O tom, ako málo niekedy stačí k tomu, aby sme mali k sebe bližšie.

Je ráno. Ľudia sa náhlia do školy či práce, každý za svojimi povinnosťami. Ja to však mám namierené k detskej zubárke, so stiahnutým žalúdkom a synovou rúčkou pevne zovretou v dlani.

Nastupujem do preplneného metra s Adamom ma rukách, lebo sa o neho v tej trme-vrme bojím. Pani okolo 50-ky urobí okolo seba miesto a ponúkne ho Adamovi. Ten už stojí na vlastných a rozhliada sa.

Spomínaná pani veselo šteboce. Po nemecky, pochopiteľne. Výzorom sa zdá byť Rakúšanka. Zdvorilo odpoviem, že nemecky žiaľ nehovorím. Usmeje sa a šíri okolo seba dávku optimizmu.

Z toho, čo sa mi potom snažila povedať, som vyrozumela, že aj tak je jedno, kto odkiaľ pochádzame a akou rečou hovoríme, akú farbu pleti máme, alebo aké náboženstvo vyznávame. Úsmev je internacionálny. Prináša hory a zbližuje všetkých. A k tomu všetkému nič nestojí. Je zadarmo.

Keep smiling alebo príbeh o postoji

Foto: Douglas Sprott, Flickr, CC

Medzitým zisťuje, odkiaľ som. Veľmi jej nesedí kombinácia Slovenky v šatke, no i tak sa naširoko usmieva. Predstavuje mi svoju priateľku Srbku a „bonzne“ na ňu, že aj ona sa dlho učila po nemecky.

Pani vo fialovom kabáte svojou bezprostrednosťou nielen, že pritiahla pohľady. Ona tých ľudí normálne „nakazila“. Odrazu sa zoširoka usmievajú takmer všetci. Tak naozaj, úprimne, od srdca. Rýchlo sa ma zmocnila lepšia nálada.

V tom pani vyslovila rečnícku otázku: „Ale Boh je aj tak iba jeden, všakže?“ Pritakávajú mladí i starší, verbálnu odpoveď dostáva akurát od distingvovanej dámy so zjavne neeurópskym výzorom. Neskôr sa od nej dozvedám, že pochádza z Filipín a v službách diplomacie vo Viedni je od roku 2012. A prezrádza mi tiež, že nemecky sa nenaučila dodnes. Je to vraj veľmi ťažký jazyk a angličtina otvára dvere všade.

Meno Adam sa mojej novej známej s „nákazlivým úsmevom“ páči a pýta sa, či máme aj Evu. Srandistka. Vytiahne mobil a ukazuje mi svojich troch vnukov. Vozeň sa preriedil, pani sa lúči a vystupuje. My s dámou z Filipín si sadáme a pokračujeme v angličtine.

Nikomu neprekáža ani cudzí jazyk, ani môj hidžáb, ani malé dieťa. Pani s úsmevom zadarmo jednoznačne nastavila latku vysoko a veľmi trefne. A stačilo pritom tak málo, aby sme mali k sebe bližšie.

Prajem krásny deň s úsmevom na perách!

Titulná foto: Gabriele Diwald, Flickr, CC

Zdieľať