Prednáška: Islám, islamizmus, islamofóbia: mýty a fakty

0

Vzhľadom na všeobecnú medializáciu témy bola účasť hojná a publikum zďaleka netvorila len uzavretá akademická obec.

Vo štvrtok 28. apríla prebehla v Univerzitnej knižnici v Bratislave v priestoroch Informačného a dokumentačného strediska akcia zasluhujúca našu pozornosť. Islamológ a religionista doc. Attila Kovács zo Slovenskej spoločnosti pre štúdium náboženstiev (SSŠN) vyučujúci na Katedre porovnávacej religionistiky FF MU v Bratislave prezentoval prednášku s názvom Islám, islamizmus, islamofóbia: mýty a fakty.

Prednáška mala prebehnúť už v novembri minulého roka, partneri SSŠN však akciu kvôli teroristickým útokom v Paríži z bezpečnostných dôvodov radšej zrušili. Vzhľadom na všeobecnú medializáciu témy bola účasť na tejto prednáške, oproti iným podobného druhu, pomerne hojná a publikum zďaleka netvorila len uzavretá akademická obec.

Tomu zodpovedala aj pomerne odľahčená forma, ktorú prednášajúci zvolil a pri ktorej sa ani on nemohol vyhnúť istým zjednodušením a myšlienkovým skratkám. Prednášku viedol v mierne odľahčenom duchu a dopĺňal ju powerpointovou prezentáciou fotografií priamo z terénu, karikatúrami z tlače či ďalšími zaujímavosťami vrátane grafov a štatistík. Priložený materiál pochádzal priamo z archívu doc. Kovácsa, ktorý je tiež špecialistom na vizuálnu prezentáciu radikálnych islamistických hnutí v juhozápadnej Ázii.

Hneď na úvod doc. Kovács predniesol nápaditý bonmot, ktorým kritizoval bohatý slovenský islamoskeptický diskurz: „Nazvať muslima mohamedánom je ako nazvať katolíka pápežencom.“

Opakovane upozorňoval na negatívne tendencie zobrazovať muslimské krajiny a regióny ako monolitické. Hovoril o rozmanitosti ako v rámci islámu ako žitého náboženstva, tak aj v rámci samotného užšieho pojmu islamizmu ako rôznorodého politického prúdu v daných krajinách.

V časti o Slovensku a Českej republike zmienil popri náraste islamofóbnych tendencií (skupina IvČRN, návrh zákona proti minaretom v SR, demonštrácie proti migrácii a následný útok na saudskoarabskú rodinu, či vstup Kotlebovej strany do NR SR) aj činnosť Kultúrneho centra Córdoba, ktoré proti týmto negatívnym javom dlhodobo vystupuje. „Problémom je radikalizácia určitých častí spoločnosti nielen v muslimských, ale aj západných krajinách,“ uviedol.

Doc. Kovács zdôraznil nutnosť zbavenia sa stereotypov a mýtov, ktoré zaťažujú inak nekonfliktné spolužitie muslimov a nemuslimskej spoločnosti. To vtipne ukázal na príklade halal porážok vykresľovaných ako barbarské týranie zvierat: „Sám som zažil halal porážku ovce aj zabitie prasaťa na obyčajnej vidieckej slovenskej zabíjačke. Osobne sa domnievam, že viac z oboch trpelo to prasa.“

Dôvod nevraživosti slovenských a všeobecne stredoeurópskych spoločností voči islámu a muslimom a vo všeobecnosti utečencom vidí doc. Kovács v polstoročí izolácie tejto časti Európy od zvyšku sveta a v provinčnej mentalite, ktorá pretkáva jej kultúru a odráža sa v xenofóbnych prejavoch. Vďaka nej sa nevieme s realitou otvoreného a globalizovaného sveta vysporiadať a neraz nekriticky prijímame cudzie vzory. „Chýbajú nám na to potrebné mechanizmy, ktoré sa u nás nestihli vytvoriť,“ vysvetľuje.

To však neznamená, že by sme mali súčasti našej vlastnej kultúry zavrhovať. „Takého Turčína Poničana je možné čítať aj proislamsky, lebo v tomto diele vystupujú tiež dobrí moslimovia,“ glosoval na adresu preslávenej Chalúpkovej básne.

Následná diskusia s návštevníkmi naplno odhalila strach veľkej väčšiny obyvateľstva, prevažne starších ročníkov. Viacerí vyjadrili obavy z moslimských imigrantov, ktorí podľa nich nemuslimov dokonca ani nevnímajú ako ľudí. Iní poukazovali na katastrofickú situáciu v západoeurópskych metropolách. „Moje skúsenosti z Berlína, odkiaľ som sa pred nedávnom vrátil, vypovedajú o veľmi kľudnom meste. To isté platí o neďalekej Viedni. Ak by som sa už mal na Slovensku niekoho báť, bál by som sa zradikalizovaných odporcov migrácie.“

Ťažiskovým bodom mnohých otázok bol fakt, že bohaté ropné monarchie Arabského zálivu sýrskej utečencov neprijímajú. „Krajiny ako Saudská Arábia nepodpísali dohody s OSN o prijímaní vojnových utečencov. My sme ich podpísali. Ak už sme niečo podpísali, bolo by z našej strany pokrytecké tieto záväzky nenapĺňať.“

Iný znepokojený návštevník sa pýtal, prečo sa sýrski utečenci hrnú práve do Európy a nie do bohatých arabských krajín, ktoré hovoria rovnakým jazykom a vyznávajú rovnaké náboženstvo. „Prečo Slováci necestujú za prácou radšej do Ruska a nie do Británie? Veď je to tiež slovanská krajina,“ odpovedal protiotázkou prednášajúci a dodal, že v otázkach migrácie, spolužitia alebo multikulturalizmu ide oveľa častejšie o problém kultúry životného štýlu, než viery, alebo jazyka. „Priestor celej historickej Veľkej Sýrie je súčasťou Stredomoria a má svojou dejinnou skúsenosťou oveľa bližšie napríklad k južnému Balkánu alebo Sicílii, než ku krajinám Zálivu,“ upozornil.

Aj v závere Doc. Kovács miernil hlasy niektorých znepokojených účastníkov a upozorňoval, že veľa z toho, čo koluje v bulvárnych médiách a najmä na sociálnych sieťach sú úplné nezmysly. Bránil sa tiež obvineniam z neobjektívnosti: „Vzhľadom na jednostranné a zaujaté pokrývanie celej témy sa stáva, že keď vyjadríte objektívny názor, ktorý však vďaka tomu v celom diskurze vyčnieva, vytvára sa dojem, že vlastne niekomu nadržiavate.“

Zdieľať