Tento text bol publikovaný v roku 2011, pojednáva však o probléme, ktorý je u nás aktuálny aj v dnešnej dobe. Absolventka Oxfordskej univerzity v odbore teológia Jessica Ehinger v ňom vyvracia niektoré z téz aktivistu Billa Warnera.
Theoblogical (inak celkom fajn portál) publikoval článok o zhromaždení v Tennessee, ktoré na konalo v máji 2011 a na ktorom vystúpil Geert Wilders (jeho vystúpeniu na „Draw Muhammad Day“ sa budem venovať zasa inokedy). Tohtoročného podujatia sa zúčastnil aj Dr. Bill Warner, samozvaný „odborník“ na politický islám.
Na svojich internetových stránkach Dr. Warner hovorí o existencii piatich princípov islámu, o ktorých tvrdí, že sú podstatou islamskej viery. Chcem byť k Dr. Warnerovi spravodlivá, a tak uvádzam, že všetky sú nejakým spôsobom súčasťou islámu, no interpretuje ich nesprávne.
Už v minulosti som spomínala, že jedným z problémov toho, ako je islám prezentovaný na Západe je, že nie vždy si overujeme naše zdroje. Dokonalým príkladom tohto správania je Dr. Warner. Warner je doktorom, resp. profesorom aplikovanej fyziky, ale na svojich internetových stránkach tvrdí, že sa „celý život zaujíma o náboženstvo a jeho vplyv na históriu.“
To vskutku nie je to isté, ako akademické vzdelanie v oblasti histórie náboženstva. A čo je najdôležitejšie, z jeho práce je zreteľné, že Dr. Warner nemá žiadne znalosti arabského jazyka alebo filozofie náboženstva. Preto si dovolím tvrdiť, že pre pokročilejšie štúdium histórie náboženstva mu skrátka chýba potrebná metodologická zručnosť.
Jeho päť zásad (domnieva sa, že sú postavené na piatich pilieroch islámu, ale technicky sú sunnitským konceptom a nie všeobecne muslimským konceptom – ale o tom inokedy) zahŕňa nasledovné. Dokladám k nim i moje poznámky:
1. Trilógia: Korán, síra (životopis Proroka, mier a požehnanie s ním) a hadísy sú základom islámu
Je pravdou, že všetky menované zdroje tvoria základ islamskej histórie a právnych spisov, avšak nie sú uceleným súčtom islamských zdrojov a neboli nimi ani v najrannejšej epoche islamskej histórie.
K dispozícii máme poéziu, historické texty, administratívne knihy a ranné právne koncepty, ktoré sú spoločne základnými zdrojmi islámu a v nasledujúcich storočiach boli integrované do islamského myslenia.
Okrem toho síra a hadísy nie sú uceleným textom; majú rôzne podoby. Hoci síra Ibn Isháka či hadísy al-Buchárího patria k najpoužívanejším a sú dávané za príklad, nie sú jedinými. Sú tiež jednými z mála, ktoré boli preložené do angličtiny.
2. Politický islám: „Doktrína, ktorá pojednáva o neveriacich – káfiroch“
Áno, z hľadiska vierouky platí, že veriaci nájdu miesto v Raji a neveriaci nie. To vo všeobecnosti platí pre všetky náboženstvá, teda aspoň pre tie, ktoré operujú s konceptom posmrtného života (a nie napríklad reinkarnáciou).
Zaujímavé je, že islám obsahuje koncept pekla, ktoré je dočasné, čo je v prípade Abrahámskych náboženstiev zriedkavé. Podľa väčšiny islamských učencov ľudia v pekle trpia len po dobu stanovenú ťažobou ich hriechov a previnení v živote. V prípade neveriacich to asi bude vzhľadom na závažnosť ich hriechov veľmi dlhá doba, no i tak je neobvyklé, že ich prípadne zatratenie v posmrtnom živote nie je vnímané ako definitívne.
Netuším, akým spôsobom Dr. Warner dospel k údaju, že Korán sa zo 61 % zaoberá „kufrom“ (nevierou). Korán je zaiste hlavne o viere, no aspoň mne sa zdá, že toto diskutovanie o viere je namierené predovšetkým do vnútra, smerom k muslimom a nie von k ostatným ľuďom. (Spočítať sa to ale nechystám. Prepáčte, internety, až tak vás nemilujem.)
3. Káfirovia
Na začiatok úplne malicherná poznámka, ale možno ďalší dôkaz toho, že Dr. Warner nevie po arabsky – slovo káfir je singulár, plurál je kuffár. Nemá žiadny význam toto slovo „poangličtiť“, ak chceme používať arabský výraz.
Čo je však oveľa dôležitejšie, káfir NIE JE jediným označením, ktoré sa používa v Koráne a rannej arabskej literatúre na označenie nemuslima. Okrem všeobecných termínov pre rôzne náboženské skupiny (židov a kresťanov, ktorí sa v arabčine označujú aj ako nazaréni podľa Ježiša z Nazaretu) je jedným z najrozšírenejších pojmov mušrikún.
