Sean Duffy, kde si?

Vo februári sa republikánsky kongresman za Wisconsin v rozhovore s Alisyn Camerotovou z CNN vyjadril, že bieli pravicovo-extrémistickí teroristi nepredstavujú pre Američanov takú veľkú hrozbu, ako tzv. „islamistickí“ alebo „džihádistickí“. Prečo? „Ja neviem, ale mohol by som Vám povedať, že je tam rozdiel,“ vyhlásil Duffy, ktorý zľahčoval ako „ojedinelý“ útok na mešitu v Quebecu, kedy biely Trumpov podporovateľ zabil šesť veriacich muslimov.

Ojedinelý? Naozaj? Čítal Duffy v posledných dňoch nejaké správy? Len nedávno, 20. mája bol zavraždený 23 ročný černoch, poručík americkej armády Richard Collins III. Stalo sa tak počas jeho návštevy na Univerzite v Marylande, kde ho napadli členovia facebookovej skupiny Alt-Reich Nation. Podľa šéfa polície v Marylande, Davida Mitchella, toto hnutie podnecuje „opovrhnutia hodné predsudky voči menšinám, najmä Afroameričanom“.

Týždeň na to, 26. mája boli zabitý 53-ročný veterán americkej armády Rick Best a nedávny absolvent, 23-ročný Taliesin Myrddin Namkai-Meche, zatiaľ čo o dva roky mladší 21-ročný básnik Micah David-Cole Fletcher je po útoku nožom vážne zranený. Všetci traja sa snažili ochrániť mladú muslimku a stali sa obeťou bieleho rasistu, ktorý ju obťažoval počas jazdy vlakom v meste Portland v Oregone.

Prečo sa po týchto útokoch neobjavil Duffy v CNN, aby varoval pred hrozbou, ktorú predstavujú domáci teroristi? Prečo republikánske politické a mediálne inštitúcie nahlas nevarujú voličov pred bielymi extrémistami?

Viete si predstaviť tú záplavu tweetov od prezidenta Donalda Trumpa, ak by na americkom území islamisti zabili dvoch vojakov – jedného v službe a druhého veterána – v rozmedzí týždňa? Dokáže si predstaviť, aké mediálne pokrytie by na FOX News mala správa o tom, ako muslim podrezal hrdlá troch „dobrých Samaritánov“, ktorí sa snažili ochrániť ženu vo vlaku v Portlande?

Dlhodobo nás, ktorí sme upozorňovali na rast hrozby extrémizmu bielych rasistov, obviňovali z toho, že sa pokúšame odviesť pozornosť od Dá’išu a al-Kaidy – že sme len muslimskí apologéti. Príliš dlho sa snažili politici, odborníci a samozvaní „experti“ na bezpečnostnú politiku minimalizovať domácu teroristickú hrozbu pravicových extrémistov a súčasne nafukovali hrozbu zahraničných „džihádistov“.

Porovnanie a kontrast: islamistickí teroristi sú vykresľovaní ako fanatici s krvavými očami hnaní k vraždeniu vierou a ideológiou, zatiaľ čo pravicoví extrémisti – či už to bol strelec, ktorý v bare v Kansase vo februári zabil dvoch hinduistov, alebo vrah deviatich černošských veriacich z kostola v Charlestone v Južnej Karolíne v roku 2015, či vrah šiestich sikhov z chrámu v Duffyho domovskom štáte Wisconsin v roku 2012 – sú vždy označení za „duševne chorých“. Po nedávnej dvojnásobnej vražde v Oregone netrvalo dlho, aby policajný dôstojník z Portlandu Pete Simpson vyhlásil: „Nevieme, či (podozrivý) nemal problémy s duševným zdravím.“ (Nie je divné, ako odolní sa zdajú byť muslimovia voči prejavom psychických chorôb?)

V súčasnosti je hrozba útoku zo strany bielych extrémistov – rasistov – terorizmom, ktorý sa mnohí obávajú pomenovať. Lídri konzervatívcov a dokonca i niektorí liberáli sa snažia zľahčovať hrozbu, ktorú predstavujú, odvracať od nej podľa vzoru prezidenta Trumpa pozornosť a sústrediť sa len na „radikálny islamistický terorizmus“.

