Slovenskí muslimovia sa boja. Dopady útokov v Paríži sa prejavili aj u nás

0

Pýtali sme sa slovenských muslimov, či po Paríži pocítili nárast islamofóbie na Slovensku. Sledovali sme internetové diskusie i vyhlásenia politikov. Toto sme zozbierali.

Nebolo ničím neočakávaným, že útok atentátnikov na parížsky magazín Charlie Hebdo vyvolal vo Francúzsku vlnu protimulimských reakcií. Už pred niekoľkými dňami ich počet prekročil 100 ohlásených incidentov a naďalej pribúdajú nové.

Bezdôvodná pomsta na vlastných spoluobčanoch sa však neobmedzila iba na Francúzsko. Početné demonštrácie boli v Nemecku a jedna menšia dokonca i v Českej republike. Verbálne, ale i fyzické útoky sa však objavujú i v ďalších krajinách Európy vrátane Slovenska.

Niekoľkokrát sme vyzvali našich čitateľov z radov muslimov, aby nás kontaktovali, pokiaľ sa oni alebo ich blízki stretli s protiislamskými útokmi v nadväznosti na udalosti v Paríži. Prešli sme tiež niekoľko diskusií pod populárnymi článkami o tejto téme, v ktorých vystupovali nejakí muslimovia zo Slovenska a povšimli sme si niekoľko vyhlásení politických predstaviteľov.

Politici mešity nechcú

Obzvlášť reštriktívna imigračná politika, za ktorú býva Slovensko ostatnými členskými štátmi EÚ pravidelne kritizované, vedie k tomu, že celkový počet imigrantov, nie len muslimských, je minimálny. I napriek tomu však možno konštatovať, že udalosti v Paríži mali i pre muslimskú komunitu na Slovensku podľa nášho názoru viacero negatívnych dopadov.

Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák v relácii Slovenského rozhlasu povedal, že tzv. projekt multikulturalizmu zlyhal a bol naivný. V zápätí však pripomenul, že problém treba vidieť v sociálnych a ekonomických faktoroch a nie v isláme, ktorý podľa neho býva fanatikmi zneužívaný. Lajčák teda kritizoval skôr politiku západoeurópskych štátov, než muslimov a jeho výroky nemožno vnímať ako protiislamské.

Takto na Slovensku po Paríži útočili na muslimov.

Podľa ministra zahraničných vecí multikulturalizmus zlyhal, no islám neužívajú fanatici. Ministry of Foreign Affairs of Poland, Flickr, CC BY-ND 2.0

Celkom jasne však možno vnímať vyjadrenie predsedu iného politického subjektu iba o dva dni neskôr. Predseda mimoparlamentnej krajnepravicovej strany SNS Andrej Danko zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej vyhlásil, že bude usilovať o legislatívne zásahy proti muslimskej komunite. Rovnaký postoj prezentoval o niekoľko hodín neskôr i v diskusnej relácii televízie TA3.

Navrhol zvýšenie počtu členov náboženskej obce potrebného na jej registráciu z 20 na 50 tisíc. Návrh dokonca explicitne odôvodnil svojim cieľom znemožniť muslimskej komunite na Slovensku registráciu svojho náboženstva, čo by jeho právne postavenie zrovnoprávnilo s už registrovanými náboženskými obcami.

Ďalej navrhol prijatie nového zákona, ktorým by sa na Slovensku zakázala výstavba muslimských náboženských chrámov a taktiež ich doplnkov vo forme veží – minaretov. Okrem iného Danko povedal napríklad i to, že si nevie predstaviť, že by sa jeho muslimský zamestnanec počas pracovnej doby modlil.

I keď Andrej Danko prišiel s návrhom na zákaz minaretov už v minulosti, nemožno si nevšimnúť, že ho pripomenul a rozšíril (v minulosti navrhoval iba zákaz minaretov) tesne po útokoch v Paríži, ktoré viedli k vlne protiislamských prejavov v rôznych krajinách Európy.

Takto na Slovensku po Paríži útočili na muslimov.

Slovenský premiér povedal, že by asi nemohol tolerovať, aby na Slovensko prišli státisíce muslimov a stavali tu mešity. European Council, Flickr, CC BY-NC-ND 2.0

„Ja neviem o tom, že by sa v Európe dopúšťali násilných trestných činov alebo teroristických trestných činov kresťania alebo židia. Sú to len muslimovia, to si povedzme tiež veľmi otvorene.“ Tieto slová prehlásil podľa internetového portálu Denník N bývalý minister vnútra a člen KDH a súčasný predseda neparlamentnej strany Nova Daniel Lipšic.

