Hľadanie príčin diskriminácie a selektívneho rasizmu

Mnoho konfliktov, dilem a sporov pramení z uhlu nášho nazerania, vnímania a definovania vecí.

Viditeľné to je najmä vtedy, keď je komunita zobrazovaná ako vylúčená zo spoločnosti. Takáto logika však môže v realite predstavovať nebezpečenstvo, pretože v skutočnosti ide o číru diskrimináciu či selektívny rasizmus.

Takýto výber, takéto vylúčenie je problém. Dôležitá otázka znie: Prečo je istá skupina vyňatá a považovaná za výnimku? Prečo sú isté osoby, objekty alebo témy vytŕhané z kontextu, pokým iné nie?

Je zrejmé, že nekorektný či skreslený výklad skutočnosti – navzdory tomu, že ide o hrubé pochybenie – je vo svojej podstate iba druhoradý problém. Prvotný problém sa nachádza v samotnom počiatku, vo výbere a vylúčení.

Je pochopiteľné, že pre rôzne témy existujú rôzne interpretácie, keďže problémy sú zvyčajne komplikovanejšie a umožňujú mnohé výklady, ktoré môžu byť správne, nesprávne, alebo z očasti oboje. Avšak to, že sa obmedzíme len na jednu konkrétnu interpretáciu, zatiaľ čo iné prístupy zámerne ignorujeme, je dôlžitý problém, ktorý má svoje dôsledky.

Každý výklad má svoje dôsledky a dopady. Vylúčené a stigmatizované osoby sa ocitajú v prednej línii. Proces démonizácie a odľudštenia namierený voči konkrétnym osobám, kultúram a náboženstvám je úzko spojený s definíciou (a projekciou) osôb, kultúr alebo náboženstiev, ktoré sú vnímané ako „iné“. týmto vytvárame priestor pre zdôvodnenie potláčania ich práv a slobôd, hoci tie sú a mali by byť platné univerzálne.

Výsledkom  vylúčenia je, že k tým, ktorých týmto spôsobom označíme, sa automaticky pristupuje prostredníctvom špecifických opatrení, čo môže situáciu ešte zhoršiť. Negatívny vývoj a negatívne dopady narastajú a pokiaľ sa situácia dostane až na túto úroveň, môžu prerásť do konkrétnych opatrení či dokonca legislatívy a zákonov, špecificky zameraných proti určitej časti spoločnosti, konkrétnej spoločenskej triede či subkultúre.

Jednotlivci sú postavení do pozície „iných“, čo z nich robí výnimky a tým sa vytvára priestor pre ďalšie vylúčenie zo spoločnosti. A práve vyčlenenie zo spoločnosti je živnou pôdou pre horúčkovité vytváranie mýtov.

Takáto klíma sa v spoločnosti môže postupne vyvinúť do stavu, kedy sa za určitých okolností dospeje až k podnecovaniu nenávisti a šíreniu nepriateľstva. Otvára sa priestor pre opätovné posilňovanie starých stereotypov a oživovanie negatívnych obrazov zakorenených v spoločenskej pamäti, ktoré sú opätovne obnovené a získavajú novú podobu. Celá situácia môže následne eskalovať, či už spontánne, alebo organizovane. Práve k tomuto došlo v Európe v 21. storočí.

Takto vzniká kumulatívny vzťah spájajúci tri roviny: poukazovanie na skupinu ako na výnimku,  skreslenie a uvedenie do omylu a následné prijatie špecifických opatrení, vytvorenie výsadného, avšak negatívneho postavenia, alebo presadenie výnimiek v oblasti práv a slobôd.

Populisti a šíritelia poplašných správ sú veľmi skúsení a v skutku experti interpretácie; najskôr vykreslia skupinu ako výnimku, potom skresľujú a prekrúcajú a následne sa náhlia k volebným urnám s programom útočiacim na univerzálne práva a základné hodnoty, ktoré majú byť garantované pre všetkých.

Obeťami sa nestávajú len tí, na ktorých je to priamo cielené, ale i základné hodnoty spoločnosti; obeťou je preto každý jej člen. Celá spoločnosť stráca, pokiaľ legitimizuje diskrimináciu, pretože tým poškodzuje a podkopáva základné hodnoty demokratickej spoločnosti.

Zodpovednosťou občanov a spoločnosti je konať rýchlo, keďže kto koná neskoro, prehrá. Toto sa týka nie len dôležitosti významu preukazovania solidarity medzi jednotlivými skupinami v spoločnosti navzájom alebo váženia si statočných postojov, ale i nevyhnutnosti obrany základných hodnoť. Žiaľ, práve tieto aspekty sa v posledných rokoch pri diskusiách vo viacerých európskych krajinách opomínajú.

Pôvodný článok publikoval portál Middle East Monitor. Titulná foto: Raul Lieberwirth/Flickr/CC BY-NC-ND 2.0