Ak by bol platný zákonný limit na registráciu náboženských obcí uplatnený spätne, o registráciu by prišlo 13 z 18 dnes registrovaných obcí.

Slovenská republika si dala do vienku ústavnú a politickú deklaráciu, že sa nebude viazať na žiadnu ideológiu, ani náboženstvo. Členstvom v Európskej únii (a nie len tým) sa zaviazala garantovať rovnaký prístup k občianskym právam všetkým občanov. Sú to najmä právna relevancia ústavy a medzinárodnými dohodami ochraňované práva a slobody všetkých občanov, čo odlišuje našu republiku od štátov, ktoré dodržiavanie práva a demokraciu len predstierajú.

Realita sa však od ideálu často odlišuje. V niektorých oblastiach ochrany práv, resp. používania spravodlivého prístupu štátu ku všetkým občanom to v prípade Slovenska od začiatku deväťdesiatych rokov pokrivkáva. Najvýraznejšie z pohľadu ústavného záväzku, ktorý prisľubuje, že Slovenská republika nebude zväzovať štátne zriadenie so žiadnym náboženstvom a bude vytvárať rovnoprávne prostredie pre všetkých občanov, bez ohľadu na ich vierovyznanie. Štyridsaťročná ideologická ateizácia spoločnosti bola žiaľ nahradená zvýhodňovaním najsilnejších cirkví, ktoré pochopiteľne dodnes ani len nežiadajú naplnenie jednej z požiadaviek Nežnej revolúcie – oddelenie štátu a cirkví.

Prezident Andrej Kiska sa stretol s predstaviteľmi islamskej nadácie

Prezident SR v januári 2016 neprijal členov muslimskej komunity spolu s členmi ostatných náboženských obcí. Keďže islám nie je na Slovensku registrovaný, podľa protokolu ich musel prijať oddelene. Foto: Kancelária prezidenta

Štát ako patrón veľkých cirkví

Slovenská politická elita sa, napriek požiadavkám z novembra 1989, pri vzniku republiky priklonila ku konzervatívnemu postoju vo vzťahu štát a náboženské komunity. Akceptovala federálnu právnu úpravu z roku 1991 a spolu s ňou tiež obmedzujúce podmienky registrácie nových cirkví a náboženských obcí. Navzdory tomuto faktu sa v politických kruhoch konzervatívnych a národných politických strán neustále oživovala nostalgia za minulosťou, ktorá bola spojená s dominantným postavením najväčšej z cirkví. V roku 2000 Slovenská republika podpísala Základnú zmluvu so Svätou stolicou, prostredníctvom ktorej sa zaviazala podporovať záujmy hlavne Rímskokatolíckej cirkvi (RKC).

Zmluvou sa zaviazala dať RKC status zvýhodnenej a chránenej inštitúcie. Prejavilo sa to v absolutizácii suverénneho postavenia Cirkvi v oblasti pastoračnej činnosti, náboženského vzdelávania a personálnych otázok, ale tiež v rešpekte a dodržiavaniu cirkevných sviatkov. Štát prijal i záväzok k ochrane rodiny, manželstva a problematickej otázke výhrady vo svedomí, ktorá mala byť predmetom špecifického zákona, no nakoniec znamenala predčasný pád vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2006.

Zo zmluvy však neprofitovala len najväčšia cirkev. Zmluvne podložené spojenectvo medzi katolíckou cirkvou a Slovenskou republikou sa stalo výhodným i pre ostatné veľké náboženské obce na Slovensku, a to najmä po prijatí zákona č. 395/2004 Z. z. o náboženskej výchove a vzdelávaní.

Ochráňme Slovensko

Teroristické útoky v New Yorku (2001), Madride (2004) a Londýne (2005) oživili strach slovenskej verejnosti z islámu a muslimov, ktorý bol historicky živený interpretáciou dejín Uhorska, ako i ľudovou slovesnosťou. Nesmelé snahy muslimskej náboženskej obce o výstavbu nábožensko-kultúrneho centra narážali na silnejúce prejavy islamofóbie. Nikoho neprekvapilo, keď sa s nástupom vlády Róberta Fica (2006-2010) sprísnila aj legislatíva, ktorá od roku 1991 určovala podmienky registrácie nových cirkví a náboženských komunít.

Prijatie diskriminačnej novely o registrácii náboženských obcí predsa len súviselo s islámom

Minister kultúry Marek Maďarič v relácii RTVS 10. januára povedal o diskriminačnej novele zákona o registrácii cirkví: „Je to veľmi dobrý zákon, práve voči tomu, aby sem jednoducho neprenikli sily – nie, že islámu, ale islamizmu.“ Foto: RTVS, O 5 minút 12

Zákonom č. 201/2007 Z. z. síce nezvýšil počet potrebných podpisov pre registráciu, ale dovtedy potrebných 20-tisíc plnoletých osôb nahradil rovnakým počtom plnoletých členov obce, ktorí musia byť ešte aj občanmi Slovenskej republiky. Hoci v čase schvaľovania predkladatelia neustále opakovali, že novela nie je namierená voči konkrétnej komunite, ale má Slovensko chrániť pred sektami a rôznymi recesistami, dobové i súčasné vyjadrenia politických predstaviteľov sú dôkazom, že boli cielene mierené voči muslimom.

