Daniel Pastirčák, Mohamad S. Hasna, Jozef Lenč a Milan Kováč diskutovali v bratislavskom Dome umenia.

„Judaizmus, kresťanstvo a islám sú si veľmi podobné. Ľudia si ani neuvedomujú, ako veľmi sa odlišujú od náboženských konceptov, ako je napríklad hinduizmus či budhizmus,“ povedal v úvode diskusie vedúci Katedry porovnávacej religionistiky Milan Kováč.

Na tému vzťahu kresťanstva a islámu diskutoval 13. apríla v Dome umenia v Bratislave so slovenským literátom a kazateľom Cirkvi bratskej Danielom Pastirčákom, predsedom Islamskej nadácie na Slovensku (INS) Mohamadom S. Hasnom, politológom Jozefom Lenčom. Diskusiu usporiadanú v rámci sprievodného programu k výstave Strach z neznámeho moderoval Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku.

Oravec sa diskutujúcich opýtal, odkiaľ teda pramení nepriateľstvo medzi príslušníkmi týchto dvoch náboženstiev, keď v úvode bolo povedané, že sú si veľmi podobné.

Pramene nepriateľstva

Prof. Kováč vidí dôvody predovšetkým v interpretácií historických udalostí. Napríklad konflikt s Osmanskou ríšou, ktorý zasiahol i územie Slovenska, prežíva v národnej ľudovej slovesnosti do dnes. Podobná situácia je v tých muslimských oblastiach, ktoré najviac utrpeli pri európskych nájazdoch počas križiackych výprav. Tieto konflikty neboli zapríčinené náboženstvom. To bolo do nich vnesené až následne, používa sa však na ich ospravedlnenie.

Podľa kazateľa Pastirčáka podobnosť náboženských učení šance na priateľské spolužitie historicky nijako nezvyšovala. S judaizmom má kresťanstvo spoločné ešte viac, než s islámom – vrátane niektorých svätých kníh –, to však nezabránilo stáročiam konfliktov medzi nimi. Naopak, práve obsah učení týchto náboženstiev môže byť olejom do ohňa sporov, keďže tie tú vedené práve o veciach, na ktoré má každé z nich iný pohľad.

Kresťan, muslim, politológ a religionista diskutovali o kresťanstve a isláme

Predseda INS Hasna viní z konfliktov predovšetkým náboženské elity na oboch stranách. Tie sa v minulosti venovali osobným záujmom namiesto toho, aby dôsledne vzdelávali svojich veriacich o skutočnom učení ich náboženstva. Toto sa stalo katolicizmu, čoho dôsledkom bol napríklad vznik protestantizmu a následné vzájomné konflikty. Práve zlyhanie elít je podľa Hasnu aj dôvodom súčasných problémov v muslimskom svete.

Na argument Pastirčáka nadviazal politológ Lenč. Obe náboženstvá podľa neho „bojujú o toho istého zákazníka.“ Práve preto, že sú si podobné, chcú druhú stranu presvedčiť o svojej interpretácii sporných častí svojich učení, čo vytvára živnú pôdu pre konflikty. Tie vznikajú, keď misionárska činnosť na jednej či na druhej strane prechádza do extrému. Zároveň sa však zhodol k s prof. Kováčom v tom, že väčšina konfliktov pramení v úsilí o získanie moci a nie v náboženskom učení.

Kováč i Lenč však zdôraznili, že vzťah oboch náboženstiev ani náhodou nemožno vnímať len ako sústavný konflikt. Napríklad v Uhorsku žilo muslimské obyvateľstvo prinajmenšom od 11. storočia. Podobne v Španielsku počas muslimskej nadvlády žili spolu s muslimami kresťania i židia a spoločne sa podieľali na budovaní úspešného štátneho útvaru. V čase najväčšieho rozkvetu španielskej Córdoby v nej bola napríklad 100% gramotnosť, pokým zvyšok Európy sa utápal v období temna.

Slovensko či Česká republika, ale napríklad i Poľsko a Maďarsko majú podľa Kováča vo vzťahu k iným kultúram a náboženstvám obzvlášť rezervovaný postoj. Dôvodom je, že tento región nikdy nemal vlastné kolónie a ľudia v nich tak nemali veľa príležitosti byť konfrontovaní s cudzincami.

