Rozhovor pre TASR: Médiá sú zdrojom negatívneho chápania muslimov. To nie je môj názor, ale štatistický fakt

Islamskú nadáciu na Slovensku (INS) oslovila novinárka Tlačovej agentúry SR so žiadosťou o rozhovor. Keďže bola zverejnená len časť odpovedí, nižšie publikujeme ich celé znenie. Na otázky odpovedal predseda INS Mohamad Safwan Hasna.

Slovensko sa vlastnou mešitou pochváliť nemôže, zatiaľ čo aj v susednom Česku sú evidované až dve – v Prahe a v Brne. Prečo si myslite, ze Slovensko v otázke zriadenia mešity stagnuje a tiež prečo zaostávame aj v porovnaní s našimi najbližšími susedmi? Sú Česi v akceptácii moslimov otvorenejší a v ich integrácii pokročilejší?

V Česku existuje oficiálne iba jedna mešita, a síce tá v Brne. Ostatné sú islamské centra a modlitebne vytvorené prestavbou existujúcich objektov.

Na Slovensku nikdy nedošlo k ústretovému kroku zo strany príslušných autorít, ktorý by výstavbu odobril, a to napriek tomu, že Islamská nadácia sa v minulosti o výstavbu kultúrneho islamského centra pokúsila niekoľkokrát.

Muslimské komunity na Slovensku a v Českej republike sú si veľmi podobné etnicky i demograficky, no početne je slovenská asi o polovicu menšia.

Domnievam sa, že česká spoločnosť má tendenciu viac preberať horúce témy a koncepty uvažovania populárne na Západe, z čoho vyplýva, že i diskusia o isláme tam je oveľa živšia.

[Tweet „Česká spoločnosť viac preberé témy populárne na Západe. Tak i tému mešity otvorili skôr.“]

Vďaka tomu sa i téma mešity otvorila dostatočne skoro, už v roku 1998, kedy ešte protimuslimské nálady vo svete neboli také výrazné, ako teraz.

Usudzovať však na základe existencie mešity, že česká spoločnosť je v akceptácii muslimov otvorenejšia, by bolo unáhlené, a to i napriek tomu, že postavenie oficiálnej mešity v ČR bolo pre českú muslimskú komunitu významným míľnikom.

V Česku navyše i samotnú registráciu náboženských spoločností upravujú iné zákony. Narozdiel od Slovenska tam existuje možnosť dvojstupňovej registrácie. Spoločnosť získa prvý stupeň, z ktorého síce ešte nevyplýva väčšina práv registrovaných náboženských spoločností, no začína plynúť 10-ročná lehota, po ktorej môže byť pri splnení istých podmienok registrácia udelená.

Na Slovensku sú nároky oveľa prísnejšie. Je iba jeden stupeň registrácie a ten si vyžaduje 20 tisíc podpisov plnoletých slovenských občanov, ktorí sú členmi danej náboženskej spoločnosti.

Pre migrantov predstavujeme často iba prechodnú destináciu. Prečo si moslimovia z rôznych krajín vyberajú práve Slovensko za miesto svojho ci už prechodného alebo trvalého pobytu?

Je to rôzne. Niektorí sem chodievajú po generácie, napr. muslimovia z Balkánu známi výrobou zmrzliny a prevádzkou cukrární. Iní sem prišli študovať a po štúdiu buď odišli, alebo si tu založili rodiny a usadili sa. Niektorí sem prišli i podnikať a sú tu, pokým pretrvávajú ich obchodné záujmy u nás.

Ako ste však správne uviedli, naďalej Slovensko zostáva predovšetkým prechodnou krajinou.

Aký počet moslimov momentálne evidujete na Slovensku a ktoré mestá okrem Bratislavy vyhľadávajú?

Žiadnu evidenciu muslimov na Slovensku nevedieme, avšak odhadujeme, že ich počet môže byť približne 5 000. Bratislavská komunita je prirodzene najpočetnejšia, no početné komunity sú i v ďalších mestách, najmä v Košiciach, Martine, Nitre či Trnave. Pomerne veľké množstvo arabských turistov prichádza počas sezóny tiež do piešťanských kúpeľov.

Stúpla podľa Vás po nedávnych a stále aktuálnych útokoch Islamského štátu nenávisť voči moslimom?

Je ešte priskoro hodnotiť dopady útokov týchto radikálov, no zo správ a reakcií verejnosti na internete či v diskusiách jasne vyplýva, že to ľudia vnímajú a takýchto hnutí sa prirodzene boja.

Problémom je i malý počet muslimov u nás. Ľuďom chýba osobná skúsenosť s nimi a tak si obraz o nich tvoria len na základe správ z médií, ktoré sú často práve o útokoch a radikalizme.