Nepočetní, no registrovaní

Novelizácia zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských obci mala údajne zabrániť tomu, aby sa na Slovensku zaregistrovali „cirkvi“, ktorých počet veriacich nespĺňa požiadavku zákona z roku 1991 t. j. dvadsať tisíc členov (veriacich).

Sčítania ľudu z rokov 2001 a 2011 dokazujú, že registrovanými cirkvami sú i tie, ktoré ani z ďaleka nespĺňajú zákonom stanovenú klauzulu. Pri sčítaní z roku 2001 spĺňalo podmienku 20-tisíc členov iba 5 z 17 registrovaných obcí a pri sčítaní z roku 2011 už len 5 z 18 obcí.

Do očí bijúcim paradoxom je, že výrazne pod čiarou potrebnou pre registráciu sú aj komunity, ktoré sa stihli registrovať v čase už prebiehajúcej diskusie a schvaľovania novely v rokoch 2006 a 2007. Novela zákona bola v parlamente prijatá v marci 2007 s účinnosťou od 1. mája 2007, no ešte v apríli 2007 sa registrovalo Bahájske spoločenstvo (v roku 2011 malo 1 065 členov) a v októbri 2006 Cirkev Ježiša Krista a svätých neskorších dní, teda mormóni (v roku 2011 mali 972 členov). Z ďaleka najmenej členov má Novoapoštolská cirkev, ktorá bola registrovaná v roku 2001 a v roku 2011 sa k nej prihlásilo mizivých 166 veriacich.

Registrované náboženské obce Počet členov
Rímskokatolícka cirkev 3 347 277
Evanjelická cirkev augsburského vyznania 316 250
Gréckokatolícka cirkev 206 871
Reformovaná kresťanská cirkev 98 797
Pravoslávna cirkev 49 133
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 17 222
Evanjelická cirkev metodistická 10 328
Kresťanské zbory 7 720
Apoštolská cirkev 5 831
Bratská jednota baptistov 3 486
Cirkev bratská 3 396
Cirkev adventistov siedmeho dňa 2 915
Ústredný zväz židovských náboženských obcí 1 999
Cirkev československá husitská 1 782
Starokatolícka cirkev 1 687
Bahájske spoločenstvo 1 065
Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní 972
Novoapoštolská cirkev 166

Platný zákonný limit na registráciu náboženskej obce nespĺňa 13 z 18 registrovaných komunít. Zákon sa však neuplatňuje spätne, takže zostávajú registrované naďalej. Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011

Zákonný limit v roku 2011 však nespĺňali ani ďalšie náboženské komunity. Najpočetnejšou z pomedzi nich je Náboženská spoločnosť Svedkovia Jehovovi (17 222 členov). Výrazne menej členov majú aj Evanjelická cirkev metodistická (10 328 členov), Kresťanské zbory (7 720 členov) a Apoštolská cirkev (5 831 členov). Všetky sú však štátom uznávané a finančne podporované, je im umožnená náboženská výchova, budovanie sakrálnych stavieb a podobne.

Podľa doterajších výskumov žije na Slovensku v súčasnosti približne 5-tisíc muslimov. Zo súčasne registrovaných náboženských obcí muslimovia v počte prevyšujú deväť. Sú medzi nimi napríklad i veriaci, ktorí sa v roku 2011 prihlásili k Bratskej jednote baptistov (3 486 členov), Cirkvi bratskej (3 396 členov), Cirkvi adventistov siedmeho dňa (2 915), Ústrednému zväzu židovských náboženských obcí (1 999 členov), Cirkvi československej husitskej (1 782 členov) a ku Starokatolíckej cirkvi (1 687 členov).

Slovenskí občania a ich politickí reprezentanti často a hlasno kritizujú Európsku úniu, že vo svojej kritike krajín strednej Európy (a teda aj ich samotných) neraz aplikuje politiku dvojakého metra. Práve tak kritickí boli aj v prípade obmedzení na pracovnom trhu, alebo v prístupoch ku fondom EÚ, kedy západoeurópskym krajinám vyčítali diskrimináciu Slovenska.

Na jednej strane neváhame kritizovať EÚ, ak je dvojaký meter aplikovaný na nás, na strane druhej nám nerobí problém použiť rovnaký princíp vo vzťahu k vlastným náboženským komunitám. Prístup Slovenska k registrácii náboženských obcí je jednou z mnohých ukážok pokrytectva, ktoré sú prítomné v našej spoločnosti a politike.

Titulná foto: Shafraz Nasser, Flickr, CC BY 2.0

Zdieľať

O autorovi

Jozef Lenč

PhDr. Jozef Lenč, PhD. je slovenský politológ. V súčastnosti vyučuje na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Pravidelne komentuje dianie na Blízkom východe v slovenských médiách.