Ako prvá grécka muslimka kandidovala do eurovolieb. Vraví, že Gréci sa k utečencom zachovali správne

0

Hovorili sme s gréckou muslimskou aktivistkou Annou Stamou.

Opakovaný volebný úspech krajnepravicovej strany Zlatý úsvit či niekoľko protimuslimských demonštrácií v krajine vytvárajú v zahraničí dojem, že radikalizmus v Grécku je čoraz viac na vzostupe. Grécko je zároveň krajinou EÚ, ktorá je od vypuknutia utečeneckej krízy vďaka svojej polohe najviac vystavená náporu ľudí utekajúcich pred vojnou.

Atény boli dlhú dobu spolu s Bratislavu a slovinskou Ľubľanou posledné hlavné mestá Európskej únie, ktorých muslimské komunity nemali žiadne oficiálne islamské centrum. Atény i Ľubľana ukončujú ich výstavbu v týchto mesiacoch, pokým Bratislava s ňou tak skoro zrejme ani nezačne.

O tom, ako sa s týmto náporom Grécko vysporiadalo, aký je postoj spoločnosti k muslimom a aké boli okolnosti výstavby aténskej mešity sme sa zhovárali s prvou gréckou muslimskou kandidátkou do eurovolieb, ľudskoprávnou aktivistkou a členkou Muslimského združenia Grécka Annou Stamou.

 

Grécka Strana zelených Vás v roku 2014 nominovala ako svoju kandidátku vo voľbách do Europarlamentu. Ako prebiehala Vaša kampaň a ako ste nakoniec dopadli?

Príbeh mojej účasti na kandidátke Strany zelených je veľmi jednoduchý. Spolupracovali sme s touto stranou na niekoľkých propalestínskych projektoch vrátane Flotily slobody (flotila s humanitárnou pomocou, ktorú niekoľkokrát vyslali humanitárne organizácie z Grécka do pásma Gazy, pozn. redakcie), takže keď ma oslovili, aby som kandidovala vo voľbách do Europarlamentu, bolo to prirodzeným pokračovaním našej spolupráce.

Spolu so mnou kandidovalo niekoľko aj ďalších osobností, ktorí taktiež neboli členmi strany. Bola to pre mňa vzácna skúsenosť, pri ktorej som sa veľa naučila a získala mnoho priateľov.

Nestáva sa často, že sa muslimka rozhodne kandidovať práve za „zelenú“ stranu. V čom sa ich agenda zhoduje s Vašim presvedčením?

Je veľmi zriedkavé nominovať ženu v šatke ako kandidátku do Eurovolieb, takže to pre mňa osobne bola veľká výzva. Moji kolegovia boli radi, že ma mali medzi sebou, hoci nie som členkou strany a spolu s niekoľkými osobnosťami som kandidovala ako nezávislá.

Samozrejme to však nie len kvôli tomu. Myšlienka politickej ekológie sa celkom zhoduje s islamskými ideálmi environmentálnych opatrení a ekologického spravovania prírody. Je to niečo, čo dlžíme našim deťom.

Ste naďalej aktívna v politike? Chceli by ste sa opäť uchádzať o nejaký volený post?

Nie som členkou žiadnej politickej strany, no politické dianie sledujem vždy. Mám na starosti vzťahy s verejnosťou Muslimského združenia Grécka, čiže vždy sa v istom zmysle zaoberám aj politikou.

Nemám osobné politické ambície, no ak by to slúžilo spoločnému politickému cieľu, podujala by som sa na to. Verím v tímovú prácu a som presvedčená, že najlepšie výsledky prináša úsilie, ktoré je spoločné.

Ako prvá grécka muslimka kandidovala do eurovolieb. Vraví, že Gréci sa k utečencom zachovali správne

Foto: Tourkikanea.gr

Prvá aténska mešita

Počas predvolebnej kampane ste uviedli, že v prípade zvolenia by jednou z Vašich priorít bolo úspešne zavŕšiť výstavbu Aténskej mešity. V akom štádiu je stavba dnes?

Muslimské združenie Grécka pracuje na projekte výstavby mešity od roku 2006, čiže už desať rokov. Dnes sme v konečnom štádiu a vláda sľubuje, že ju dokončí do apríla 2017. Je to výsledok intenzívneho úsilia Gréckych muslimov a všetkých gréckych vlád za posledných 10 rokov.

