Britský novinár Peter Oborne analyzuje politické konzekvencie Ficovych slov.

Ako budú v referende o zotrvaní v EÚ hlasovať britskí muslimovia? Šokuje a znepokojuje ma, že som sa vôbec spýtal takúto otázku. Myslím si, že britská politika dlhodobo profitovala z toho, že hlasovanie o vystúpení z Únie nebolo podmienené náboženským preferenciám, ako to býva v iných krajinách.

Bohužiaľ dnes britskí muslimovia nemajú na výber. Musia sa pýtať, či je pre nich bezpečné zostať súčasťou Európskej únie, ktorá je v zajatí antimuslimského fanatizmu a nenávisti. Posledným príkladom tohto nebezpečného trendu sú slová, ktoré pred niekoľkými týždňami vyriekol slovenský premiér Róbert Fico. „Islám,“ vyhlásil Fico „nemá priestor na Slovensku.“

Čo na to európske elity?

Fico dal jasne najavo, že nechce sekulárne Slovensko. Zatiahol muslimov do niečoho, čo vyzerá ako križiacke ťaženie za kresťanské Slovensko – prípadne za kresťanskú Európu. Nehovorí nič nové. Opakuje len slová, ktoré hovoril aj počas oficiálnej volebnej kampane začiatkom tohto roka. Fico si myslí, že „multikulturalizmus je len fikcia,“ hovorí o „monitorovaní každého muslima na Slovensku“ a odmieta prijať akýchkoľvek utečencov a systém kvót.

Toto nie je znepokojujúce len samo o sebe, ale má to podstatne väčší regionálny presah.  Slovensko sa totiž o niekoľko dní chystá prevziať predsedníctvo v Európskej únii. Celú druhú polovicu roku 2016 bude riadiť smerovanie Európskej únie, rozhodovať o jej legislatíve a udávať politický tón v Únii.

Povedzme to inak. Od 1. júla 2016 bude vo vedení únie pokútny islamofóbny fanatik, ktorý chce držať muslimov mimo svojej krajiny. Mnohí očakávali, že takáto správa vyvolá odpor vo vnútri únie. No zdá sa, že sa tak nestalo. Ficova poznámka o tom, že „islám nemá priestor na Slovensku,“ zostala bez povšimnutia. Neohradila sa voči nej Angela Merkelová, ani Franҫois Hollande a ani akýkoľvek európsky líder. Mlčal i David Cameron.

Som presvedčený, že britský premiér neprechováva voči Ficovym názorom žiadne osobné sympatie. Avšak nezabúdajme ani na to, že pred časom, počas účasti na „bezpečnostnom summite“ v Bratislave stojac vedľa Fica Cameron obvinil britských muslimov, že sympatizujú s militantnou organizáciou Islamský štát.

Kolektívne mlčanie európskych elít je ohlušujúce. Predstavte si len, ako by boli vnímané Ficove slová, ak by povedal, že židia, homosexuáli a Rómovia – či akákoľvek iná menšina – nemajú priestor v jeho krajine. Toto kolektívne zlyhanie európskych elít pri odsúdení Ficových slov je de facto morálnou spoluúčasťou na jeho antimuslimskej kampani.

Ponuré vyhliadky muslimov

Ficove slová sú však symptómom oveľa väčšieho celoeurópskeho problému. Vyhliadky muslimov sú naprieč väčšinou kontinentu ponuré. Český prezident Zeman hovorí, že je „prakticky nemožné“ integrovať muslimov do západného sveta. Maďarský premiér Orbán odmieta utečencov, lebo vraj chce kresťanskú Európu. V Rakúsku si krajnepravicová a antimuslimská Strana slobodných Rakúska (FPÖ) začiatkom roku viditeľne posilnila.

Je dôležité mať na pamäti, že v Európskom parlamente máme viac pravicových extrémistov (ak spočítame grécky Zlatý úsvit, holandskú Stranu slobodných Geerta Wildersa, francúzsky Národný front a Švédskych demokratov), než poslancov za britských konzervatívcov a labouristov dohromady.

Marine Le Pen – ktorá neustále porovnáva modliacich sa muslimov s nacistickou okupáciou počas druhej svetovej vojny – je na najlepšej ceste zvíťaziť v budúcoročných prezidentských voľbách vo Francúzsku a nemali by sme zabúdať ani na to, že Alternatíva pre Nemecko (AfD) – strana, ktorá až donedávna bola v EP v rovnakej frakcii s britskými konzervatívcami – prijala antiislamský manifest ako súčasť svojho volebného programu.

