Kniha Jeden z nás môže byť pokojne aj knihou o Slovensku.
Dva roky po teroristickom útoku (2011) vyšla v Nórsku kniha, ktorej autorkou je novinárka známa predovšetkým svojimi vojnovými reportážami z rôznych konfliktných oblastí Åsne Seierstad. V roku 2016 sa preklad jej knihy Jeden z nás vďaka edícii Prekliati reportéri vydavateľstva Absynt dostal aj do rúk slovenských čitateľov.
Príbeh o Breivikovi je sondou do života, mysle a duše teroristu. Je to príbeh o Nórsku, ale aj o nás Európanoch, o nás ľuďoch, ktorí žijú v informačnej bubline a svoj strach často menia na nenávisť a nenávisť považujú za cnosť.
„Som… militantný kresťan, ale nie som príliš nábožný. Iba trochu. Chceme v Európe zachovať kresťanské kultúrne dedičstvo, výučbu kresťanstva na školách a kresťanskú kultúru.“
Åsne Seierstad – Jeden z nás. Príbeh o Nórsku, Absynt 2016, str. 494
Prečo vznikol príbeh o Nórsku
Breivikov útok bol pre Nórsko šokom. Rovnako zasiahol aj autorku knihy, ktorá v jej závere spomína, kedy a ako sa dostala k Breivikomu prípadu. Na začiatku to mala byť krátka správa o udalosti a o niekoľko mesiacov neskôr správa o súdnom procese s najväčším masovým vrahom v novodobých nórskych dejín. Na skúsenú novinárku, ktorá sa krátko pred tým vrátila z líbyjského Tripolisu, okolnosti útoku zapôsobil tak hlboko, že sa rozhodla reportáž rozšíriť na knihu.
Zaujímavosťou je, že nikdy predtým nepísala o vlastnej krajine, profesionálne sa nezaujímala o životy jednotlivcov a zmeny v nórskej spoločnosti. Možno to je dôvod, prečo ju teroristický útok tak prekvapil. K tomu, aby pochopila, čo všetko viedlo k tak hroznému činu, rozhodla sa osloviť všetkých, ktorí boli ochotní o udalostiach rozprávať.
Príbuzní, priatelia, spolužiaci, kolegovia alebo zamestnávatelia obetí tí, ktorí poznali a ktorí sa a priatelili s Breivikom, všetci jej poskytli informácie, ktoré z knihy robia veľmi zaujímavé čítanie. Sú to však aj výpovede o nich samotných, o snoch ktoré mali pred Breivikovym vraždením a čo z nich ostalo po ňom.
„Ľudia, podľa ktorých som stelesneným zlom, nechápu rozdiel medzi brutalitou a zlom. Brutalita nie je nevyhnutne zlom. Brutalita môže byť myslená dobre.“
Åsne Seierstad – Jeden z nás. Príbeh o Nórsku, Absynt 2016, str. 489
Rodina, ktorá zrodila monštrum
Breivik vyrastal v Osle na predmestí Silkestra, ktoré sa menilo ako celé Nórsko a s ním sa vyvíjali aj Breivikovi „démoni“. Prvá časť knihy je zameraná na jeho život, na rodinu a dospievanie. Je tiež opisom udalostí, ktoré menili obraz Nórska, krajiny, ktorá chcela pomáhať tým, ktorí utekali pred vojnou, ale nedokázala pomôcť ľuďom, ktorí mali strach zo zmien.
Autorka opisuje životné zlomy neúspešného sprejera, neúspešného mladého politika, človeka veľkých ambícií a snov, ktorého však akceptoval len svet sociálnych sietí a násilných počítačových hier. Na internete našiel Anders komunitu, ktorá rovnako ako on nenávidela meniace sa multikultúrne Nórsko a Európu.
Autorka okrem Breivikovho života ponúka čitateľovi možnosť zoznámiť sa aj s jeho obeťami. Opisuje príbehy troch kamarátov zo severného Nórska, ktorí vstúpili do hnutia mladých sociálnych demokratov, pretože chceli zmeniť Nórsko. Spomína však i životné osudy kurdskej rodiny z Erbilu, ktorá musela opustiť svoj domov a šťastie hľadala v krajine na severe.
„Anders sa zmenil. Jeho zorné pole sa zúžilo. On, ktorý sa obyčajne venoval toľkým veciam naraz, sa teraz zameral na jedinú.“
Åsne Seierstad – Jeden z nás. Príbeh o Nórsku, Absynt 2016, str. 183
Åsne Seierstad sa komplexne venuje prerodu mladého muža túžiaceho po úspechu na teroristu. Vízie o úspešnej budúcnosti vymenil za sledovanie internetových stránok šíriacich islamofóbiu. Stránky hry World of Wrcraft, ktorej pred tým na čas podľahol, nahradili Gates of Vienna či Jihad Watch.
