„Nielenže páchajú zločiny voči nám, ale aj voči nášmu milovanému náboženstvu… Islám je to najvzácnejšie, čo máme, záblesk svetla v týchto temných časoch“

Príbehy, ktoré sú plné túžob, nádejí ale aj beznádeje, prinášajú slovenskému čitateľovi knihy vydavateľstva Absynt. Ich postavami sú obvykle obyčajní ľudia ocitávajúci sa v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.

Výzvy každodennosti, krutosti a zúfalstvo ľudí, ktorí sa proti vlastnej vôli ocitli neraz v bezvýchodiskovej situácii, môžu vďaka týmto knihám spoznať aj ľudia, ktorí sú od nich na míle vzdialení.

Absynt za dva roky umožnil slovenským čitateľom, z ktorých mnohí z pohodlia domova iba úpenlivo kritizujú svoju realitu, spoznať príčiny a ťažké osudy migrantov, ktorí začiatkom 20. storočia opúšťali aj územie Slovenska, či tragický a často beznádejný život detských vojakov v Afrike.

Jediné, čo nám zostáva, je nádej (recenzia knihy)

Foto: ArtForum

Najnovším prírastkom je osobný denník Samera, mladíka zo sýrskej z Rakky, ktorý sa odvážil ukázať svetu, ako sa žije v totalitnom štáte, ktorý vytvorili a ovládajú teroristi.

„Uvažoval som, prečo sa niekto ako Samer rozhodne prehovoriť, aj keď vie, že riskuje nielen svoj život, ale aj životy svojich najbližších,“ zamýšľa sa v úvode knihy zahraničný dopisovateľ BBC, Mike Thomson. Najlepším spôsobom, ako to zistiť, je prečítať si Samerove Denníky z Rakky: útek z „islamského štátu“.

Z tyranie do tyranie

Nezvyčajné zápisky o živote pod vládou teroristov začínajú v marci roku 2013. Vtedy v Rakke zvíťazila revolúcia a jej obyvateľom dala nádej, že zmena je možná. Samer v spomienkach na tieto dni píše, že v meste vládlo prekvapenie, nadšenie zo slobody, ale aj obavy z bojovníkov Da‘išu.

Denníky sú plné živých obrazov krutovlády, ktorá ovládla mesto, každodenných masakrov civilistov, no tiež utrpenia, ktoré spôsobovalo bombardovanie a raketové útoky. Samer v denníkoch píše, čo hovoria mnohí Sýrčania a čo Západ nevidí, alebo vidieť nechce.

Jediné, čo nám zostáva, je nádej (recenzia knihy)

Foto: Artforum

Pri jednom z útokov zomrel aj Samerov otec. V spomienkach na otca sa vracia k časom pred revolúciou, keď bola krajina pod jarmom tyranie sýrskej vlády. Spomína na milujúcich rodičov, ktorí sa snažili uživiť a vychovávať svoje deti, na všadeprítomnú korupciu, na nezmyselné represie, na masaker v Hama (1982) a na pokrytectvo a nezáujem sveta o osud Sýrčanov.

„Starší ľudia si pamätali krutosť, s akou v minulosti reagoval režim na protesty a varovali nás, aby sme zostali pokojní. Povedali nám, že režimu je nejaká Bezpečnostná rada OSN úplne ľahostajná, kryjú ich predsa isté svetové mocnosti a majú v rukáve aj zopár vyjednávacích argumentov, ktoré môžu použiť. O čosi neskôr sa ich varovania potvrdili,“
Samer – Denníky z Rakky: Útek z „Islamského štátu“, Absynt 2017, str. 43

Beznádej v Rakke

Stránky svetových denníkov popisujúce sýrsku revolúciu, ktorej bol Samer priamym účastníkom, bývajú plné nádeje. Tá je až v príkrom rozpore s tým, čo nasledovalo krátko potom, ako sa revolucionári zmocnili Rakky. Samer spolu s priateľmi bojoval za slobodu a neprestal s tým ani potom, ako mesto ovládli teroristi.