Uvedený citát kategorizuje páchateľov podľa náboženstva vytvárajúc dojem, že muslimovia sú k násilným činom náchylnejší, ako zvyšné dve náboženské skupiny. Predovšetkým ale celkom ignoruje preukázanú skutočnosť, že drvivú väčšinu európskych útokov robia iní, ako muslimskí páchatelia, čím šíri nepravdivú informáciu.

Zatiaľ posledný výrok vyslovil priamo premiér Slovenskej republiky Róbert Fico v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. „…asi by sme nemohli len tak ľahko tolerovať, že sem príde tristo – štyristotisíc moslimov, začnú si tu stavať mešity a začnú meniť charakter tohto štátu,“ povedal premiér poukazujúc na kresťanský charakter Slovenska.

Fico neuviedol, ako by sa stavaniu mešít a meneniu charakteru štátu malo zabrániť, ani svoj postoj nijako bližšie neupresnil. Povedal však, že imigranti majú právo prísť na územie Slovenska, za istých okolností sa uchádzať o občianstvo a že budú rešpektované v principiálnych veciach i ich menšinové názory.

Prepichnuté gumy a hádzanie hliny

Istá slovenská muslimka nám oznámila, že tri dni po útokoch v Paríži si ráno našla prepichnuté koleso na aute a na ďalší deň sa prepichnutie kolesa znovu opakovalo. Domnieva sa, že to mohlo byť práve kvôli útoku, keďže k tomu došlo na sídlisku, kde býva a kde ju i jej auto ľudia dobre poznajú. Povedala, že so susedmi má síce dobré vzťahy, no vie, že viacero ľudí v obytnom dome, kde býva, muslimov rado nemá. Taktiež popísala viacero verbálnych útokoch (vulgarizmy, posmešky od cudzích ľudí) pred útokom.

Dieťa muslimských rodičov na základnej škole v Bratislave sa po parížskom atentáte sťažovalo na to, že sa mu žiaci v škole posmievajú, osočujú ho, kričia po ňom, že je terorista a dokonca ho prenasledujú na ceste domov. Došlo i k fyzickému napadnutiu, keď po ňom hodili kus hliny.

Takto na Slovensku po Paríži útočili na muslimov.

Jeden z obzvlášť vulgárnych diskutujúcich. Pluska.sk, TVnoviny.sk

Slovenský muslim a vysokoškolský pedagóg sa krátko po útokoch vyjadroval k tejto téme v médiách. Pod článkom, v ktorom bol s ním rozhovor, ktosi pod vlastným menom napísal, že mu treba odobrať občianstvo a zastreliť ho (na obrázku prvý zhora). Ten istý komentujúci sa v podobnom duchu o muslimoch vyjadril i pod inými článkami.

Negatívne i hanlivé internetové komentáre sprevádzajú takmer každú medializovanú udalosť, ktorá súvisí s muslimami a islámom. Po Paríži sa to opakovalo s obzvlášť veľkou intenzitou. Mnoho príkladov možno nájsť pod článkami o udalostiach na čítaných slovenských portáloch. Mnohé z nich sú mimoriadne vulgárne a podnecujúce násilie.

Častokrát sa objavujú vyhrážky na konkrétne útoky (zabitie, útok na rodinu, podpaľovanie) a neraz ich dokonca daní jedinci publikujú pod vlastným menom. Je však prekvapujúce, že orgány činné v trestnom konaní takéto násilnícke výzvy ponechávajú bez povšimnutia.

Majú sa muslimovia báť?

Už pred udalosťami v Paríži sa v západnej Európe začali stupňovať útoky na mešity, modlitebne a muslimské obchody. Po udalostiach sa situácia ešte zhoršila a ďalšie „odvetné“ útoky na seba nenechali dlho čakať.

Mnohí muslimovia na Slovensku si tieto riziká uvedomujú taktiež a pociťujú strach, ktorí vo svetle zaznamenaných incidentov možno hodnotiť ako oprávnený. Najrizikovejšie skupiny bývajú najmä ženy v šatkách, ktoré sú ľahko identifikovateľné na prvý pohľad. Zraniteľnou skupinou sú však i deti.

Zdieľať