Predseda INS: Na diskusii o náboženstve, ak je slušná a kultivovaná, nemá byť čo zlé

0

Hospodárske noviny pripravili do víkendovej prílohy svojho denníka sériu článkov o muslimoch na Slovensku. Jeden z nich vychádzal tiež z rozhovoru s predsedom Islamskej nadácie na Slovensku Mohamadom Safwanom Hasnom. Do konečného článku sa dostalo len niekoľko citátov, preto na nasledujúcich riadkoch uverejňujeme kompletné znenie rozhovoru.

Ako to momentálne vyzerá so snahou uzákoniť na Slovensku islám ako oficiálne náboženstvo? A ako s výstavbou možnej mešity? Akú iniciatívu v tomto smere vynakladáte, na aké prekážky najväčšmi narážate a aké sú v tomto smere vyhliadky do budúcnosti?

Muslimom sa na Slovensku nedarí oficiálne registrovať islám ako náboženskú obec, s čím sú spojené citeľné obmedzenia, ako napríklad nemožnosť výučby náboženstva pre muslimské deti na štátnych školách, nemožnosť náboženských sobášov s formálnou platnosťou, chýbajúci muslimský cintorín a celkové nerovné postavenie voči hlavným vierovyznaniam na Slovensku, a to i napriek tomu, že islám je významným svetovým náboženstvom. Žiaľ ide však podľa mňa o problém, ktorý je v krátkodobom horizonte neriešiteľný.

Zákon na registráciu náboženských obcí na Slovensku je jedným z najprísnejších v Európe. Novelizáciou v roku 2007 bol ešte sprísnený, keď bol zvýšený počet podpisov na 20 tisíc. Sprísnené boli aj podmienky kladené na signatárov, nakoľko už nestačili podpisy podporovateľov, ale zákon odvtedy vyžaduje podpisy členov daného náboženstva, ktorí musia byť plnoletými slovenskými občanmi. Musím pritom žiaľ poukázať na to, že táto novelizácia bola podľa môjho názoru namierená najmä proti muslimom.

Slovensko je zároveň poslednou krajinou EÚ, ktorá zatiaľ nemá oficiálnu mešitu či islamské centrum. Táto skutočnosť je pritom veľmi obmedzujúcou ako pre muslimskú komunitu, tak i pre širokú odbornú verejnosť.

Muslimom chýbajú reprezentatívne priestory, ktoré by adekvátne dokázali pokryť ich potreby. Slovenská majorita by zároveň mala úžitok z centra, kde by mohli získavať informácie (pri písaní školských prác, výskumných projektov a pod.) a mohli by využívať verejne prístupnú knižnicu či študovňu s odbornou literatúrou o isláme. Islamská nadácia na Slovensku vlastní pozemok, na ktorom plánovala postaviť takéto centrum, no žiadosť na jeho výstavbu bola mestom v poslednej chvíli zamietnutá.

Na akých aktivitách islamská nadácia momentálne najviac pracuje?

Islamská nadácia na Slovensku pokrýva široké spektrum aktivít pre muslimskú komunitu, ako aj pre verejnosť. Muslimskej komunite poskytuje základné náboženské služby – prevádzkuje provizórnu modlitebňu, usporadúva spoločné piatkové modlitby v troch jazykoch, organizuje programy počas muslimských sviatkov, príležitostne i náboženské svadby a pohreby.

Okrem náboženských služieb organizuje tiež rôzne komunitné aktivity, programy pre deti, prednášky či občasné workshopy i v spolupráci s inými mimovládnymi organizáciami. Tie sú často organizované nie len pre členov muslimskej komunity, ale i pre verejnosť a ich cieľom je lepšie muslimov spoznať.

Druhou hlavnou kategóriou aktivít sú služby pre slovenskú verejnosť. Na islamskú nadáciu sa pravidelne obracajú študenti, výskumníci a novinári so žiadosťou o pomoc pri spracovávaní tém o isláme. Niekoľkokrát do roka dostávajú členovia nadácie pozvania zo slovenských škôl prísť prednášať o isláme.

Islamská nadácia na Slovensku prevádzkuje internetový spravodajský portál ISLAMONLINE.sk zameraný nie len, ale predovšetkým na informácie o isláme a o muslimoch. Snaží sa však venovať témam, ktoré sú zaujímavé pre bežného čitateľa s prehľadom o svetovom dianí. Ide o najväčší portál svojho druhu v Českej republike a na Slovensku s pravidelnými aktualizáciami v slovenskom a českom jazyku.

