Islandský imám zasa hovoril, ako ich vláda dala muslimom pozemok na mešitu.

Napriek relatívne malému počtu muslimov na Slovensku utečenecká kríza v roku 2015 spôsobila výrazný vzostup protimuslimských nálad. Tie sú však často živené zjednodušenými, skreslenými, či rovno vymyslenými informáciami, ktoré nevedome, avšak často žiaľ i účelovo šíria médiá, ľudia na sociálnych sieťach a viacerí verejní činitelia.

Ktoré z týchto predstáv o isláme a muslimoch sú mylné a aká je vlastne realita? Čomu muslimovia veria, akí sú a akú úlohu zohrali v minulosti našej krajiny? Na tieto otázky sa snažila odpovedať medzinárodná konferencia „Muslims Are…,“ ktorá sa konala minulý piatok v Bratislave.

Po úvodných slovách organizátora Jána Orlovského z Nadácie otvorenej spoločnosti sa návštevníkom prihovorila francúzska senátorka a odborníčka na históriu menšín Esther Benbassa.

Historické mýty a realita

Prvou z tém konferencie boli mýta súvisiace s historickou prítomnosťou muslimov na území Slovenska. Podrobne sa jej venovala doktorandka Katedre porovnávacej religionistiky na Univerzite Komenského v Bratislave Mgr. Katarína Šomodiová.

Väčšiu časť svojho vystúpenia venovala mýtom spojeným s pôsobením Osmanskej ríše na území južného Slovenska a v Maďarsku. Pokým väčšina ľudí u nás toto obdobie vníma celkom čiernobielo, realita je, ako to už býva, zložitejšia.

Mgr. Šomodiová rýchlo vyvrátila rozšírenú dogmu o násilných konverziách na islám zo strany Osmanov. Tí v skutočnosti často preferovali, keď obyvateľstvo zostalo nemuslimské, pretože tak mohli vyberať o niečo vyššie dane.

Osmani napríklad priniesli na územie strednej Európy hygienické návyky. Dodnes sú v prevádzke viaceré termálne kúpele v Budapešti, ktoré pochádzajú ešte z čias tureckého panstva, keďže dovtedy kultúra kúpania sa na tomto území prítomná nebola.

Bratislavská konferencia o muslimoch

Konferencii prechádzalo vystúpenie tureckého tanečníka a choreografa Ziyu Azaziho

Poľský politológ, výskumník pri Európskej rade pre medzinárodné vzťahy a expert na Európskej akadémii Krzyzowa Adam Balcer hovoril o modernej snahe vykresľovať porážku osmanskej armády pri Viedni v roku 1683 ako obranu kresťanskej Európy pred muslimskou Osmankou ríšou.

Pritom však Ján III. Sobieski, ktorý prišiel obliehanej Viedni na pomoc a porazil nepriateľskú armádu, by s takouto predstavou sotva súhlasil. Sám bol milovníkom osmanskej módy, čo sa prejavilo napríklad na uniformách jeho vojakov, ktorí v nich boli takmer na nerozoznanie od tých osmanských.

Sám žil istý čas v Istanbule a ovládal turecký, ale i tatársky jazyk. Práve s tatárskymi muslimami mal veľmi dobré vzťahy, vždy mal nejakých vo svojej armáde a bojovali na jeho strane proti Osmanom i v spomínanej bitke pri Viedni.

Sám vybral niekoľko poľských obcí, v ktorých sa počas jeho vlády usídlili skupiny krymských Tatárov a zaručil im i možnosť výstavby vlastných mešít, z ktorých niekoľko sa v Poľsku dochovalo až dodnes.

Českí islamofóbovia bojujú medzi sebou

Český špecialista na monitoring kybernetickej nenávisti najmä so zameraním na antisemitizmus Zbyněk Tarant, Ph.D. sa venoval vzostupu islamofóbie na internete, ktorá v posledných rokoch v Českej republike prerástla do viacerých občianskych iniciatív.