Ktoré boli najväčšie problémy, s ktorými sa výstavba potýkala?

Prekonali sme prekážky súvisiace so žalobami na Najvyššom súde, proti boli niektorí biskupi, neonacistická strana i krajne pravicové skupiny. Čiže prekážky smerovali z pomerne malej menšiny, ktorá nereprezentuje grécku verejnosť. Celé zvyšné politické spektrum od konzervatívcov až po komunistov sa zhodovalo, že verejná aténska mešita je nevyhnutnosťou.

Prečo je pre Vás také dôležité, aby mali Atény svoju mešitu?

Tu nejde o to, či je dôležité pre mňa. Ide tu o ľudskú dôstojnosť, o rovnoprávnosť gréckych občanov, o slobodu vierovyznania, ktorú spomína naša ústava. Je to našou povinnosťou voči budúcej generácii vyrastajúcej vo svojej domovine, ktorú miluje. Neexistencia verejnej mešity je protikladom k tomu, ako my, grécki muslimovia, žijeme svoje životy.

Ako prvá grécka muslimka kandidovala do eurovolieb. Vraví, že Gréci sa k utečencom zachovali správne

Anna Stamou s manželom. Foto: Facebook Anny Stamou

Islamofóbia a utečenci

Médiá po celom svete v posledných rokoch opakovane písali o protimuslimských protestoch v Grécku. Nakoľko závažný problém je islamofóbia v tejto krajine?

Ekonomická a politická kríza nevyhnutne priniesla i krízu spoločenskú. Ľudia ostali smutní, mrzutí a nahnevaní. Mnohí z pomsty voči politickému systému volili neonacistickú stranu Zlatý úsvit a nenávistné prejavy proti muslimom, cudzincom a vôbec ľuďom s odlišným zmýšľaním vzrástli.

Navyše došlo k tragickej vojne v Sýrii a ešte tragickejšiemu uzavretiu hraníc bohatej EÚ, takže dnes máme na našom území asi 60-tisíc utečencov prichádzajúcich najmä zo Sýrie a Afganistanu. Teraz cez zimu tisíce z nich trpia v extrémnom chlade, čo je podľa mňa oveľa podstatnejšie, než tých niekoľko rasistických incidentovnenávistných prejavov, ku ktorým v Grécku došlo. Áno, došlo k nim, no EÚ je na tom oveľa horšie, pretože nedokázala ľudí ochrániť. Znovu.

Ako si Grécko s týmto prílevom utečencov poradilo? Aká bola odozva širokej verejnosti?

Verejnosť utečencov privítala a vytvorila nezávislé formy ich ubytovávania, pretože EÚ a OSN veľmi zle manažovala využitie finančných prostriedkov, ktoré boli na tento prílev vyčlenené. Venujú sa tomu viaceré články. Nedávno som jeden obzvlášť znepokojivý čítala v The Guardiane.

Avšak Gréci, najmä tí, ktorí boli sami v minulosti utečencami, pomáhali, ako mohli, dokonca i zo svojho vlastného príjmu, ktorý je často pomerne skromný vďaka protigréckej politike EÚ. Čiže ľudia v Grécku zareagovali tak, ako mali, no Európa a OSN opäť raz premrhali príležitosť prejaviť ľudskosť.

Ako prvá grécka muslimka kandidovala do eurovolieb. Vraví, že Gréci sa k utečencom zachovali správne

Foto: CrashOnline.gr

Anna Stamou

Anna Stamou pôvodom z Grécka vyštudovala obchodný manažment. Vychovaná ako pravoslávna kresťanka na islám konvertovala vo veku 30 rokov.

V roku 2014 kandidovala vo voľbách do Europarlamentu, europoslankyňou sa však nakoniec nestala. Zúčastňuje sa humanitárnych aktivít na podporu palestínskeho ľudu a dlhodobo sa zasadzovala za výstavbu prvej aténskej mešity. V súčasnosti má na starosti vzťahy s verejnosťou Muslimského združenia Grécka.

Titulná foto: Aetos26.gr

Zdieľať