V podobnom duchu nadácia spravuje facebookovú skupinu Facebook.com/IslamOnline.sk, ktorá má v dnešnej dobe už takmer 8 tisíc fanúšikov. K ďalším aktivitám na internete patrí týždenný newsletter, internetový kurz o isláme či YouTube kanál. Nadácia vydáva i tlačený magazín Al-Islám, ktorý je spolu s ďalšími publikáciami k dispozícii bezplatne v kultúrnom centre Córdoba v Bratislave.

Tretím okruhom aktivít sú verejné charitatívne zbierky. Tie nadácia organizuje buď priamo, napríklad zbierky šatstva pre utečencov, alebo pomáha medializovať informácie o iných zbierkach. Informovala napríklad vrámci muslimskej komunity o tom, kam posielať peniaze počas posledných povodní na Slovensku.

Aká veľká je aktuálne muslimská komunita na Slovensku? Akú časť z nej tvoria slovenskí konvertiti a akú prisťahovalci?

Vzľadom na absenciu spoľahlivých štatistík je problém uviesť presné čísla. Podľa odhadov islamskej nadácie žije v súčastnosti na Slovensku asi 5 000 muslimov. Najčastejšie sú to Arabi, Albánci, Bosniaci, Afganci ale aj stále viac Slovákov (niekoľko stoviek). V menšom počte tiež muslimovia z Turecka, Pakistanu a krajín bývalého ZSSR. Viac mužov ako žien a viac mladých ako starých.

Najväčšia časť z nich sú študenti a obchodníci. Muslimovia sa sústreďujú najmä v Bratislave, no početné skupiny sú aj v Košiciach, Nitre, Leviciach, Trnave, Martine, Žiline a Piešťanoch.

Modlitebňa

Modlitebňa islamského kultúrneho centra Córdoba.
SME, Gabriel Kuchta

Ako by ste muslimskú prisťahovaleckú komunitu na Slovensku v skratke opísali? V akých oblastiach títo ľudia momentálne pracujú a s akými problémami sa v rámci Slovenska najväčšmi boria? 

Vo všeobecnosti možno povedať, že muslimovia na Slovensku sú vzdelaní, samostatní s dobrou znalosťou slovenského jazyka. V ekonomickej oblasti je mnoho muslimov, ktorí na Slovensku úspešne podnikajú, čo napomáha nie len vytváraniu nových pracovných miest, ale zlepšuje celkový stav ekonomiky krajiny.

Muslimovia nie sú spoločensky izolovaní, ani inak oddelení od väčšinovej spoločnosti. Naopak, muslimovia sú zvyčajne v úzkom kontakte s majoritou, čo napomáha budovaniu mostov medzi často odlišnými kultúrami.

Hlavné problémy muslimov ako komunity boli spomenuté už skôr. Často ešte väčší dopad na každodenný život muslimov na Slovensku má však vzrastajúca islamofóbia zo strany časti väčšinového obyvateľstva, ktorá je trendom naprieč celou Európou a ani Slovensko žiaľ nie je výnimkou. Ide zvyčajne o rôzne verbálne narážky, ktoré výnimočne prerástli i do niekoľkých fyzických útokov.

Existuje aj niekoľko politických strán, od ktorých popredných činiteľov boli v minulosti zaznamenané islamofóbne výroky. Problémom je tiež nevyvážené informovanie o isláme a muslimských krajinách v slovenských médiách a zakladanie proti-islamských diskusných skupín na internete, najmä na sociálnych sieťach.

Ako podľa Vás muslimovia obohacujú život v európskych krajinách, prípadne konkrétne na Slovensku?

Muslimovia život na Slovensku obohacujú hodnotami, ktoré produkujú. Je medzi nimi mnoho vzdelaných ľudí, doktorov, inžinierov, ale i podnikateľov a obchodníkov, ktorí obohacujú krajinu svojimi znalosťami či ekonomickou aktivitou.

Myslím si, že je na čase, aby európski muslimovia prestali byť vnímaní iba cez prizmu ich náboženstva, ale aby boli posudzovaní podľa hodnôt, ktoré spoločnosti prinášajú. Úspešný muslim môže obohacovať život ľudí okolo seba rôznymi spôsobmi, ktoré nemusia priamo súvisieť s islámom tak, ako úspešný kresťan či človek bez vyznania. A práve tak môže byť ľuďom navôkol na obtiaž muslim alebo ktokoľvek iný, kto sa správa nevychovane a nevhodne.

V čom môže byť muslimská kultúra prínosom pre tú európsku? Aké inšpiratívne hodnoty, či etické postoje jej môže ponúknuť?

Skôr, ako budeme hovoriť o muslimskej kultúre, musíme si určiť, čo ňou vlastne myslíme. Máme na mysli kultúru islamskú, teda hodnoty popísané v náboženských textoch, alebo kultúru muslimov? Pokiaľ ide o druhý prípad, tá sa samozrejme absolútne líši od krajiny ku krajine, od národa k národu, preto je nemožné hovoriť o nej ako o celku.