V minulom tisícročí, a možno i dlhšie, bol antisemitizmus bytostným hriechom Európy, ktorý s pogromami, diskrimináciou a getami vyvrcholil v hrôzach holokaustu. Antisemitizmus dnes zostáva živím a v skutku nechutným problémom (stačí si len spomenúť na históriu francúzskeho Národného frontu alebo na ohavné pozadie vzniku Strany slobodných Rakúska), pred ktorým musíme byť stále v strehu.

Dnes však skutočný jed predstavuje i antimuslimský fanatizmus. Stal sa takým bežným, že je vlastne považovaný za samozrejmosť, ako nám ukazuje aj ohlušujúce ticho po Ficových výrokoch.

A čo Británia?

Vráťme sa však k tomu, čo som otvoril na začiatku. Je potrebné mať na vedomí znepokojivé prvky, ktoré sa objavujú v tábore zástancov vystúpenia Británie z EÚ. Lord kancelár (minister spravodlivosti, pozn. redakcie) Michael Gove, jedna z popredných osobností kampane za vystúpenie, je najvyššie postaveným tvrdým kritikom muslimov.

Gove však doposiaľ nikdy nepoužil takú nenávistnú rétoriku, akou sa prezentoval Róbert Fico. Každopádne však je jedným z členov malej skupiny intelektuálov okolo Davida Camerona, ktorí vytvorili nenásilnú stratégiu extrémizmu, čo malo traumatizujúci dopad na komunitné vzťahy. Medzičasom sa rozdúchavaniu nenávisti voči muslimom až príliš často venuje Nigel Farage z Strany nezávislosti Veľkej Británie (UKIP).

Gove a Farage neodsúdili Ficove výroky o nič viac, ako David Cameron a Angela Merkelová. Muslimovia majú vskutku pádne dôvody cítiť sa kvôli nim obom veľmi nervózne.

Avšak v Británii sme stále chránení vládou zákona. V podstate sme stále slušná a tolerantná krajina, príkladom čoho je aj to, že doposiaľ nikdy v histórii sa nestalo, aby bol za poslanca zvolený predstaviteľ fašistickej strany.

Máme stálu tradíciu britskej parlamentnej suverenity. To znamená, že si sami môžeme zvoliť našich vodcov. Potom za naše rozhodnutie nesieme zodpovednosť. Keď sme však z nich unavení a znechutení, vykopeme ich z úradu.

„Nevolili sme ho“

Problémom však je, že slušní ľudia nemôžu povedať nie Ficovi. My sme ho nevolili. My ho nemôžeme zbaviť z úradu. Avšak nedemokratický systém Únie spôsobil, že tento nechutný fanatik bude nasledujúcich šesť mesiacov aj naším prezidentom.

Kontinentom sa šíri niečo temné. Majme na pamäti, že euro funguje ako gigantický deštrukčný stroj, ktorý ničí priemysel a dokonca aj celé národné hospodárstva. V čase takéhoto ekonomického marazmu sa darí bigotnosti a politici ako Fico, Wilders a Orbán žnú úspechy.

Mám isté podozrenie, prečo tak veľa skúsených britským muslimských politikov podporuje brexit. Sayed Kamal, vodca európskych konzervatívcov a jeden z najskúsenejších britských politikov v Bruseli, tiež podporuje odchod Británie z EÚ. Podobne i Nusrat Ghani, prvá muslimka v radoch britských konzervatívcov.

Ako som uviedol na začiatku článku, náboženstvo by v modernej demokracii nemalo zasahovať do politických rozhodnutí. Bohužiaľ muslimovia dnes pri svojom rozhodovaní nemôžu brať do úvahy iba svetské aspekty. Vedia, že niektoré časti európskeho spoločenstva sa vydali veľmi nepekným smerom.

Muslimovia musia ešte veľmi rozmýšľať, ako sa pripravia na hlasovanie o britskom zotrvaní v Únii, ktoré sa bude konať 23. júna 2016.

Pôvodnú verziu článku publikoval portál Middle East Eye. Podnadpisy doplnila redakcia ISLAMONLINE.sk. Titulná foto: Zľava: Britská premiér David Cameron, maltský premiér Joseph Muscat, slovenský premiér Róbert Fico a holandský premiér Mark Rutte. (Herman Van Rompuy, Flickr, CC BY-NC-ND 2.0)

Zdieľať

O autorovi

Peter Oborne

Peter Oborne získal v roku 2016 za články pre Middle East Eye ocenenie Najlepšieho novinára na voľnej nohe, ktoré udeľuje Online Media Awards. V roku 2013 bol British Press Awards vyhlásený za najlepšieho komentátora. Do roku 2015 pôsobil v Daily Telegraph ako hlavný politický komentátor. Je autorom niekoľkých kníh, napríklad Triumf politickej triedy (The Triumph of the Political Class), Vzostup politického klamania (The Rise of Political Lying) a Prečo sa Západ mýli pri nukleárnom Iráne (Why the West is Wrong about Nuclear Iran).