V predbežnom stanovisku sa európska sudkyňa postavila na stranu muslimky.
Zamestnávateľ nemá vyžadovať od zamestnankýň, aby pri stretnutí s klientmi nenosili šatku (hidžáb). Myslí si to advokátka a jedna z vedúcich sudkýň na Súdom dvore Európskej únie v Luxemburgu Eleanor Sharpston. O jej stanovisku píše britský denník The Guardian.
Súdny dvor rozhoduje o prípade francúzskej inžinierky Asmi Bougnaoui, ktorá v roku 2009 prišla o zamestnanie v Micropole SA, spoločnosti venujúcej sa poradenstvu v oblasti informačných technológií.
Potom, ako Bougnaoui absolvovala pracovné stretnutie s jedným z významnejších klientov spoločnosti, sa tento klient sťažoval vedeniu Micropole SA, že niektorým zamestnancom prekázala Bougnaouiovej šatka. Spoločnosť následne od Bougnaoui žiadala, aby na ďalšie stretnutie šla bez hidžábu. Keď nesúhlasila, vyhodili ju.
Bougnaoui sa vo Francúzsku obrátila na súd s odôvodnením, že spoločnosť sa voči nej dopustila diskriminácie na základe náboženského presvedčenia. Francúzsky súd prikázal Micropole SA odškodniť Bougnaoui za prepustenie bez predošlého varovania, rozhodol však zároveň, že samotné prepustenie malo „oprávnený a vážny dôvod“. Micropole SA sa totiž obhajovala, že jej šatka bránila v rozvoji, pretože zamedozvala riadnej interakcii s klientmi.
Prípad bol následne posunutý na Francúzsky ústavný súd, ktorý požiadal Súdny dvor EÚ o jeho preskúmanie. Ten má teraz rozhodnúť, či je poradenská činnosť aktivitou, pri ktorej je možné považovať požiadavku zamestnávateľa nenosiť hidžáb za oprávnenú.
Ak by tomu tak bolo, Micropole SA a jej podobné spoločnosti by nebolo možné postihovať v zmysle všeobecného zákazu diskriminácie na základe náboženského presvedčenia obsiahnutého v smerniciach EÚ.
Záväzené aj pre Slovensko
Súdny dvor zatiaľ konečný verdikt nevydal, zvyčajne sa však v rozhodnutí pridŕža predbežného stanoviska, ktoré sudkyňa Sharpston vydala.
Sharpston v ňom uvádza, že v drvivej väčšine prípadov je možné dosiahnuť medzi zamestnávateľom a zamestnancom dohodu, ktorá je prijateľná pre obe strany. „Výnimočne to však nemusí byť možné. V krajnom prípade by preto záujem spoločnosti generovať maximálny zisk mal ustúpiť právu zamestnanca prejavovať svoje náboženské presvedčenie. Tu by som rada upozornila na záludný argument, že ‚musíme urobiť X, inak sa to našim zákazníkom nebude páčiť‘,“ zdôrazňuje Sharpston.
„Aj postoj zákazníka totiž môže sám o sebe naznačovať, že má isté predsudky… napríklad na základe náboženstva, preto sa mi zdá obzvlášť nebezpečné obhajovať praktiku, pri ktorej zamestnávateľ zanechá zásady rovnosti, aby takýmto predsudkom vyhovel,“ dodáva.
Rozsudky Súdneho dvora EÚ sú záväzné pre všetky členské štáty Európskej únie, teda aj pre Slovensko. Ak sa súd v konečnom rozhodnutí prikloní na stranu Bougnaoui, bude to precedensom pre všetky ostatné prípady tohto druhu a poškodení zamestnanci sa budú môcť na toto rozhodnutie odvolať.
Titulná foto: Cédric Puisney, Flickr, CC BY 2.0
2 komentáre
Dle mého názoru má zaměstnavatel právo požadovat po zaměstnancích, aby se přizpůsobili podnikovým požadavkům – pokud ty nejsou v rozporu třebas s osobní důstojností a pod. Takže např. zřídí-li si někdo nudistickou pláž, má/měl by mít právo požadovat po zaměstnancích, aby byli stejně „oblečeni“ jako návštěvníci. A naopak, jestliže zaměstnavatel bude požadovat odhalené vlasy, nebo třebas síťku na vlasy – v potravinářství – nebo nějaký čepec, jako součást uniformy, atp., má/musí mít plné právo žadatele, který by to odmítal, nepřijmout.
Je zde v EU svoboda podnikání nebo ne?
Hidzap, atku , treba povolit, preco nie. Ale zahalenu tvar nie, u nas je kultura odkrytej tvare, aj kultura podavania ruk medzi muzmi a zenami. To zasa treba respektovat. Samozrejme, tam, kde zamestnavatel pozaduje z dovodov hygieny a pod, aby sa hidzab nenosil, musia moslimky posluchnut, alebo tam nepracovat.