V súvislosti s opakujúcou sa diskusiou o interrupciách a antikoncepcii by mnohých mohlo zaujímať, aký je postoj islámu k týmto témam.

S vidinou blížiacich sa volieb či snáď z potreby prekryť aktuálne politické prešľapy sa do popredia opäť dostáva diskusia o umelom prerušení tehotenstva (interrupcii), ktorú v posledných týždňoch sprevádzal opäť ďalší návrh zákona na jeho sprísnenie. 

Čím je diskusia vyhrotenejšia, tým tvrdohlavejšie obe strany presadzujú svoju vlastnú „pravdu“, v niektorých prípadoch používajúc aj vskutku bizarné tvrdenia, ako napríklad, že podporou interrupcií sa napomáha „islamizácii“ Slovenska.

V súvislosti s pravidelne sa opakujúcou a často nekritickou diskusiou o umelom prerušení tehotenstva a metódach plánovaného prístupu k rodičovstvu by mnohých mohlo zaujímať, aký je vlastne postoj islámu k tejto aktuálnej otázke.

Aj preto slovenskému čitateľovi predkladáme text amerického muslimského učenca Omara Suleimana Islám a diskusia o interrupciách, ktorý v roku 2017 publikoval Inštitút pre islamský výskum – Yaqeen. Text je súhrnným prehľadom dominantných prístupov k otázke interrupcií a plánovaného rodičovstva v islamskej právnej tradícií.

Postoj islámu k interrupciám

Podstata islamského postoja k umelému prerušeniu tehotenstva pozostáva na skutočnosti, že islám podobne, ako ďalšie náboženstvá, ktoré majú svoj základ v Bohom zoslaných textoch, „jednoznačne posväcuje ľudský život“ a kategoricky odsudzuje „zabíjanie akejkoľvek nevinnej osoby – bez ohľadu na vek a vierovyznanie“ (Vznešený Korán, 6:151). 

Muslimskí právni učenci naprieč históriou však zároveň vnímali zložitosť tejto otázky a ich postoje sú tak obvykle oveľa menej kategorické, než dnes mnohí možno tušia.

Okrem hlavnej témy interrupcií sa Suleiman venuje tiež vymedzeniu posvätnosti života v isláme, postoju islámu k antikoncepcii, ako aj porovnávaniu islamského pohľadu s tými, ktoré prezentujú iné náboženské tradície – najmä kresťanská a židovská. 

V závere Suleiman predstavuje návrh toho, ako by mali veriaci muslimovia a muslimky pristupovať k politickým diskusiám o interrupciách. Konštatuje, že islám „nepodporuje stanovisko, že antikoncepcia a interrupcia sú kategoricky zakázané, ale ani stanovisko, že matka má na interrupciu neobmedzené právo.“ Ponúka strednú cestu, vzdialenú od extrémov, podloženú náboženskými textami a racionálnou argumentáciou.

Zdieľať