Predseda Islamskej nadácie M. S. Hasna diskutoval s europoslancom Škrípekom, misionárom prof. Bučkom a lekárom prof. Krčmérym o medzináboženskom dialógu, utečeneckej kríze, kresťanoch v muslimských krajinách i muslimoch na Slovensku.

„Žili sme v kresťanskej štvrti a keď farár chodil po domoch, aby ich vysvätil, občas omylom vošiel i do nášho a až vo vnútri si uvedomil, že vošiel do domu muslimov. Pamätám sa, ako mu moja mama, hoci muslimka, aj tak dala príspevok, ktorý za to zvykol dostávať od kresťanov,“ začal rozprávanie predseda Islamskej nadácie na Slovensku (INS) Mohamad S. Hasna.

Muslimsko-kresťanský dialóg na Slovensku realitou

Z ľava: Mohamad S. Hasna, Branislav Škripek, Peter Broz, prof. Vladimír Krčméry a prof. Ladislav Bučko

Otázku na jeho osobnú skúsenosť s kresťanstvom mu v Kultúrnom centre Prielom položil moderátor Peter Broz. „Jeden z najvýznamnejších sýrskych premiérov, Fáris al-Chúrí, bol kresťan, hoci na post predsedu vlády ho zvolil väčšinovo muslimský parlament,“ spomenul tiež Hasna.

Opačnú otázku položil lekárovi, prof. Vladimírovi Krčmérymu, ktorý sa roky venuje práci s utečencami a strávil mnoho času v rôznych muslimských krajinách. S predsedom Islamskej nadácie a ďalšími hosťami sa stretol na diskusii o integrácii migrantov a medzináboženskom dialógu, ktorú 16. mája v Bratislave zorganizovala Iniciatíva Kto pomôže a Spoločenstvo pri dóme Sv. Martina: Martindom.

„Vo väčšinovo muslimských krajinách je moja skúsenosť veľmi dobrá, pokým v krajinách, kde je muslimov menšina, je horšia,“ odpovedal prof. Krčméry na to, aká je jeho osobná skúsenosť s islámom. Rozprával, aké mal obavy, keď išiel na humanitárnu akciu do Iraku neďaleko Sýrskych hraníc. Počas celého pôsobenia sa však nakoniec cítil veľmi bezpečne. Zlú skúsenosť mal naopak v Keni, kde je muslimov iba asi 11 %. Hrozbou bola najmä v oblasti pôsobiaca militantná skupina aš-Šabáb.

Muslimovia udržujú miesto hrobu sv. Františka

Veľmi dobre sa cítil i vo väčšinovo muslimskej Malajzii. V malajskej Melake sa nachádza okrem iného miesto, kde bol istý čas pochovaný katolícky misionár František Xaverský. Prof. Krčméry počas svojho pobytu v Melake s prekvapením zistil, že o miesto jeho hrobu sa dodnes starajú práve miestni muslimovia. „Tolerancia je vo väčšinovo muslimských krajinách až nečakane dobrá,“ dodal nakoniec.

Tretí diskutujúci, poslanec Európskeho parlamentu za hnutie OĽANO Branislav Škripek, bol vyzvaný, aby popísal situáciu kresťanov v muslimskom svete. Veľmi to podľa neho závisí od obdobia, na ktoré sa pozeráme. Pokým v nedávnej minulosti bola pomerne dobrá, v posledných rokoch sa najmä na Blízkom východe rapídne zhoršuje, pričom poslanec neváhal použiť i slovo genocída.

Muslimsko-kresťanský dialóg na Slovensku realitou

Europoslanec Branislav Škripek upozornil, že hnutie Dá’iš nenapáda iba náboženské menšiny, ale i ostatných muslimov

Škrípek však zároveň niekoľkokrát zdôraznil, že hrozbou pre náboženské menšiny v muslimskom svete nie sú bežní muslimovia, ale hnutie Dá’iš (ISIS), ktore definoval ako prudko radikálnu sektu prenasledujúcu nie len menšiny, ale i ostatných muslimov. Práve ich vyčíňanie v regióne sa svojou mierou podpisuje i na utečeneckej kríze, keďže mnohí muslimovia do Európy utekajú práve pred hnutím Dá’iš.

V neskoršej časti diskusie tiež upozornil na to, aby ľudia o počte prijímaných utečencov a možnosti Európy ich prijímať nemali skreslené predstavy. Európa má viac ako 500 miliónov obyvateľov, utečencov však prichádza sotva niekoľko miliónov.

Muslimsko-kresťanský dialóg na Slovensku realitou

Prof. Ladislav Bučko sa zamýšľal nad tým, ako sa židom ani kresťanom na Arabskom polostrove nepodarilo to, čo prorokovi Muhammadovi – sprostredkovať ľuďom Arábie poznanie o jedinom pravom Bohu

Posledný z účastníkov, riaditeľ inštitútu misijnej práce a tropického zdravotníctva VŠSZP sv. Alžbety prof. Ladislav Bučko, sa zamýšľal nad misijnou rovinou pôsobenia proroka Muhammada (mier a požehnanie s ním). Hoci na Arabskom polostrove v tej dobe žili židia i kresťania, nepodarilo sa im to, čo prorokovi Muhammadovi – sprostredkovať ľuďom Arábie poznanie o jedinom pravom Bohu.

„Nový londýnsky starosta, ktorý je muslim, si pre miesto svojej inaugurácie vybral kostol,“ rozhovoril sa prof. Krčméry neskôr v diskusii, keď sa téma opäť vrátila k možnostiam vzájomného dialógu. „Urobil to preto, že chcel vyslať istý signál,“ dodal a priložil vlastnú skúsenosť z Malajzie, keď ani on sám po príchode nevyšiel na ulicu, podľa vlastných slov, „s pivom v ruke,“ ale šiel si k mešite kúpiť tradičnú muslimskú čiapku, ktorú potom nosil.

