ISIS a islamofóbia: začarovaný kruh radikalizmu

0

ISIS sa dopúšťa krívd a barbarstva ako odplaty za to, že sú porušované práva muslimov na Západe a súčasne islamofóbovia na Západe spájajú islám s ISIS a robia z muslimov hlavných podozrivých z terorizmu.

Keď muslimovia objektívne namietajú, že obviňovanie islámu z toho, čo robí Islamský štát v Iraku a v aš-Šáme (ISIS) vedie k islamofóbii, sú vinení z toho, že sa chcú vyhnúť kritike a sebakritike.

Napriek tomu, že je pravdou, že muslimovia musia byť viac kritickí a urobiť si poriadok vo vlastných radoch, faktom ostáva, že ISIS a to, akým spôsobom manipuluje globálnou politickou a islamofóbnou diskusiou, získava väčší priestor a nových regrútov. Odvolávajú sa na svoje postavenie v rámci 1,5 miliardovej muslimskej komunity vo svete a generujú sa na báze toho, čo odmietajú a nie toho, v čo veria.

Bludný kruh

Konfrontovaní sme s bludným kruhom, v ktorom sa ideológovia a pešiaci ISIS dopúšťajú krívd, ako odplaty za to, že sú porušované práva muslimov na Západe. Dopúšťajú sa strašných činov barbarstva, a to paradoxne v mene hľadania spravodlivosti, avšak vždy skĺznu len do roviny pomsty. Na ospravedlnenie používajú náboženskú rétoriku. A to všetko navzdory tomu, že drvivá väčšina muslimov odmieta ich činy aj ich zdôvodnenie.

[Tweet „Islamofóbovia spájajú islám s ISIS a robia z muslimov podozrivých z terorizmu.“]

To následne vedie k tomu, že na Západe sa v súčasnosti islám spája hlavne s extrémizmom a terorizmom. Ignoruje sa skutočnosť, že terorizmus je celosvetovým fenoménom, ktorého sa dopúšťajú rôzni jednotlivci a skupiny bez ohľadu na rasu, náboženstvo, alebo kultúru.

Islamofóbovia spájajú islám s ISIS a robia z muslimov hlavných podozrivých z terorizmu. Vyzývajú svoje vlády, aby prijali prísnejšie zákony a dokonca priamo útočia na muslimských spoluobčanov a prisťahovalecké komunity. V mene boja proti radikalizmu, svojím konaním hrajú do karát práve radikálom z ISIS. V podstate je to pomoc jedných extrémistov druhým.

Tento začarovaný kruh vzájomného extrémizmu a fóbie vytvára to, čo nazývame „muslimský tokenizmus“, teda situáciu, kedy sú muslimovia vyzývaní, aby odpovedali na otázky týkajúce sa ISIS, kým od predstaviteľov iných cirkví a náboženských skupín sa takéto odpovede neočakávajú.

Čo je však ešte horšie, muslimskí lídri, akademici, vedci, odborníci a dokonca umelci sú vyzývaní, aby hovorili v súvislosti s islámom len o „horúcich muslimských otázkach“, t.j. o extrémizme, radikalizme, terorizme a pod., ako keby muslimovia nemohli prezentovať postoje islámu k takým otázkam, ako sú zmena klímy, umenie, boj proti chudobe, vesmírny výskum alebo boj proti ebole.

ISIS muslimov zabíja a očierňuje

Islamofóbna mašinéria opäť pohodlne ignoruje skutočnosť, že ISIS zabil viac muslimov než nemuslimov, že zničené sú mestá v muslimských krajinách a nie na Západe a že svojim konaním vytvoril atmosféru strachu a diskriminácie, ktorých obeťami sa stali bežní muslimovia po celom svete.

Novinárka na voľnej nohe, poetka a držiteľka niekoľkých ocenení Tasnim Nazeerová konštatuje, že niet divu, že narástol počet verejného obťažovania, ktorého sa dopúšťajú aj obyvatelia Glasgowa.

„Nikdy som sa nestretla s predsudkami kvôli tomu, že som muslimka. Až nedávno, keď som sa prechádzala ulicami Glasgowa,“ hovorí, „v rušnom centre mesta ku mne pristúpil muž a hrubými výrazmi sa dožadoval, aby som sa ospravedlnila za konanie ISIS.“ Navzdory tomu, že Nazeerová patrí k hlasným kritikom ISIS, stále ju verejnosť vníma ako zodpovednú za činy tohto radikálneho zoskupenia.

Rovnako sa právom sťažujú aj muslimovia vo Francúzsku, ktorí sú obeťami tak muslimských radikálov, ako aj islamofóbov. Ich opakované odsúdenie ISIS, al-Kájdy a podobných skupín sa stratilo v hluku nevedomosti, predsudkov a fanatizmu.

Poučenie z antisemitizmu

Majme stále na pamäti poučenie z antisemitizmu. Temná história s ním spojená by mala vymedziť kultúru a etiku rozlišovania, pričom je nutné rozlišovať medzi jednotlivými akciami a kolektívnou vinou, ktorá bola v minulosti namierená voči židom. Tak i dnes politika Izraela nesmie byť pripisovaná židom – jednotlivcom a ani židovským komunitám vo svete.

New York Times zverejnil podrobnú správu o novej vlne antisemitizmu v Európe, ktorá bola spojená s ostatnou izraelskou ofenzívou v Gaze. Morálny aspekt tohto je však v tom, že my nemôžeme viniť židovskú komunitu za činy, ktoré pácha štát Izrael. Správa uvádza, že „vzrastá obava z toho, čo niektorí nazývajú „jemnejšou‘ verziou antisemitizmu, ktorej hrozba sa vkráda do európskych štruktúr a podkopáva európsky konsenzus v boji proti antisemitizmu.“

Čo ak by muslimovia požiadali o rovnaké rozlišovanie a očakávali, že sa bude zreteľne oddeľovať správanie ISIS od väčšinovej viery väčšiny muslimov? Väčšinou namiesto takéhoto rozlišovania vidíme skôr stereotypizáciu a zovšeobecňovanie, ktoré by každý okamžite odmietol, ak by išlo o iné náboženstvo alebo komunitu.

Počnúc útokom Andersa Behringa Breivika z 22. júla 2011, ktorý si vyžiadal 78 obetí v Osle a na ostrove Utoya v Nórsku, až po šírenie lacných poplašných správ typu filmu Nevinnosť muslimov (Innocence of Muslims) z roku 2012, sa po svete šíria protesty a násilnosti jednotlivcov a skupín s cieľom islám očierniť. Týchto aktivít sa chytajú extrémisti, ktorí následne celý Západ prezentujú ako „domov“ islamofóbov.

Nápravou by bolo priznať si, že najväčšími obeťami výčinov ISIS sú samotní muslimovia. Toto by eliminovalo skresľovanie a extrémizmus tak na jednej strane, ako aj na druhej, kde by sa minimalizovali dopady kolektívnej viny. Namiesto vzájomného obviňovania muslimov a nemuslimov by mali mať obidve skupiny spoločný záujem vyjsť z tohto začarovaného kruhu.

İbrahim Kalın je vrchný poradca tureckého premiéra. Pôvodnú verziu článku v angličtine publikoval portál Daily Sabah. Medzititulky doplnila redakcia.

Foto: Pixabay

Share.

Ibrahim Kalin je vrchní poradce tureckého ministerského předsedy.

Nekomentované

Leave A Reply