Mušrikún nemá adekvátny anglický ekvivalent. Doslova to znamená „ten, ktorý pridružuje alebo pripodobňuje k Bohu“ (je to trochu krkolomné, preto ani islamológovia to väčšinou neprekladajú). Arabskí polyteisti boli mušrikún, pretože sa okrem Boha modlili aj k modlám. Kresťania sú kvôli viere v Trojicu tiež občas označovaní ako mušrikún, keďže niektorí muslimovia sa domnievajú, že sa tým myslí uctievanie Otca, Syna a Ducha svätého ako samostatných entít.
Taktiež pojem Ľud knihy nie je ekvivalentom kufru. V skutočnosti je v tom veľký rozdiel. Ľudia Knihy (Ahlu l-Kitab) boli chránení pred pokusmi o konverziu, pokým káfirovia nie, vďaka čomu Ľudia Knihy mohli v muslimskom nerušene žiť. Museli platiť „daň z hlavy“ (džizju), no prinajmenšom podľa niektorých akademikov bola táto daň porovnateľná, či dokonca nižšia ako zakát (almužna, ktorú musia platiť muslimovia), takže sa im to mohlo aj celkom oplatiť.
Avšak ani s ostatnými káfirmi by sa nemalo jednať tak, ako to opisuje Dr. Warner – existujú jasné pravidlá pre vedenie vojny, ktoré sa spomínajú už v ranných historických záznamoch (ktoré však on možno nečítal, keďže nie sú preložené do angličtiny. Ak sa niekedy budem naozaj nudiť alebo na to dostanem grant, chcela by som niektoré z nich preložiť, pretože sú pre porozumenie povahy rannej islamskej obce nesmierne dôležité).
4. Dualizmus: Ktorým má podľa všetkého na mysli rozpory v Koráne a islamskom myslení
Opäť, malicherná poznámka, ale toto dualizmus vôbec neznamená, čo by mal každý odborník na náboženské dejiny vedieť. Dualizmus je jedným zo štyroch spôsobov vnímania Boha v náboženstve (monoteizmus, dualizmus, polyteizmus a panteizmus. Niektorí odborníci uvádzajú ešte šamanizmus).
V dualizme sú prítomné dve rovnocenné božstvá, zvyčajne jedno dobré a druhé zlé, ktoré spolu zápasia o vládu nad svetom. Zoroastrizmus, náboženstvo Perzie v období nástupu islámu, je dualistické (a každý, kto spochybňuje moje „je“ v tejto vete, nech sa pozrie na Parsiov).
Predstava, že zložitosť, či dokonca a rozpor sú jedinečné pre islám, je jednoducho hlúpa – náboženstvá sú obsiahle a komplikované filozofické štruktúry, ktoré len málokedy dodržiavajú priamu líniu argumentácie. To je predsa dôvod, pre ktorý existuje teológia – sleduje opakované pokusy náboženskej komunity porozumieť svojim posvätným textom.
Tak, ako si nemôžete sadnúť, prečítať celú Platónovu filozofiu a očakávať, že bude úplne priamočiara, nemôžete sa posadiť, prečítať si náboženské texty a očakávať priamočiarosť v nich. Osobne ma na tom baví práve to, no ja rada čítam aj Platóna vo voľnom čase.
5. Podvolenie: Islám znamená podvolenie a Muslim je ten, kto sa podvolil
Lingvisticky áno, ale toto je jedna z tých „zábavných“ konverzácií, ktoré vediete sami so sebou pri prekladaní diel z ranného obdobia, keď zvažujete, či máte sloveso aslama preložiť ako „podvoliť sa“, alebo „stať sa muslimom“ (a „zábavnými“ myslím úmorné). Akby som chcela úplne presná, to slovo znamená aj islám a muslim, pretože význam slov sa v čase vyvíja a slová, najmä tie, ktoré sú abstraktné, nemajú jediný, osobitný význam.
Hoci slovo mohlo znamenať „podvolenie sa“ pre niekoho v siedmom storočí, neznamená to, že keď ľudia povedia islám dnes, musia tým myslieť to isté. Rovnako, keď dnes hovoríme o judaizme, nemyslíme tým obyvateľov Judey, ale svetové náboženstvo.
A mimochodom, zdá sa, že koncept podvolenia v prvých storočiach islámu napomohol vytvoreniu mierumilovného, vyváženého štátneho útvaru. Opäť však platí, že ak sa pozrieme do rannej histórie a vidíme mestá alebo veľké komunity podvolených ľudí, nájdeme v rovnakom čase rovnako podvolených muslimov, židov a kresťanov, ktorí boli tiež súčasťou muslimského štátu bez toho, aby ich niekto nútil konvertovať. Je len veľmi málo dôkazov o tom, že by muslimovia mali záujem ničiť miestne kultúry alebo spoločnosti; naopak, snažili sa o integráciu a spolužitie.
Morálne poučenie z tohto príbehu je, že ranné muslimské historické záznamy sú naozaj zaujímavé. Mali by byť preložené do angličtiny, ale žiaľ nie sú. Iba, ak by ste sa dostali k prekladom z 19. storočia, ktoré spracoval William Nassau Lees, keď pôsobil ako armádny kaplán v indickej Kalkate. Vážne, to bolo naposledy, kedy sa tomu niekto venoval. Milujem svoj odbor.
Pôvodnú verziu článku zverejnila Jessica Ehinger na svojom blogu. Originálny článok bol publikovaný pod licenciou CC BY-NC 3.0. Titulná foto: Public domain