Tarent sa v rámci svojich aktivít v oblasti monitorovania antisemitizmu úzko zaoberal českým neonacistickým hnutím a v prednáške poukázal na rozdieli v jeho vnímaní muslimov a imigrantov v porovnaní s hnutiami, ktoré z neonacistického prostredia nepochádzajú.

Českí neonacisti v zásade ani tak nemajú problém s islámom ako takým, pokým ho jeho vyznávači praktizujú vo svojich krajinách. Naopak prekážajú im akýkoľvek cudzinci v Česku bez ohľadu na ich vierovyznanie.

Naopak novovzniknuté islamofóbne hnutia, ako napríklad facebooková skupina Islám v ČR nechceme, sú ochotní cudzincov prijímať pod podmienkou, že sa islámu vzdajú. Toto je pre neonacistov neprijateľné, vďaka čomu sa tieto dva protiislamské tábory dostávajú do priamych konfliktov medzi sebou.

Tie ich podľa Taranta neraz zamestnávajú na toľko, že im ani nezostáva čas a priestor venovať sa svojej pôvodnej, protimuslimskej agende.

Na Islande to ide

Jedným zo vzácnych hostí podujatia bol i duchovný Islamského kultúrneho centra na Islande Ahmed Seddeeq. Jeho rozprávanie bolo o to zaujímavejšie, že islandská muslimská komunita je svojou veľkosťou i etnickým zložením veľmi podobná tej slovenskej.

Muslimovia sú na Islande približne od 60. rokov minulého storočia. Pôsobia tu dve muslimské organizácie a ich náboženstvo je štátom uznané. Vláda podľa Seddeeqa vynakladá úsilie a spolupracuje s náboženskými asociáciami na zlepšovaní vzájomných vzťahov medzi náboženskými menšinami a väčšinovou spoločnosťou.

Vláda napríklad ponúkla muslimskej komunite v hlavnom meste Reykjavíku pozemok, aby si na ňom postavila vlastné miesto bohoslužieb. Niektorí ľudia boli proti a založili na protest Facebookovú stránku, iní však nesúhlasili a založili protistránku, ktorá naopak výstavbu podporovala. Za krátky čas mala druhá stránka na Facebooku viac „lajkov,“ ako tá, na ktorú pôvodne reagovala.

Bratislavská konferencia o muslimoch

Zľava: Komentátor Laco Oravec, Mohammed Azim Farhadi, Ahmed Seddeeq a Márton Bisztrai

Prezident medzinárodnej organizácie Fórum európskej muslimskej mládeže a študentských orgnaizácií Youssef Himmat hovoril o vtipnej iniciatíve v jednom zo Švajčiarskych kantónov. Jedna z miestnych samospráv búrlivo diskutovala o zákaze nosenia nikábu – celotelového zahalenia žien, hoci v danom meste žila iba jediná muslimka, ktorá ho nosila a tá takmer ani nevychádzala zo svojho domu.

Situácia svojou absurdnosťou náramne pripomínala prípad zo Slovenska, ku ktorému došlo v roku 2011. Šéf vtedy ešte mimoparlamentnej SNS Andrej Danko vtedy prehlásil, že bude na Slovensku iniciovať zákaz výstavby minaretov, jedného z architektonických doplnkov mešít.

Danko vtedy pred televíznymi kamerami s vážnou tvárou oznámil svoj zámer nijako nereflektujúc skutočnosť, že na Slovensku neexistuje jediná mešita a výstavba žiadnej mešity sa neplánuje, takže minaret by ani nebolo pri čom postaviť.

Konferencie sa okrem menovaných zúčastnil i slovenský aktivista a absolvent žurnalistiky Mohammed Azim Farhadi, medzikultúrny mediátor Márton Bisztrai či parížska televízna komentátorka a aktivistka Samia Hathroubi.

Konferencii predchádzal trojdňový workshop venujúci sa filozofii a tancu súfijských Dervišov, čiže istej skupiny muslimských mystikov známych vo svete najmä vďaka svoju špecifickému tancu.

Foto: ISLAMONLINE.sk

Zdieľať