Prof. Bučko: Zvládli by sme i niekoľko tisíc

Diskusia sa neskôr dostala i k téme utečencov. Podľa prof. Bučka by Slovensko nemalo problém zvládnuť i niekoľko tisíc utečencov a z čisto humanistického hľadiska by ich Slovensko aspoň istý počet prijať malo.

Možný príchod utečencov, z ktorých by väčšina bola muslimov, prirodzene diskusiu priviedol i k už obligátnemu konštatovaniu, že Slovensko je poslednou krajinou Európskej únie bez mešity či oficiálneho islamského centra. Poslanec Škrípek však túto tému prepojil s registráciou islámu a prehlásil, že nárok by na to muslimovia mali vtedy, ak by ich bol dostatočný počet na udelenie registrácie.

casopis

Publikum malo zdarma k dispozícii najnovšie vydania bulletinu Islamskej nadácie na Slovensku Al-Islám

Predseda INS Hasna pripomenul, že vzhľadom na súčasný zákon o registrácii náboženských obcí, ktorý vyžaduje podpisy 20-tisíc dospelých slovenských občanov s trvalým pobytom na území SR je pre muslimov registrácia dlhodobo nereálna. Podľa analógie, ktorú poslanec navrhol, by preto dlhodobo bola nereálna i výstavba islamského centra. Je to, ako keby niekto tvrdil, že ak je v muslimskej krajine len niekoľko tisíc kresťanov, nemajú si čo stavať kostol a majú sa modliť doma.

Hasna v súvislosti s registráciou pripomenul známy paradox, že muslimovia na Slovensku sú lepšie integrovaní, ako muslimské menšiny na Západe, no zároveň majú v porovnaní s nimi menej práv. Na Slovensku je napríklad od začiatku 90. rokov zvykom robiť piatkové kázne pravidelne aj v slovenčine, pokým na Západe, kde sú komunity oveľa väčšie, to štandardom zďaleka nie je ani dnes.

Muslimsko-kresťanský dialóg na Slovensku realitou

Prof. Vladimír Krčméry sa viackrát vracal ku svojim zážitkom z Malajzie, kde bol tolerantnosťou zaskočený

Väčšia časť otázok divákov smerovala práve na Hasnu, keďže s islámom je i naďalej spájaných množstvo stereotypov. Hneď prvý pýtajúci sa islámu vyčítal, prečo práve z neho vychádza toľko násilných interpretácií a nie napríklad z kresťanstva.

„Kresťania v minulosti taktiež často nechápali Boha správne,“ pripomenul predseda INS s poukázaním napríklad na inkvizíciu či križiacke výpravy. Sám prítomných uistil, že Korán čítal nesmierne veľakrát, no nepociťuje nenávisť k ľuďom inej viery. „Každý má právo myslieť si, že má pravdu. Kresťania neprijímajú proroctvo Božieho posla Muhammada a muslimovia zasa neuznávajú napríklad kresťanský pohľad na proroka Ježiša. Nie je nič zlé na to tom diskutovať o takýchto teologických otázkach, avšak je potrebné ich riešiť v medziach slušnosti.“

Muslimsko-kresťanský dialóg na Slovensku realitou

Predseda INS Mohamad S. Hasna poskytol pred začiatkom diskusie krátky rozhovor pre TV Lux

Ktosi poukázal na to, že zákon o registrácii náboženských obcí na Slovensku nie je až taký prísny, pretože sú i v Európe krajiny, kde cudzinci musia pred získaním pobytu skladať skúšky zo znalostí histórie, kultúry, ale i náboženstva krajiny, do ktorej prichádzajú. Na odľahčenie atmosféry Hasna prehlásil, že „túto výzvu prijíma,“ skúšky postúpi no pýtal sa, ako bude naložené s rodenými občanmi Slovenska, ktorí v nich zlyhajú.

A čo právo na život?

Iná účastníčka sa Hasnu opýtala, či nemá pred právom na islamské centrum prednosť právo na život, ktoré je mnohým kresťanom v iných krajinách upierané. Predseda INS vyjasnil, že ako občan Slovenska otvára diskusie o tých témach v krajine, v ktorých je podľa neho priestor na zlepšenie, aby sa tak krajina posúvala dopredu. Zároveň však s porovnaním súhlasil a dodal, že ak je čokoľvek, čo ako muslim a predseda Islamskej nadácie môže urobiť pre pomoc kresťanov, ktorých život je v ohrození, je kedykoľvek plne k dispozícii.

Muslimsko-kresťanský dialóg na Slovensku realitou

Väčšina otázok z publika sa týkala islámu

Moderátor Broz sa na záver Hasnu opýtal, čo by robil, ak by sa pred ním zjavil muslimský samovražedný atentátnik a s náložami, ktoré by sa chystal odpáliť a on by mal minútu na to, aby ho od toho odhovoril. „Povedal by som mu, aby to nerobil, že je to proti jeho náboženstvu a pôjde kvôli tomu do pekla. To je všetko, keďže by som musel byť stručný,“ povedal predseda INS.

„Čo by ste robili vy, ak by sa kresťanský radikál s palicou chystal napadnúť nevinného muslima,“ opýtal sa opačne Škrípeka a prof. Bučka. Aj oni odpovedali v podobnom duchu, že je to proti jeho viere a Škrípek tiež dodal, že by napadnutého šiel brániť.

Foto: ISLAMONLINE.sk

Zdieľať