Pokiaľ budeme hovoriť o islamskej kultúre, tá môže byť prínosom vďaka svojmu dôrazu na rodinu a súdržnosť v nej. Oživuje diskusiu o viere, ktorá je najmä na Západe často tabu, hoci na diskutovaní o náboženstve, pokiaľ je táto diskusia slušná a kultivovaná, nemá byť čo zlé. Prejavom islamskej kultúry na Západe je i dobročinnosť. Napríklad po skončení ramadánu britský premiér pochválil miestnu muslimskú komunitu za množstvo finančných darov, ktoré dávajú jej členovia na charitu.

V čom Vy vnímate hlavný rozdiel medzi muslimským a západným (teda v koreňoch kresťanským) pohľadom na svet? V čom vnímate prednosti jedného a druhého pohľadu a v čom môže byť ich dialóg prínosný?

V prvom rade musím podotknúť, že to, čo vnímame ako Západ, nemá výhradne kresťanské korene. Dosť významnú úlohu zohralo predsa napríklad dedičstvo antiky a nemôžeme zabúdať ani na vplyv muslimov a židov. Navyše mnohé prvky dnešného západného pohľadu na svet vznikli práve oslabením vplyvu cirkvi a zrodom osvietenstva.

Na rozdiel od západného sveta je v tom muslimskom náboženstvo prítomné v každodennom živote oveľa viac a má významný vplyv na rozhodovanie ľudí a chod udalostí vôbec. V muslimskom svete má prežívanie i praktizovanie náboženstva oveľa masovejší a intenzívnejší charakter. Religiozita sa v jeho rôznych častiach a v rôznych kontextoch prejavuje rôznym spôsobom.

Dialóg medzi oboma pohľadmi na svet by bol rozhodne prínosný a domnievam sa, že je i nevyhnutný. História nás učí, že boli obdobia, kedy západný a muslimský svet spolu čulo obchodovali, vymieňali si kultúrne a vedomostné poznatky a tento vzájomný kontakt bol ku prospechu všetkým. Bolo to tak napríklad v období prítomnosti muslimov na Pyrenejskom polostrove, na Sicílii či v niektorých obdobiach počas križiackych výprav.

Ako sa Vám osobne žije na Slovensku? Čo Vás najviac trápi a z čoho máte radosť? 

Nežije sa mi zle. Trápi ma, že islám nie je štátom uznaným náboženstvom, že nemáme mešitu ani islamské centrum a že i keď nie sme prenasledovaní, naše spoločensko-právne postavenie je v porovnaní s muslimskými komunitami v iných krajinách tzv. vyspelého sveta horšie.

Pokiaľ ide o Slovensko ako krajinu, v ktorej som strávil väčšiu časť svojho života, trápi ma, že spoločensky a ekonomicky stagnuje, čiže nenapreduje tak, ako som očakával. Som sklamaný zo stavu infraštruktúry v hlavnom meste, zo zanedbávania vedy a výskumu a zo situácie v zdravotníctve.

Radosť mám z toho, že mám skvelých kamarátov a robím v kolektíve, kde sa cítim dobre. Na Slovensku je krásna príroda a mnoho skromných, srdečných ľudí.

Córdoba

Islamské kultúrne centrum Córdoba.
SME, Gabriel Kuchta

Ako vlastne muslimskí prisťahovalci vnímajú Európanov (v našom prípade stredoeurópanov, konkrétne Slovákov.) Čomu na našom spôsobe života resp. videní sveta najviac nerozumejú, v čom majú najväčšie predsudky a čo na nás prirodzene obdivujú?

Stáva sa, že si niektorí muslimskí prisťahovalci myslia, že Európania sú zväčša skazení a nemorálni. Zabúdajú na odlišný kultúrny kontext a spoločenské normy, ktoré sú nastavené inak, ako v muslimskom svete. Iní si naopak Európanov, najmä Britov a Francúzov, občas idealizujú a prechovávajú voči nim pocit menejcennosti, čo neraz býva pozostatkom koloniálneho vedomia. Je dôležité vyhnúť sa jednému i druhému pohľadu a naučiť sa vnímať jeden druhého kriticky a triezvo.

Rozumiete strachu sveta z muslimov? Ako ho vnímate a čo podľa Vás môže jedna i druhá strana pre prekonanie tohto strachu urobiť?

Nie som si istý, či mu dostatočne rozumiem, ale registrujem a sledujem ho. Samozrejme to vo mne vyvoláva obavy, lebo tento strach sa neraz dostáva do veľmi nebezpečných polôh, slovných i fyzických útokov, útokov na mešity, jednotlivcov, na hodnoty a na vieru.

