Rodiny údajne hovoria jazykom proroka Ježiša. Podľa odborníka ho na Slovensku ich potomkovia zabudnú.

Slovensko presídli na svoje územie 25 rodín asýrskych kresťanov žijúcich v Iraku. Na Slovensko priletia charterovým letom v najbližších dňoch. Informoval o tom v pondelok minister vnútra Róbert Kaliňák a nitriansky diecézny biskup Viliam Judák na tlačovej konferencii v Nitre, ktorej záznam zverejnila stanica TA 3.

Jazyk proroka Ježiša

Malo by ísť spolu približne o 150 ľudí z okolia irackého mesta Mosul, ktoré obsadil Da’iš (tzv. hnutie islamský štát).

„K dátumu ich príchodu na Slovensko sa vyjadrovať nebudeme. Ide o kresťanské rodiny, ktoré sú priamo ohrozované Islamským štátom pre svoju vieru,“ povedal pre Nový Čas riaditeľ komunikačného odboru ministerstva vnútra Ivan Netík. „Ide o vzácnu komunitu, ktorá dodnes hovorí biblickým aramejským jazykom, jazykom Ježiša Krista.“

Nový Čas uvádza i časť vyhlásenia prešovského arcibiskupa Jána Babjaka, podľa ktorého sú medzi utečencami „aj melchiti, teda gréckokatolícki veriaci.“

Slovensko definitívne prijme 25 kresťanských rodín z Iraku

Tlačovej konferencie v Nitre sa zúčastnil člen občianskeho združenia Pokoj a dobro Peter Brenkus, nitriansky diecézny biskup Viliam Judák, minister vnútra Róbert Kaliňák a riaditeľ Migračného úradu Bernard Priecel (Foto: TA3)

 Minister Kaliňák na tlačovej konferencii uviedol, že utečenci sú vzdelaní a ich prítomnosť na Slovensku môže byť pre krajinu prínosom. „Sú medzi nimi umelci, lekári, programátori, všetko povolania, ktoré majú na Slovensku uplatnenie.“

„Títo ľudia znamenajú pre nás možnosť naučiť sa niečo nové, pretože táto komunita hovorí aramejsky,“ zdôraznil minister. „Ak by sme neurobili túto povinnosť záchrany našich bratov kresťanov z Iraku, tak sa spreneveríme všetkým tradíciám, ktoré máme,“ dodal.

Vylúčil, že by mohli pre Slovensko predstavovať hrozbu. „Naši ľudia sa nemajú čoho obávať, lebo mnohí z nich sú nielen vzdelaní, ale najmä sú to kresťania tak ako my.“

Rozmiestnení po obciach

Utečenci priletia do Košíc, odkiaľ budú presunutí to azylového pobytového tábora v Humennom, kde sa začne ich integračný proces. V Humennom by mali stráviť približne mesiac a následne sa presunú do ubytovacích zariadení v Nitre a niekoľkých okolitých obciach.

Časť priestorov poskytne cirkev a časť dobrovoľníci. Pomoc im bude poskytovať priamo Nitrianska diecéza, ako aj občianske združenie Pokoj a dobro.

Zadajte e-mail:

Podľa člena združenia Petra Brenkusa nebude koncentrácia ľudí v jednotlivých obciach veľmi veľká. „Najmä preto, aby boli nútení k interakcii s miestnym obyvateľstvom. No zároveň nebudú rodiny ďaleko od seba, aby mohli udržiavať vzájomné putá,“ povedal Brenkus.

V médiách sa objavili i informácie o tom, ktorá obec má prijať koľko utečencov. Väčšinou to bolo od štyroch do 12 ľudí, Zlaté Moravce mali prijať 26 a Nitra 47 ľudí, uvádza Denník N. Minister Kaliňák však uviedol, že počty sú predčasné.

Miestni hrozia odhlásením detí zo školy

Denník N hovoril i so starostom obce Výčapy-Opatovce Jozefom Holúbekom. Výčapy-Opatovce sú jednou z obcí, kam by mali utečenci prísť. Prezradil, že nie každému v obci rozhodnutie vlády vyhovuje. „Rozdeľuje to obec, pomaly sa tu bude stupňovať napätie,“ obáva sa.

Niektorí obyvatelia obce dokonca podľa neho varovali, že po príchode utečencov odhlásia svoje deti z miestnej školy. Iní dodali, že prestanú chodiť do miestneho kostola. Podľa starostu sa rozhodovalo „o nás bez nás.“ Výčapy-Opatovce by mali podľa predbežných údajov prijať 12 ľudí.

Príchod rodín so znalosťou jazyka proroka Ježiša neteší ani obyvateľov Čiernych Kľačian. Starosta obce Milan Švec denníku SME prezradil, že obec bude snažiť príchodu cudzincov ubrániť. „Minimálne zrejme zorganizujeme petíciu, taká je požiadavka ľudí,“ povedal. Čierne Kľačany by mali prijať päť ľudí.

Zbehy, ktoré by mohli prichýliť 10 ľudí, organizujú kvôli príchodu cudzincov mimoriadne zasadnutie poslancov. „Zvolal som mimoriadne zastupiteľstvo, na ktorom by nám mali vysvetliť podrobnosti k tejto téme. Spolu s poslancami potom prijmeme opatrenia,“ povedal pre denník SME starosta obce Ivan Habiňák.

Denník dodáva i reakciu Ministerstva vnútra, podľa ktorého ide o „zbytočnú paniku“.

Komentár Jozefa Lenča: Integrácia, alebo asimilácia?

Ak aj vláda na Slovensko privedie utečenecké rodiny hovoriace jazykom Ježiša, nemusí to znamenať, že im naozaj pomôže zachrániť ich jazyk, vieru a kultúru.

Doma aramejsky hovorí už dnes iba výrazná menšina sýrskych kresťanov. Väčšina kresťanov v Sýrii a Iraku ho používa len ako liturgický jazyk, no i to predstavuje vzácne kultúrne dedičstvo. Ak týchto 25 rodín „rozhodíme“ po obciach, po čase sa asimilujú a o generáciu aramejsky nebudú vedieť ani slovo.

Na Slovensku po slovensky, stále rezonuje v mysli vládnucej strany i jej voličov. Na Slovensku inak ako po slovensky hovoriť nebudú. Stratia jazyk i vieru i kultúru a svet tak príde o členov posledných kresťanských komunít, ktoré tvoria väzbu medzi aramejským a arabským kresťanstvom.

Autor je politológ.

Titulná foto: Utečenecký tábor v Iraku, IOM, Flickr, CC BY-NC-ND 2.0

Zdieľať