Najskôr to boli študentky ošetrovateľstva na strednej zdravotníckej škole, ktorým bolo zakázané študovať, ak si nezložia muslimskú šatku (hidžáb). Pred niekoľkými dňami sa navyše objavili správy i o tom, že nosenie šatiek zakazujú svojim zamestnankyniam niektoré české nemocnice.
Dvadsaťpäť rokov po novembri 1989 sa v českej spoločnosti znovu objavujú tendencie diskriminácie na základe vierovyznania. Islamofóbia sa šíri kontinentom a čoraz častejšie sa prejavuje stratou súdnosti. V konečnom dôsledku sa môže pretaviť do celospoločenského pokrytectva, alebo môže mať priamy dopad aj na niektoré kresťanské denominácie, ktorých členovia sa tiež stanú predmetom diskriminácie.
Školský poriadok nad ústavou
Šatky u nás nechceme – také bolo rázne rozhodnutie riaditeľky strednej zdravotnej školy v Prahe, ktorá zakázala muslimským študentkám nosiť hidžáb na pôde školy. Koncom leta sa však študentiek zastala česká ombudsmanka Anna Šabatová, podľa ktorej je zákaz nepriamou diskrimináciou.
V Českej republike je október mesiacom volieb (komunálnych i senátorských) a tak sa tejto témy pochopiteľne chytili mnohí politici. Po vzore antiislamských kolegov zo západnej Európy prinášali rôzne iracionálne zdôvodnenia svojej kritiky ombudsmanky.
„Ja mám informácie o tom, že sa šatky rozmáhajú už na základných školách,“ argumentovala poslankyňa Jana Černochová (ODS) v rozhovore pre Českú televíziu a vyzvala ministra školstva Chládka (ČSSD), aby tomu zabránil.
Podpredseda Poslaneckej snemovne Petr Gazdík (TOP09 a STAN) sa vyjadril omnoho ostrejšie, že „pani ombudsmanka sa asi zbláznila, nech sa pokúsi poprechádzať v bikinách po pláži v Saudskej Arábii.“ Vo svojom vyjadrení sa dokonca neštítil prekrúcať súčasnú i historickú skutočnosť a to tvrdením, že „u nás nie je zvykom chodiť v šatke,“ citujú jeho vyjadrenie Lidovky.cz.
Väčšina oslovených politikov, vrátane riaditeľky školy, argumentovala, že „tak rozhodol Školský poriadok“. Ignorujúc fakt, na ktorý upozorňuje i bloger Luděk Kvapil, že v liberálnodemokratickej spoločnosti je Ústava nad Školským poriadkom a nie naopak.
Nemocnice bez šatiek
Začiatkom októbra sa v súvislosti s muslimskými študentkami zdravotníctva začali objavovať správy o tom, že nie len školy, ale aj nemocnice majú problém s hidžábom.
Prvou, ktorá priamo zakázala svojim zamestnankyniam nosiť šatky bola pražská nemocnica Motol. Hovorkyňa nemocnice Pavlína Danková tento zákaz odôvodnila tým, že muslimská šatka nie je v pracovnom poriadku definovaná ako pracovný odev.
Motolská nemocnica v tomto neostala sama. Pridala sa i Fakultná nemocnica v Brne a mnohé ďalšie, v ktorých kompetentní argumentovali podobne, a teda že šatky nie sú súčasťou odevu zdravotných pracovníkov.
V niektorých vyjadreniach sa objavili i zdôvodnenia, že pacienti by odmietli ošetrenie od ženy, ktorá má na hlave šatku. Hystéria a strach z islámu, ktoré vyvolávajú politici a niektoré spoločenské kruhy, by však mohli mať ešte jeden neočakávaný dôsledok.
Zmiznú z nemocníc mníšky?
„Náboženské vyznanie nemá v nemocnici nikoho zaujímať,“ vyznal sa v rozhovore pre portál iDnes.cz český minister zdravotníctva Nemeček. Rovnako ostro sa vymedzil aj proti šatkám, ktoré sú podľa neho pre sestry a lekárky neprípustné.
[Tweet „O dvoch českých prezidentov, Havla a Zemana, sa starali rádové sestry nosiace šatky.“]
Vo svetle tak rázneho odporu zo strany Motolskej nemocnice, ministra a niektorých politikov však bije do očí zaujímavý paradox. Pred časom sa o dvoch českých prezidentov, Václava Havla (z. 2011) a Miloša Zemana, starali rádové sestry z Kongregácie Milosrdných sestier sv. Karla Boromejského, ktoré (podobne ako ostatné rehoľné sestry) nosia šatky náramne podobné hidžábu.
V súčasnosti v českom zdravotníctve pracuje množstvo rehoľných sestier, samotné boromejky sa starajú o umierajúcich či drogovo závislých, ale vlastnia i nemocnice a hospice. Nemožno preto vylúčiť, že ak českí politici podľahnú zvodom islamofóbie, neuvážene príjmu taký zákon, ktorý zakáže mníškam pracovať v českom zdravotníctve.