Jeho hrdinami sa stali ľudia ako Robert Spencer šíriaci vymyslené teórie o „eurábii“ a úpadku európskej kultúry. Seierstadovej kniha v tejto časti ukazuje spôsob, akým sa Breivik radikalizoval a ako je ťažké byť voči tomu imúnny bez ohľadu na to, či ide o obyčajného človeka alebo politika.
Zároveň nám ukazuje, ako ľahké bolo pre Breivika prejsť od verbálnej nenávisti k činom. Ako ľahké je zostrojiť si bombu a ako jednoduché je vraždiť, ak je človek poháňaný vlastným strachom a zdieľanou nenávisťou.
O autorke
Åsne Seierstad (n. 1970) je nórska novinárka, vojnová reportérka a spisovateľka. Vyštudovala ruský a španielsky jazyk a tiež dejiny filozofie na Univerzite v Osle. V polovici deväťdesiatych rokov pôsobila ako novinárka v Rusku a Číne. Neskôr ako vojnová korešpondentka pracovala v Kábule, Bagdade a v čečenskom Groznom. Viaceré jej reportáže boli ocenené.
Od roku 2000 sa venuje aj písaniu kníh, ktoré reflektujú najmä udalosti, s ktorými sa stretla počas jej misií v konfliktných regiónoch. Svetovú slávu jej priniesol román Kníhkupec z Kábulu (2002), ktorý bol preložený do viac ako štyridsiatich jazykov. Na Slovensku jej vyšla zatiaľ jedna kniha, a to práve Jeden z nás (2013; v slovenčine 2016), v ktorej sa snaží analyzovať a vysvetliť najväčšiu tragédiu v moderných nórskych dejinách.
Deň, keď Nórsko krvácalo
V popise udalostí z 22. júla 2011 využila svoje reportérske skúsenosti z vojnových zón a čitateľ má občas pocit, že je priamo účastný Breivikovho vraždenia, vníma bezradnosť jeho obetí aj nádejné očakávania rodičov detí dúfajúcich, že práve to ich nakoniec prežilo.
Druhá časť knihy čitateľa prenáša do súdnej siene, v ktorej sa snaží Breivik všetkých presvedčiť, že nie je monštrum, ani psychopat. Autorka prináša prepis jeho výpovedí, v ktorých sa usiluje dokázať, že chcel svojim činom vlastne ochrániť Európu. Vystupuje ako niekto, ktorý si zaslúži obdiv a nie všeobecné znechutenie a odsúdenie.
Záver je intímnou spoveďou rodičov, ktorí v ten letný deň prišli o svoje deti i zmysel života. Autorke sa podarilo dôstojne priblížiť osudy tých, ktorých Breivikovo vraždenie poznačilo navždy. Okrem utrpenia, ktoré prežívajú rodičia detí zavraždených na ostrove Utøya sa však zameriava aj na ťažký život Breivikovej matky, ktorý sa začal už v roku 1946, kedy sa narodila a končí v roku 2013, keď umrela na rakovinu.
„Jeden z nás je tiež knihou o hľadaní svojho miesta, a to aj o neúspešnom hľadaní. Páchateľ sa nakoniec rozhodol zo spoločenstva vystúpiť a zasiahnuť ho tým najbrutálnejším spôsobom. Počas práce na knihe som pochopila, že je to aj príbeh o Nórsku. Príbeh o našej súčasnosti.“
Åsne Seierstad – Jeden z nás. Príbeh o Nórsku, Absynt 2016, str. 571
Človek vedomý si diskusií na sociálnych sieťach či v slovenskej politike môže po prečítaní knihy nadobudnúť až mrazivý pocit, že kniha Jeden z nás môže byť pokojne aj knihou o Slovensku.
Klady
Pútavo napísaný príbeh, ktorý popisuje plazivú radikalizáciu Andersa Breivika. Kniha poskytuje i obraz vývoja a zmien nórskej spoločnosti, ktorý kopíruje zmeny v Breivikovkom živote. Spisovateľská zručnosť a skúsenosti autorky sa prejavili aj v jej popise života rodiny emigrantov z Kurdistanu a tamojšej spoločenskej a politickej reality.
Zápory
Podobne, ako v prípade iných kníh z edície Prekliati reportéri aj tu je najväčším negatívom to, že kniha neprináša čitateľovi nič optimistické. Realistický náhľad do života teroristu, ktorý je jedným z nás odhaľuje, že v súčasnej post-modernej spoločnosti je len málo z nás imúnnych voči tomu, aby nepodľahli frustrácii a nenávisti.
Slovenský preklad knihy Åsne Seierstad Jeden z nás. Príbeh o Nórsku vydalo vydavateľstvo Absynt v roku 2016. Možno ju nájsť vo väčšine slovenských kníhkupectiev. Fotografie: Absynt.
