27. septembra uplynulo 50 rokov od smrti imáma Abdullaha Harona, ktorý zomrel dva dni predtým v policajnej cele  po 123 dňoch odlúčenia a denných výsluchov. 

Autority Harona väznili kvôli jeho aktivitám proti rasistickému režimu apartheidu, ktorý v krajine trval od roku 1948 až do zvolenia prvého čierneho prezidenta Juhoafrickej republiky Nelsona Mandelu v roku 1994. Príbehu imáma Harona sa v reportáži venuje stanica BBC.

40-tisícový sprievod niesol truhlu imáma Harona 10 kilometrov k miestu jeho konečného odpočinku. V ten deň v noci došlo k silnému zemetraseniu, hoci tie sú pre túto oblasť nezvyčajné. Mnohí pamätníci si tieto dve udalosti budú už navždy spájať.

Imám Haron bol prvý duchovný, ktorý počas trvania apartheidu zomrel vo väzbe. Jeho smrť postrehol celý svet. Niekoľko dní po pohrebe si ju pripomenuli v Katedrále svätého Pavla v Londýne, kde o ňom jeho priateľ, anglikánsky kňaz Canon John Collins, hovoril ako o mučeníkovi.

Smrť nebola dodnes vyšetrená

Polícia rasistického režimu uviedla, že zomrel pri páde zo schodov a za jeho dve zlomené rebrá a 27 rán na tele vraj nemôže. Kruté mučenie bolo však pri vypočúvaní štandardnou taktikou a smrť vypočúvaných bola ničím nezvyčajným. Rodina imáma Harona sa dodnes nedočkala spravodlivého vyšetrenia jeho smrti.

Imám Harun bol jedným z najmladších imámov v Juhoafrickej republike. V roku 1955 bol ako 32-ročný bol dosadený, aby viedol modlitby v mešite na Stegmann Road v Kapskom Meste, kde mal na starosti rasovo zmiešanú muslimskú komunitu.

Imám Harun zaviedol vzdelávacie kurzy pre dospelých a diskusné skupiny, kde si mladí ľudia mohli určovať témy, o ktorých sa malo hovoriť. Pozýval tiež ľudí z nemuslimského prostredia, liberálnych politikov či odborárov, aby sa s mladými ľuďmi zhovárali o aktuálnom dianí v Juhoafrickej republike.

Pokým väčšina imámov sa bála otvorene vystupovať, alebo sa domnievali, že ich úlohou je venovať sa uctievaniu a nezapájať sa do protivládnych aktivít, imám Harun sa počas prednášok nevyhýbal kritike apartheidu a na verejnom podujatí v Kapskom meste v roku 1961 odsúdil rasové zákony ako „neľudské, barbarské a neislamské.“ O štyri roky bol, podobne ako milióny ďalších, donútený aj s rodinou vysťahovať sa zo svojho domu.

V rokoch 1966 a 1968 šiel na púť do Mekky. Pri tejto príležitosti tajne vycestoval do Egypta, kde sa stretol s politickými predstaviteľmi Juhoafrickej republiky v exile, a tiež do Londýna, kde sa spriatelil s kňazom Canonom Johnom Collinsom pomáhajúcim rodinám politických aktivistov v exile.

Krátko po návrate z Londýna, 28. mája 1969, imáma Haruna zatkla polícia a o štyri mesiace zomrel.

Foto: Nadácia imáma Harona

Zdieľať