Niet nad vybranú spoločnosť. Toto panoptikum si história zapamätá ako Husajnov zoznam. Som rád, že vysoký komisár OSN to povedal jasne a naplno.

Celý prejav Zaída Husajna v Haagu je dostupný na webe a všetci viete po anglicky, takže si ho ľahko vyhľadáte. Citáty si tentoraz odpustím. Iba tri veci.

Po prvé, zatiaľ sa pohoršene ozval iba Zemanov Ovčáček a predpokladám, že „slovenská strana“ bude usilovne mlčať a dúfať, že celá pre nich trápna záležitosť upadne do zabudnutia. Prečo budú mlčať? Vysokého komisára OSN tu zrejme (dnes) nijaký koaličný politik – ani premiér – nenazve ľudskoprávnym svätuškárom či nebodaj záchodovým pavúkom. Niežeby stratili svoj ordinárny zmysel pre humor, no predsa len, Miroslav Lajčák kandiduje za šéfa tejto organizácie. No môžem sa mýliť a Fico ma opäť nemilo prekvapí. A Lajčáka tiež…

Po druhé, ak aj z princípu neveríte „akémusi“ Husajnovi ako „bielemu moslimovi“ (inak Jordáncovi vzdelanému na najlepších školách), tak stačí, ak sa pozriete do Stručného etymologického slovníka slovenčiny (Veda, 2016), ktorý zostavil môj priateľ, jazykovedec Ľubor Králik. Pri hesle „populizmus“ nájdete, že ide o politické postoje nadbiehajúce masám obyvateľstva.

Prečo to spomínam? Ak by ste chceli použiť dnes obľúbenú myšlienku, že populizmus je vlastne cnosť a populistov volia ľudia iba preto, lebo sú sklamaní z mainstreamových politikov, tak vás treba vyviesť z omylu.

Husajn správne hovorí, že populisti opakujú polopravdy, aby zasiali atmosféru strachu, v ktorej budú žať – čo? Podľa nich politickú podporu, podľa mňa najmä hnev a nenávisť, ktoré v konečnom dôsledku zomelú aj ich. Preto sú si tak „metodicky“ blízki s Islamským štátom. Toto platí aj pre súčasné antiutečenecké a antimoslimské ťaženie v Európe. Hovorím to opakovanedlho.

A po tretie, od slov vedie čoraz kratšia cesta k činom. Fico a ostatná vybraná spoločnosť z Husajnovho zoznamu (ale aj ich usilovné repliky, ktoré by ich chceli jedného dňa nahradiť, v našich končinách napríklad Sulík či Babiš) nie sú natoľko neinteligentní, aby si neuvedomovali, že svojou rétorikou sú spoluzodpovední za hecovanie ľudí, za prejavy fyzického násilia.

Áno, platí to aj na Slovensku, kde práve v tejto dobe naliehavo vyzvali organizácie ako Liga za ľudské práva alebo Slovenská katolícka charita politikov a verejnosť, aby sa vyjadrovali inak. Pretože v uliciach našich miest ľudia atakujú ich klientov, utečencov a iných cudzincov.

Tak je to veru, populizmus nie je neškodná hra so slovíčkami, nie je to užitočné popretie „politickej korektnosti“, populizmus je zahrávanie si so sudom pušného prachu. Mimochodom, videli ste film srbského režiséra Gorana Paskaljeviča Sud prachu z roku 1998? Rozhodne odporúčam.

Článok vyšiel 7. septembra na portáli časopisu .týždeň. Uverejňujeme ho s láskavým súhlasom autora. Titulná foto: UN Geneva, Flickr, CC BY-NC-ND 2.0

Zdieľať

O autorovi

Andrej Bán

Andrej Bán je známy slovenský fotograf, novinár a humanitárny pracovník. Pravidelne prispieva do slovenského časopisu Týždeň a spolupracuje so zahraničnými médiami ako Newsweek, ONE magazine, NRC Handelsblatt a inými. V roku 1999 sa podieľal na založení charitatívnej organizácie Človek v ohrození. Je držiteľom mnohých prestížnych ocenení za fotoreportáže z konfliktných oblastí (Bosna, Kosovo, Gruzínsko a iné) a autorom viacerých publikácií.