Rozmanitosť medzi nami

1

Toto sú podujatia pomáhajúce začleniť migrantov do slovenskej spoločnosti, na ktorých sme sa podieľali minulý mesiac.

Islamská nadácia na Slovensku (INS) sa pravidelne zúčastňuje aktivít pomáhajúcich začleňovať cudzincov do slovenskej spoločnosti. Ide predovšetkým o spoluprácu na väčších projektoch organizovaných ďalšími mimovládnymi organizáciami, kde INS pomáha zapájať migrantov z muslimských krajín.

Svetový deň a v Nitre

Podujatie Svetový deň sa uskutočnilo v sobotu 25. apríla v OC Galéria Nitra. Boli sme oslovení priamo organizátorom a ponuku sme prijali ako výzvu. Vďaka tomuto skvelému „eventu“ sa nám podarilo poukázať na pestrofarebnú rozmanitosť na Slovensku.

ďakujeme všetkým partnerom

Posted by OC Galéria Nitra on Monday, April 27, 2015

Inakosť a cudzie elementy sme pretavili do vábivých chutí a vôní. Zbližovanie a vzájomné spoznávanie cudzincov a slovenskej majoritnej spoločnosti prebiehalo príjemnou formou: podávaním špecialít z kaukazskej kuchyne. Vareniki Larisa (ručne robené čerstvé pirohy plnené so zemiakmi s tvarohom), cviklový šalát vinigret (základ: zemiaky, mrkva, červená fazuľa, kyslé uhorky + tajné ingrediencie pre dokonalý pôžitok) a pulao so sladkými hrozienkami (netradičný ryžový dezert) odteraz budú poznať všetci návštevníci obchodného centra. Chodenie na „duplu“ je dôkazom toho, že chutilo. Jedlo navarili láskavé ruky Čečenky, ktorá s celou rodinou našla na strednom Slovensku útočisko. Peknou slovenčinou odpovedala na otázky s rôznym obsahom.

Ďalšia azylantka naučila deti tajomstvám Aladinovej zázračnej lampy. Počas MultiCOOL tvorivých  dielničiek sa vyrábali čarovné orientálne lampy, lietajúce koberce, aj veselé mandaly a presýpal sa pestrofarebný piesok. Tradičné pakistanské vzory hennou ozdobili ruky návštevníčok a bol priestor aj na odhalenie tajomstiev tajomných diaľok.

BaBinec v centre Córdoba

Posledný aprílový víkend sa niesol v znamení pestrosti a odlišností, ako aj chutí a vôní, hier a veselosti. INS participovala na jubilejnom 10. výročí festivalu [fjúžn] hneď dvomi celodennými akciami.

V sobotu to bol obľúbený BaBinec, kedy sa stretli dievčatá a ženy z rôznych kútov sveta. V príjemnom prostredí kultúrneho centra Córdoba ich zrána čakali raňajky v arabskom štýle s neodmysliteľným fattet hommosom (teplý cícerový šalát), lahodným labane (domáci syr z bieleho jogurtu) s černuškou a olivovým olejom, voňavou kávou s prímesou kardamonu a k tomu 1001 príbehov. Skutočných príbehov! Prežitých na vlastnej koži.

Prítomné dámy nám porozprávali, ako, kedy a prečo sa dostali na Slovensko, ktoré sa pre nich stala druhým domovom. Takéto intenzívne prepájanie Sloveniek a cudziniek sa nám osvedčilo ako výborný nástroj na búranie stereotypov a vzájomné zbližovanie sa. A veru, opäť raz sa to potvrdilo.

Dnes bol babinec nie len o sebapoznávaní, ale aj o tvorivom duchu. Ďakujeme za skvelý program a ešte lepšiu atmosféru 🙂

Posted by Nadácia Milana Šimečku on Saturday, April 25, 2015

Zážitková aktivita „The Soul Puzzle“ poukázala na skutočnosť, že naše korene, kmeň, vetvy i listy stromu života vyrástli na podobnom základe. Nezáleží, kto sa kde narodil, ani akú má farbu pleti či etnickú príslušnosť. Dobro v srdci, životné hodnoty a morálne postoje sme si osvojovali už od útleho veku. Okrem toho nás prepája samotný fakt, že sme ženy. Výborný základ, na ktorom možno budovať!