Na aspoň čiastočné prekonanie tohto strachu sú potrebné kroky na oboch stranách. Média na Západe by sa mali snažiť informovať vyváženejšie, ľudia by sa mohli viac zaujímať o pozadie diania v muslimskom svete a nespoliehať sa na to, čo sa niekde len tak dopočujú alebo dočítajú.

Muslimovia na Západe by sa mohli viac snažiť byť pozitívnym príkladom, byť nápomocnými a spoločensky aktívnymi a nežiť v ústraní. Mali by trpezlivo vysvetľovať nedorozumenia o nich, nemali by zvaľovať všetky svoje problémy na iných ale vzchopiť sa a hľadať chyby v sebe.

Ako Vy osobne vnímate európskych konvertitov na islám? Čo ich na isláme podľa Vás priťahuje, aké motivácie a dôvody u nich najčastejšie evidujete?

Sú veľmi rôznorodí. Z niektorých som veľmi sklamaný a z niektorých mám radosť. Dôvody, pre ktoré sa rozhodli prestúpiť na islám, sa taktiež líšia od prípadu k prípadu.

Niekedy to býva proste snaha uniknúť z reality a zaradiť sa do „nezvyčajnej“ komunity. Občas, najmä v prípade žien, býva dôvodom prvoplánová zaľúbenosť, čoho dôsledkom sú neraz sklamania a opätovné odvrátenie sa od viery. Vo všeobecnosti nie som horlivým zástancom nábožensky zmiešaných manželstiev, keďže sám poznám dosť prípadov, kedy dopadli veľmi zle.

Je však i skupina ľudí, ktorí konvertovali po úprimnom hľadaní pravdy a dôkladnom štúdiu. Tí sa vyznačujú najlepším pochopením svojej viery, sú aktívnymi členmi komunity a dokážu viesť zmysluplný dialóg s nemuslimskou verejnosťou.

V čom vidíte hlavné príčiny dlhodobého úpadku muslimských štátov? 

Prvou predzvesťou budúceho úpadku bol ústup od pôvodného systému vládnutia a výberu vládcu voľbou k dynastickému systému. Došlo k tomu veľmi skoro, už po smrti štvrtého kalifa.

Politický úpadok po dlhom čase nasledoval úpadok vedecký, kultúrny a vojenský. Pomyselný klinec do truhly muslimskému svetu nakoniec zasadili koloniálne mocnosti, ktoré si ho rozdelili medzi sebou, čoho priame dôsledky pretrvávajú dodnes.

Dôležité je si uvedomiť, že úpadok neprebiehal všade rovnako dlho a nedosiahol všade rovnakú mieru. Navyše dnes vidíme príklady opačného trendu. Niektoré z týchto krajín sa začínajú prebúdzať a rozvíjať. Dobrým príkladom je Turecko, Malajzia či Katar, ktorý vo veľkom investuje do mediálnych projektov, vedy a výskumu.

V čom vidíte hlavné korene muslimského terorizmu? Prečo má dnešný islám tak blízko k násiliu? (Aj v krajinách, kde na to akoby objektívne chýbali príčiny – viď excesy v susednom Česku, kde sa muslimovia v mešite nechávali fotiť so zbraňami v ruke a podobne).

Nesúhlasím, že by mal dnešný islám blízko k násiliu. Drvivá väčšina muslimov na svete násilie primárne odmieta. Násilné prejavy jednotlivcov a skupín nájdeme v každom náboženstve, to však neznamená, že za to môžu náboženstvá samotné. Môže za to ich zneužitie a pokrivená interpretácia, ale i politický, spoločenský či ekonomický kontext, v ktorom takéto skupiny vznikajú a pôsobia.

Typickým príkladom je dnes radikálne hnutie ISIS na Blízkom východe, ktoré sa prehlasuje za islamské, no z ich postupu jasne vidieť, že majú klasické mocenské ambície. Najjasnejším dôkazom toho, že ide o protiislamských zločincov je, že ich obeťami sú najčastejšie práve sunnitskí muslimovia, ktorých bez milosti prehlasujú za odpadlíkov a zabíjajú.

Ako ste správne podotkli, v Česku išlo o exces, ktorý bol výsledkom mladíckej nerozvážnosti a veľkou chybou, i keď išlo len o atrapy a nie o skutočné zbrane. Ak si dobre spomínam, i české médiá sa k tomu vtedy postavili celkom triezvo a nerobili z toho veľkú aféru.

Na otázky odpovedal predseda Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad Safwan Hasna.

Zdieľať