Naopak, koloniálne mocnosti západnej Európy boli s inými kultúrami konfrontovaní stáročia, čo v konečnom dôsledku vnútorne ovplyvnilo i tieto krajiny samotné. Zmena podľa neho nebude jednoduchá. S ľuďmi, ktorí iné kultúry automaticky odmietajú bez toho, aby boli ochotní ich spoznať, je však potrebné diskutovať a nie ich automaticky odsúdiť.

Kresťan, muslim, politológ a religionista diskutovali o kresťanstve a isláme

Jedna z diváčok sa účastníkov diskusie opýtala, ako môže náboženstvo robiť ľudí lepšími, keď sa dnes všetky muslimské krajiny, kde je náboženstvo výraznejšie, tápu v problémoch, pokým sekularizovanému Západu sa darí oveľa lepšie.

Predseda INS upozornil, že súvislosť medzi pobožnosťou a úpadkom nezodpovedá realite. Už len jeho rodná Sýria vraj vyzerala pred občianskou vojnou celkom inak. Sám pochádza zo silne veriacej rodiny, nikdy však nebol vedený k tomu, aby pociťoval nepriateľstvo ku kresťanským susedom. Opačným príkladom je holokaust. Došlo k nemu v sekulárnej Európe, pokým muslimovia so židmi až do polovice 20. storočia vychádzali bez problémov.

Učí islám nenávisť?

Pýtajúca sa ho však upozornila, že v Koráne možno nájsť viacero veršov, ktoré k takémuto nepriateľstvu nabádajú. K tomu ale Jozef Lenč podotkol, že pokým niektoré verše sú na prvý pohľad zjavné, iné si vyžadujú štúdium a znalosti historických okolností, ku ktorým sa vzťahujú. To isté platí o výrokoch proroka Muhammada (mier s ním), medzi ktorými možno nájsť i protichodné tvrdenia a vyvodeniu všeobecných pravidiel musí predchádzať podrobné štúdium náboženstva i histórie.

Pri hodnotení náboženstva je pre človeka, ktorý sa mu odborne nevenuje, potrebné hľadieť na jeho celkové posolstvo, nie na osamotené náboženské výroky vyňaté z kontextu. V prípade islámu je týmto posolstvom konanie a šírenie dobra.

„V Biblii sú rovnako hrôzostrašné veci… Nemali by sme zachádzať do nepoctivosti a predstierať, že naše písma tieto hrôzy neobsahujú,“ vstúpil do debaty kresťanský kazateľ Pastirčák. „Keby sme aplikovali Mojžišov zákon dnes, všetci by sme boli zahádzaní kameňmi,“ upozornil.

Predseda INS bližšie vysvetlil potrebu odborného výkladu náboženských textov. Sám číta Korán desiatky rokov a považuje sa za dobrého znalca, všetky menované verše dobre pozná, no napriek tomu nepociťuje ku kresťanom nepriateľstvo. Naopak si podľa vlastných slov veľmi váži napríklad spolu diskutujúceho Pastirčáka, ktorý nie je len bežným kresťanom, ale priamo kazateľom.

Kresťan, muslim, politológ a religionista diskutovali o kresťanstve a isláme

Jeden z divákov krátko pred koncom prezentoval štatistiku, podľa ktorej veľmi vysoké percento európskych muslimov súhlasí s džihádom a šarí’ou, čo je podľa neho problém. Lenč však prehlásil, že je prekvapený, že s džihádom nesúhlasili všetci. Dôvod vidí v neznalosti významu tohto pojmu nie len medzi nemuslimskou verejnosťou, ale i medzi muslimami samotnými.

Vysvetlil, že džihád znamená úsilie a jeho rôzne formy, ako snahu o zlepšovania samého seba, zlepšovanie prostredia okolo seba, ale i obranu utláčaných a napádaných. Podobne šarí’a predstavuje len iný názov pre súbor práv a noriem, ktoré islám hlása, vzhľadom na zmätočné používanie tohto termínu je však možné, že v ňom nemajú častokrát jasno ani niektorí muslimovia.

Foto: ISLAMONLINE.sk

Zdieľať