Andrej Bán: Cynik Sulík

3

Vážení, ešte chvíľu sa budeme dobre baviť na tom, ako Fico zostavuje vládu a potom nás sranda prejde. Uvedomíme si, že premiérom je Sulík.

Ak dovolíte, o Kotlebovi teraz písať nebudem. Rád to prenechám kolegom novinárom, analytikom či politológom a iným, ktorí sa vydesení prebudili až v sobotu v noci. Ako pamätník iba oživím prvé heslo VPN z volieb v roku 1990: Dobré ráno, Slovensko! A s ľútosťou dodám, že Slovensko ignorovalo vážne varovania Vierky Dubačovej, Rada Slobodu a iných Banskobystričanov o županovi „vodcovi Majkovi“. Čo už.

Namiesto toho spomeniem blázinec ako našu novú realitu. Ak Dankova SNS môže byť hrádzou proti extrémizmu, ak z reťaze utrhnutý populista Fico môže byť socdem, ak excentrik Matovič môže byť nadlho poslednou nádejou konzervatívcov, tak človek s takými názormi na Európsku úniu a najmä utečencov ako má dnes Richard Sulík už potom pokojne môže byť premiérom predsedníckej krajiny.

Ale teraz vážne: v nedeľu bol Sulík opäť v nemeckej televízii ARD a opäť som sa hanbil. Tak ako vlani v lete na diskusii Denníka N s ním a Monikou Beňovou o utečencoch – s pani Zuzanou Vatráľovou sme sa vtedy podchvíľou na seba pozerali, či už je čas vstať a odísť. Nie, nechce sa mi opakovať jeho konkrétne úlety, sú v archíve webu .týždňa. Predvčerom (v nedeľu 6. marca, pozn. redakcie) Sulík ešte pritvrdil s tým, že nemusíme ich na hranici hneď strieľať a horný strop je nula (inak, Riško, Fico hovorieva o iných veciach dve nuly, je lepší ako vy).

Naozaj sa veľmi obávam, že cynik v kostýme liberála bude viesť Slovensko a EÚ. Čo myslíte, kam? Mám ho tak ako Fica pozývať opakovane na diskusie s tým, že aj utečenci sú v prvom rade ľudské bytosti?! Možno byť tvrdý, to som aj ja, ale v prvom rade treba byť humánny. Mám s nostalgiou spomínať na to, čo Fico trepal o utečencoch a moslimoch v porovnaní so Sulíkom? Mám navrhnúť novej vláde nový rezort ministra pre rodinné záležitosti proliferovi Borisovi, ktorý má jazyk ešte desivejší? Veď, chlapci, on už sa sám postará o „obrátenie nepriaznivých demografických trendov u nás“. Aj o to, aby tu neboli moslimské deti, však? A nebudem už ani písať, že ľutujem, že má viac voličov ako detí.

Nie, toto už nevymyslí ani Shooty s Tomášom Janovicom dokopy. Sranda sa končí. Chcem Slovensko európske a zodpovedné. Chcem silnú občiansku stranu, nie partičku bláznov. No nič také teraz nevidím. Čítam iba blogy Ivana Mikloša, ktorý je jeden z posledných príčetných v tomto kabarete.

Ozaj, píšu mi teraz chlapci od Kotlebu, že síce so mnou hlboko nesúhlasia, ale rešpektujú moje veštecké schopnosti a či im reku neporadím šesť čísel do lotérie. Neporadím.

Článok vyšiel 8. marca na portáli časopisu .týždeň. Uverejňujeme ho s láskavým súhlasom autora. Titulná foto: Bratislavská župa, Flickr, CC BY 2.0.

Zdieľať

O autorovi

Andrej Bán

Andrej Bán je známy slovenský fotograf, novinár a humanitárny pracovník. Pravidelne prispieva do slovenského časopisu Týždeň a spolupracuje so zahraničnými médiami ako Newsweek, ONE magazine, NRC Handelsblatt a inými. V roku 1999 sa podieľal na založení charitatívnej organizácie Človek v ohrození. Je držiteľom mnohých prestížnych ocenení za fotoreportáže z konfliktných oblastí (Bosna, Kosovo, Gruzínsko a iné) a autorom viacerých publikácií.