Medzináboženského fóra v Nitre sa zúčastnilo viacero známych osobností.

„Hovorím o tak fundamentálnych krokoch, ako prestať sa o muslimoch na úrovni vrcholovej politiky vyjadrovať ako o židoch v 30. rokoch minulého storočia,“ povedal predseda Islamskej nadácie na Slovensku (INS) Mohamad Safwan Hasna komentujúc kroky, ktoré na Slovensku bránia vôbec začať viesť zmysluplnú diskusiu o integrácii muslimských utečencov.

Islamská nadácia bola požiadaná, aby s príspevkom na tému pomoci utečencom, integrácie a úlohy duchovných autorít v nej vystúpila na Stredoeurópskom medzináboženskom fóre, ktoré sa konalo tento pondelok Župnom dome v historickej Nitre.

Posted by Ján Figeľ on 27. júl 2016

Fóra sa okrem Hasnu zúčastnilo viacero známych osobností politického a spoločenského života zo Slovenska, ako napríklad bývalý predseda KDH Ján Fígeľ, poslanec NR SR Martin Poliačik, predseda Židovskej náboženskej obce Egon Gál, slovenský rabín Miša Kapustin, lekár a profesor Vladimír Krčméry a mnohí ďalší, vrátane viacerých zahraničných hostí.

Občania druhej kategórie

„Je taktiež najvyšší čas začať konečne brať muslimskú komunitu ako rovnocenných členov spoločnosti, nie ako občanov druhej kategórie,“ pokračoval Hasna narážajúc na diskriminačnú novelu zákona o registrácií cirkví a náboženských spoločností, ktorú Slovensko prijalo v roku 2007 a ktorá právne znevýhodňuje menej početné náboženské skupiny.

Predseda INS: Je čas prestať sa o muslimoch vyjadrovať ako o židoch v 30. rokoch 20. storočia

Nemožno však čakať iba na kroky štátu. Do pomoci a integrácie by sa mali podľa neho zapojiť všetky zložky spoločnosti, najväčšie bremeno však spočíva na bedrách náboženských elít.

Zo strany muslimov a menovite Islamskej nadácie Hasna prisľúbil nie len duchovnú pomoc, ale asistenciu pri integrácii a pomoc s artikuláciou kultúrnych špecifík. To je slovenská muslimská komunita schopná i vďaka dobrej znalosti slovenského jazyka, ktorá je nadpriemerná v porovnaní s muslimskými komunitami v iných krajinách.

Predseda INS: Je čas prestať sa o muslimoch vyjadrovať ako o židoch v 30. rokoch 20. storočia

„Piatkové kázne v miestnom jazyku sú v našom centre v Bratislave pravidlom od 90. rokov, na čo som patrične hrdý, pretože to isté dodnes nemôžu povedať ani mnohé muslimské centrá na Západe,“ povedal.

Na záver podotkol, že hoci jeho prejav bol pomerne negatívny, dôvodom bolo to, že vkladá do stretnutia v Nitre veľkú nádej. „Chcel som pomenovať najdôležitejšie body, ktoré slovenskí muslimovia považujú za pálčivé,“ dodal oceňujúc, že tak mohol urobiť práve na medzináboženskom fóre.

V menšine

Medzi pozvanými bol i kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák, ktorý však musel svoju účasť na poslednú chvíľu odvolať. V zastúpení bol prečítaný aspoň jeho prejav.

Sťažoval sa v ňom, ako strach a odmietanie všetkého neznámeho získali na sile, pokým tí, ktorí pomoc núdznym považujú svoju povinnosť a podmienku definovanú kresťanstvom i humanizmom sa ocitli v menšine.

Upozornil, že ak chceme za pôvodcu extrémistických názorov a činov niektorých jednotlivcov označovať islám, musíme to isté urobiť i s kresťanstvom. Náboženský étos majú napríklad i Kotlebove mítingy a kňaz bol predsa i prezident Jozef Tiso.

Sekularizmus: cesta k totalite?

Súčasťou fóra bolo tiež niekoľko panelových diskusií. V jednej z nich na tému postavenia náboženstva v sekulárnej spoločnosti spolu diskutovali filozof a predseda Židovskej náboženskej obce Egon Gál, politológ a vysokoškolský učiteľ Jozef Lenč a europoslanec Branislav Škripek.

Sekularizmus sa podľa Gála v západnej spoločnosti začal rozmáhať najmä od 19. storočia. Vytlačenie religiozity z verejného života však nevytlačilo prirodzenú, inštinktívnu potrebu človeka v niečo veriť.

SEKULARIZMUS je ideologické presvedčenie, ktoré presadzuje svoje hodnoty, rovnako ako iné presvedčenia. Nie je neutrá…

Posted by Branislav Škripek on 25. júl 2016

Ľudia si za svoje „náboženstvo“ vzali iné ideológie a propagácia sekularizmu tak nakoniec podľa Gála viedla k nástupu totalitných režimov.

Lenč upozornil na veľmi podobnú paralelu s muslimským svetom. Turecký sekularizmus a arabský nacionalizmus taktiež usilovali o vytlačenie náboženstva na okraj spoločnosti a viedli k nástupu totalitných režimov.

Presne tak, ako sa napríklad v Československu proti totalite stavali často ilegálne kresťanské spolky, v muslimskom svete odpor voči autoritárskym režimom pramení práve z náboženských kruhov.

 Foto: ISLAMONLINE.sk

Zdieľať