Pri spomenutých útokoch alebo pri iných problémoch a konfliktoch s alebo medzi moslimami médiá prirovnávajú vzniknutú situáciu k teroristickým útokom na „dvojičky“ alebo s útokom na londýnske metro v roku 2005. Myslíte si, že sa hlavné médiá podieľajú na prezentovaní moslimov ako teroristov a počet negatívnych sprav nad tými pozitívnymi značne prevláda?

Americký islamológ John Esposito v rozhovore pre E-IR.com, ktorého preklad sme nedávno zverejnili na našich stránkach, cituje správu Media Tenor nazvanú Nová éra vzťahov medzi Arabmi a Západom, podľa ktorej v roku 2001 2 % všetkých novinových článkov o Araboch v západných médiách zobrazovalo muslimských militantov, no iba 0,1 % článkov zobrazovalo život obyčajných muslimov. O 10 rokov počet článkov zobrazujúcich militantov vzrástol z 2 % na 25 %, no počet tých, ktoré zobrazujú obyčajných muslimov, bol naďalej iba 0,1 %.

[Tweet „V roku 2011 25 % článkov o Araboch zobrazovalo militantov a iba 0,1 % obyčajných muslimov.“]

Z toho jasne vyplýva, že médiá sú zdrojom negatívneho chápania muslimov. Nie je to môj názor, ale štatisticky dokázaný fakt.

Myslite si, ze na akceptáciu muslimov na Slovensku ma vplyv silne prepojenie statu a katolíckej cirkvi?

Postavenie katolíckej cirkvi na Slovensku má svoj historický základ. Slovensko je väčšinovo katolícka krajina a tak je prirodzené, že katolicizmus má vplyv i na politiku. Či to však má nejaký vplyv na akceptáciu muslimov, ťažko posúdiť zvonku. Nevieme, podľa čoho sa napríklad rozhodovali politickí predstavitelia, keď schvaľovali novelu zákona sprísňujúcu registráciu náboženských obcí, či mestská rada, keď nepovolila výstavbu islamského kultúrneho centra.

Fundamentalizmus sa zvykne spájať hlavne s islámom, pritom jeho počiatky možno badať v kresťanstve na začiatku 20. stor. v USA. Prečo sa práve islamský fundamentalizmus chápe ako niečo škodlivé?

Tu si musíme najskôr vyjasniť, čo to vlastne je fundamentalizmus. V prvom rade žiadna jeho univerzálna definícia neexistuje. Tá, ktorá sa väčšinou používa, pôvodne vznikla v prostredí protestantských cirkví v USA. Fundamentalistami sa označovali tí, ktorí presadzovali doslovné chápanie Biblie. Tento termín pochádza z latinčiny a znamená základ, teda návrat k základom toho, na čom spočíva viera.

Keďže termín, ako ste poznamenali, vznikol v kresťanskom, ba dokonca ešte užšie v protestantskom americkom prostredí (nie všetky protestantské cirkvi sú fundamentalistické), tak jeho aplikovanie na islám je z podstaty veci nepresné. Snaha o návrat k základom je vlastná všetkým relevantným moderným muslimským hnutiam a preto užitie tohto termínu nám veľa nepovie.

[Tweet „Fundamentalizmus vznikol v kresťanskom prostredí. Na islám sa prenáša ťažko.“]

S druhou časťou otázky, a síce, prečo je práve islamský fundamentalizmus chápaný ako škodlivý, sú podľa mňa dva problémy. Nie som si istý, či je takto nevyhnutne vnímaný „práve“ islamský fundamentalizmus. Určite sa nájdu mnohí, ktorí by za škodlivé označili rôzne iné „fundamentalizmy“.

A taktiež nemusí byť nevyhnutne pravda ani tvrdenie, že islamský fundamentalizmus je vždy škodlivý. Pokiaľ nevedie k násiliu a útlaku, myslím si, že nie je. Ako bolo povedané, definíciu fundamentalizmu spĺňajú mnohé muslimské hnutia a iba malá časť z nich je ochotná sa pre dosiahnutie svojich cieľov uchýliť k násiliu.

Existujú stereotypy, ktoré odradzujú ľudí zaujímať sa o islám?

Stereotypy bránia pochopeniu islámu, no nie záujmu oň. Niekedy sa dokonca stáva – a nie je takých prípadov málo –  že ľudia sa o islám začali zaujímať práve vďaka stereotypom, aby proti nemu mohli ešte viac brojiť. A sú i takí, ktorí sa oň začali zaujímať vďaka stereotypom a postupne svoj názor pod vplyvom informácií, ktoré nadobudli, zmenili.