Kniha rozpráva o prehlbujúcej sa beznádeji, ktorou končí i láska Samera a mladej ženy. Po hrozbou zabitia jej brata ju prinútili ju vydať sa za bojovníka Da’išu. Beznádejou končí aj snaha Samera ochrániť matku pred hrôzami vojny a tyranie a zúfalstvo popisuje aj v príbehu Um Waleed, ktorej mentálne postihnutý syn sa k Da‘išu pridal. Chcel sa tak pomstiť všetkým, ktorých vinil za svoj stav a bezútešný život.

„Povedal Da‘išu, že jeho matka na nich nadáva a sľúbil, že ju osobne potrestá. Ten človek verejne popravil svoju vlastnú matku,“ zapísal si do denníka Samer.

Chalíd, znalec Koránu

„Každý úprimný muslim vidí, že Da‘iš sú podvodníci. Nielenže páchajú zločiny voči nám, ale aj voči nášmu milovanému náboženstvu. (…) To je najstrašnejší zločin, pretože islám je to najvzácnejšie, čo máme, záblesk svetla v týchto temných časoch.“
Samer – Denníky z Rakky: Útek z „Islamského štátu“, Absynt 2017, str. 54

Militanti z Da‘išu sami seba označujú za „božích“ bojovníkov a vraždenie za džihád. Samer nám však vo svojom denníku prináša i opisy toho, ako ich vnímajú tí, ktorí celý život islámom žijú a orientujú sa v jeho učení.

V zápiskoch spomína na Chalída, znalca Koránu, ktorý postupne strácal trpezlivosť s tým, ako teroristi z Da‘išu prekrúcali jeho vieru. Čoraz hlasnejšie ich i napriek výstrahám svojich blízkych kritizoval. Nakoniec ho teroristi zatkli a  neďaleko domu, v ktorom žil, ho ukrižovali.

Jediné, čo nám zostáva, je nádej (recenzia knihy)

Foto: Artforum

Chalídova smrť Samera výrazne ovplyvnila a presvedčila ho, že je potrebné zločiny Da’išu odhaliť svetu.

Útek z Rakky a budúcnosť Sýrie

V závere denníku popisuje svoj útek z Rakky a nelichotivé vyhliadky na budúcnosť Sýrie. Začiatkom roka 2016 sa okolo neho začala sťahovať slučka. Da‘iš striehol na každého, koho podozrieval a aktivisti boli prví v hľadáčiku.

Samer sa rozhodol mesto opustiť. Cestu svojho úteku z územia ovládaného tzv. islamským štátom popisuje v záverečnej časti knihy. Čitateľ sa v nej dočíta o strachu, ktorým trpel, o pomoci, ktorej sa mu dostalo od známych aj neznámych i o matke, s ktorou sa už možno neuvidí.

„Ešte stále verím, že mojej krajine zostala nádej. Verím v ľudí, ktorí riskujú svoje životy, aby sa postavili nespravodlivosti a útlaku. Vzhľadom na okolnosti si však nie som istý, či ich obeta mala zmysel.“
Samer – Denníky z Rakky: Útek z „Islamského štátu“, Absynt 2017, str. 97

Traumy z vojny a straty blízkych, bezvýchodisková situácia sýrskych utečencov, pomsta ale aj chamtivosť nových víťazov neveštia pre Sýriu nič dobré. Podobne je na tom i postoj medzinárodného spoločenstva, ktoré si pred týmito hrôzami zakrýva oči, alebo ich dokonca podporuje. Po tom všetkom, čo Samer prežil mu ostáva len viera, že „snáď sa z toho svet poučí a nedovolí, aby sa to zopakovalo.“

Slovenský preklad knihy Denníky z Rakky: Útek z „Islamského štátu“ vydalo vydavateľstvo Absynt v roku 2017. Možno ju nájsť vo väčšine slovenských kníhkupectiev vrátane ArtFóra, ktorého ilustračné fotografie sú súčasťou tejto recenzie.

plus1.2Klady

Pútavý príbeh, ktorý čitateľa okamžite zaujme. Pravdivo popisuje situáciu v „hlavnom meste“ bojovníkov z hnutia Da’iš aj to, v čom je ich viera v násilie odlišná od islámu.

minus1.2Zápory

Po prečítaní kniha nenechá čitateľa pokojným. Zobrazuje depresívny príbeh krutosti, ktorej sú ľudia schopní, bezmocnosť obyvateľov Rakky a nezáujem tých, ktorí by jej mohli zabrániť.

Zdieľať