je presný opak.“
Tieto slová potvrdzujú tiež slovenskí účastníci púte do Mekky, ktorých za dvadsaťpäť rokov existencie štátu bolo mnohonásobne viac, než tých „sedem statočných“, ktorí sa tam dostali s cestovnou kanceláriou Ľuboša Fellnera.
Foto: Fotografie z cesty slovenskej výpravy do Mekky a Medíny v roku 2013, ktorú organizovala Islamská nadácia na Slovensku