Väčšina stereotypov má pôvod v minulosti a sú časovo pomerne stále. Džihád, ženy, tresty či postavenie nemuslimov. Hovorí sa im stereotypy práve preto, že splošťujú realitu, nezodpovedajú tomu, čo učí islám a zvyčajne ani tomu, ako ho muslimovia žijú. To nie je len môj dojem, ale konkrétne zistenia, ktoré dokázal napríklad popredný americký inštitút pre sociológiu a náboženstvo Pew fórum, ktorý v roku 2012 zmapoval v do tej doby najrozsiahlejšiom prieskume svojho druhu názory muslimov a zistil obrovské rozdiely vo všetkých oblastiach ich života od praktizovania viery až po politické názory.

Obľúbenými destináciami Slovákov sú Egypt a Turecko, krajiny s vysokým počtom moslimských veriacich. Pomáha cestovanie zlepšiť postoj k tomuto náboženstvu alebo len povzbudzuje diferencovanie ludi na „nás“ a „ich“?

Myslím, že pomáha, no nemožno zovšeobecňovať a rôzni ľudia majú rôzne skúsenosti. Určite sa nájdu takí, ktorí mali s konkrétnymi muslimami zlé skúsenosti a ich názor sa po návrate naopak zhoršil, no všeobecný trend je rozhodne pozitívny. Niekedy sa ľudia sami ozvú napríklad na prednáškach a povedia, že boli v tej a tej muslimskej krajine a videli na vlastné oči, že je to inak, ako čítali v novinách alebo videli v televízii.

Závisí to však aj od toho, s akým názorom na muslimov tam človek cestuje ako aj, čo na dovolenke robí. Ťažko niekto získa skutočný obraz o ľuďoch v danej krajine, pokiaľ je týždeň zavretý v hoteli a leží na pláži. Často si ľudia zlepšia názor potom, ako sa niekde vyberú, zhovárajú sa s ľuďmi alebo niekoho navštívia doma.

S akými najbizarnejšími predsudkami voči moslimom ste sa počas svojej praxe stretli?

Je toho veľa, no nezvyknem si ich pamätať. Nad tými naozaj bizarnými sa väčšinou nanajvýš pousmejem. Teraz ma napríklad napadá mediálne vyhlásenie istej nemeckej mníšky, ktorá prišla zo Sýrie v čase ešte stále prebiehajúceho konfliktu.

Vystúpila pred médiami a tvrdila, že muslimovia zabíjajú kresťanov, aby z nich mohli odčerpať krv, ktorú potom predávajú do Saudskej Arábie. Tam za ňu platia obrovské peniaze, pretože veria, že ak si v nej umyjú ruky, zmažú sa im tým hriechy.

Zdanlivo je to tak absurdné, až je to vtipné. Menej vtipné to však začína byť, ak si uvedomíme, že veľmi podobné povery sa šírili o inej náboženskej menšine v Európe v rannom novoveku. Hovorilo sa, že unášajú kresťanské deti a krv z nich používajú pri svojich obradoch.

Absurdná je napríklad i snaha niektorých islamofóbov v Európe, dokonca i v susednej Českej republike, ktorí zakopávajú časti prasiat na miestach, kde sa má stavať mešita, konať modlitba či proste, kde sa majú zdržiavať muslimovia. Pritom z náboženského hľadiska to pôdu nijako neznesväcuje, neznižuje to platnosť modlitby, ani nič podobné.

Myslíte si, ze negatívny vzťah k rómskej komunite na Slovensku má vplyv na odmietanie a negatívne prijímanie iných etnických či náboženských menšín?

Myslím si, že je to možné. V diskusiách som sa napríklad stretol s tým, že ľudia oponovali prítomnosti muslimov na Slovensku spôsobom: „Máme už tak dosť problémov s Rómami.“ Rómovia sú vnímaní ako odlišní a podradní a tento spôsob vnímania je prenášaný aj na muslimov. Nie je to však až také výrazné, pretože muslimov je oveľa menej a nie sú na Slovensku veľmi veľkou témou.

[Tweet „Muslimská komunita v SR je iná, ako na Západe. Príklady ich stereotypov ťažko nájsť.“]

Niektoré predsudky, ktoré u nás panujú o Rómoch, sa v západnej Európe používajú taktiež, no aplikujú sa na muslimov, napr. že nechcú pracovať či zneužívajú sociálny systém. Toto západné vnímanie je potom nekriticky preberané i u nás, pričom priama skúsenosť so slovenskými muslimami, ktorá by to potvrdzovala, ani nie je potrebná.

Pravdou pritom je, že muslimská komunita na Slovensku je úplne iná ako komunity vo Francúzsku či Nemecku a konkrétne príklady zodpovedajúce týmto predsudkom by sa hľadali len veľmi ťažko. Väčšina muslimov na Slovensku sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia či podnikatelia, ktorí bezproblémovo ovládajú jazyk a sú finančne pomerne dobre zabezpečení.