Ďatlovo-pomarančový čaj s prímesou škorice a kardamónu spolu s najlepším canai bread-om, aký ste kedy ochutnali, poskytli vzpruhu do nasledovnej aktivity. Kreatívneho ducha objavila v sebe každá. Pod vedením zahraničnej lektorky a v práci v kruhu sa dosiahol impozantný výsledok vo forme jedinečných šperkovníc technikou decoupage. Ďalšia zručná cudzinka maľovala priebežne všetkým prekrásne ornamenty hennou.

Ráno sa prevažná väčšina zo žien stretla prvýkrát v živote. K večeru, pri spoločne prestretom stole, to vyzeralo, ako by sa poznali odjakživa.

Nedeľná Paráda v Starej tržnici

V nedeľu sme pokračovali vo „fjúžnovaní“ opäť. Miesto, kde sa stretáva celý svet pod jednou strechou, zastrešuje projekt Nedeľná Paráda v Starej tržnici. Ako nadácia sme boli jej súčasťou už viackrát.

Naším cieľom je priblížiť slovenskej verejnosti život muslimov a islám ako celistvý životný štýl „face-to-face“. Média mnohokrát a radi informujú o negatívnych aspektoch migrácie a tým dochádza k zovšeobecňovaniu. Absentujú úprimné rozhovory o pocitoch a osobných skúsenostiach i príklady pozitívnej integrácie.

Nedeľná [fjúžn] Paráda, 26. 4. 2015

Posted by International Organization for Migration – Slovakia on Tuesday, April 28, 2015

Taktiež sa snažíme poukazovať na tento fakt: áno, sme tu a každý chceme prispieť svoju kvapkou v mori rozmanitosti. Hoci náš materinský jazyk je iný, čiastočne sa líšime aj kultúrou, zvykmi a tradíciami, máme veľmi k sebe blízko. Zdieľame spoločný priestor, kde sa cítime doma.

Takúto pomyselnú orientálnu obývačku sme zriadili na prvom poschodí v Tržnici, kde si návštevníci mohli prezrieť výstavu fotografií „Krása muslimky“, vyskúšať si sedenie na zemi v arabskom štýle a skúsiť arteterapeutické techniky pod vedením umelkyne a liečebnej pedagogičky, ktorá im na záver ozrejmila význam použitých farieb.

Pri horúcej káve vznikal priestor pre otázky, aj dlhšie rozhovory. Záujem o maľovanie hennou bol značný, o čom svedčila neustále sa vytvárajúca rada čakajúcich. Aj tu – pri stole s ručným umením a sladkých datliach, interakcia pretrvávala. Dve muslimky (Afganistan a Pakistan) za pochodu prerozprávali svoje skúsenosti i túžby do budúcna.

Práve táto skupina návštevníkov bola najrozmanistejšia. Prvý krát sa nám stalo, že chlapci prejavili záujem a nechali si namaľovať číslo svojho obľúbeného futbalistu, škorpióna či svoje meno. Deti si prišli na svoje v „Aladinovej izbe“, kde mohli na lietajúcich koberčekoch skladať puzzle, strihať a maľovať čarovné lampičky a omaľovánky.

Viaceré fragmenty kultúr možno predstaviť práve prostredníctvom chutí a vôní. Mladá Indonézanka ponúkala okoloidúcim výborný canai bread s medom a priateľské úsmevy. Hoci je tu krátko, snažila sa ingrediencie ako aj postup prípravy vysvetliť v slovenčine. Referencie ako „najlepší stôl“ a „najlepší stánok“ nás hrejú pri srdci doteraz a svedčia o tom, že naša práca má zmysel.

Titulná foto: INS

Zdieľať