Čísla však neklamú – aj keď islamofóbia to robia často. „Od 12. septembra 2001,“ uvádza správa spracovaná Kongresom pre Government Accountability Office (GAO) „sa počet obetí domácich extrémistov pohyboval v rozmedzí od 1 po 49 podľa jednotlivých rokov… útoky vykonané domácimi pravicovými extrémistami prekračovali tie, ktoré zrealizovali islamistickí teroristi v ostatných 10 až 15 rokoch a podobné počty boli len v prípade troch rokov.“ Predstavte si to.

Správa pokračuje ďalej: „Z 85 incidentov spojených s extrémizmom, ktoré mali na svedomí úmrtie obetí, bolo od 12. septembra 2001 66 (t.j. 73 percent) realizovaných pravicovými extrémistami a len 23 (t.j. 27 percent) mali na svedomí islamistickí extrémisti.“ To je iba tretina z útokov.

Správa poukazuje aj na to, že „celkový počet obetí, ktoré majú na svedomí domáci pravicoví extrémisti alebo islamistickí teroristi je za posledných 15 rokov prakticky rovnaký,“ pričom posledné dáta ukazujú pomer 119 ku 106. Správa však tiež uvádza, že „až 41 percent všetkých obetí je spätých s jednou udalosťou, keď  islamistický terorista zaútočil na nočný klub v Orlande na Floride v roku 2016.“

Zdá sa, že islamistickí teroristi sú nebezpečnejší z hľadiska počtu obetí pri jednotlivých útokoch, kým na druhej strane pravicoví extrémisti sú na americkej pôde omnoho aktívnejší. Mnohé správy a štúdie od New America Foundation až po Centrum boja s terorizmom vo West Pointe výsledky výskumov GAO podporujú. Jedna skupina vedcov dokonca zistila, že „v porovnaní s islamistickými extrémistami sú útoky pravicových extrémistov omnoho pravdepodobnejšie,“ a že pravicoví radikáli „sú v presadzovaní vlastnej ideológie omnoho zanietenejšími.“

Samotné americké orgány činné v trestnom konaní podľa výskumu Centra terorizmu a domácej bezpečnosti „považujú protivládnych extrémistov, nie zradikalizovaných muslimov, za najväčšiu hrozbu potenciálneho politického násilia, ktorému čelia.“

Zabudnime na kongresmana Duffyho. Tieto agentúry nepožívajú veľkú mieru sympatií zo strany nového prezidenta. Agentúra Reuters uviedla začiatkom februára, necelé dva týždne po inaugurácii Donalda Trumpa, že Biely dom vyjadril túžbu „prepracovať a premenovať vládny program zameraný na boj proti všetkým násilným ideológiám tak, aby sa zameriaval výhradne na islamistický extrémizmus… a viac už sa nezameriaval na rasistické extrémistické organizácie, z ktorých niektoré v USA zorganizovali bombové útoky taktiež.“

Táto správa stúpencov krajnej pravice náramne potešila. „Donald Trump nás oslobodzuje,“ napísal Andrew Anglin, editor neonacistického webu Daily Stormer.

Prečo by prezident, ktorý na svojom Twiteri opakovane zdieľa odkazy rasistickej skupiny WhiteGenocideTM, ktorý vymenoval bieleho nacionalistu za jedného zo svojich delegátov v Kalifornii, ktorý v kampani prijal dary od nacionalistických skupín, ktorý si za svojho blízkeho spolupracovníka v Bielom dome vybral bieleho nacionalistu a ktorý bol oficiálne podporovaný Ku Klux Klanom, prečo by práve on chcel odstrániť hrozbu terorizmu zo strany bielych rasistov a nacionalistov?

To si neviem predstaviť.

Text komentátora a novinára Mehdiho Hasana pôvodne vyšiel pre portál The Internept. Foto: Robert Thivierge, Flickr, CC

Zdieľať

O autorovi

Mehdi Hasan

Mehdi Hasan je britský novinár a absolvent univerzity v Oxforde. Pôsobí ako politický editor britskej sekcie portálu Huffington Post a prispievateľ pre britský politický a spoločenský týždenník New Statesman. Na stanici Al Džazíra moderuje programy The Café a Head to Head.