Som s vami

Vážení spoluobčania muslimského vierovyznania, ale aj muslimovia, ktorí ste na Slovensku na návšteve. V prvom rade, ste tu vítaní. Verím, že spoznávate Slovensko ako krajinu dobrých a pohostinných ľudí, že to nie je iba mýtus. Pochopiteľne, nepíšem vám práve teraz bezdôvodne. S hrôzou sledujem čoraz väčšiu radikalizáciu niektorých našich politikov, najmä predsedu vlády Roberta Fica. Hanbím sa za to, že máme premiéra, ktorý má extrémistický jazyk a slovník. Nemôžem tvrdiť, že je extrémista, no hovorí tak a vyjadruje sa tak. A je mi úplne jedno, či to robí najmä alebo iba preto, že tým získa pred voľbami ďalšie hlasy voličov a v skutočnosti to tak nemyslí — predstaviteľ štátu EÚ tak nesmie hovoriť. O to viac, že pán Fico je vzdelaný a inteligentný človek, právnik, rešpektuje ho množstvo občanov Slovenska, pre ktorých je vzorom. A je si vedomý dôsledkov svojich činov.

V tejto chvíli napísať iba to, že sa hanbím, by bolo málo. Ubezpečujem vás, že naďalej budem ako občan Slovenska robiť všetko pre to, aby som upozorňoval na skutočnú a vážnu hrozbu uplatňovania princípu kolektívnej viny a kriminalizácie celých skupín obyvateľstva. Je to nielen v rozpore so zásadami elementárnej slušnosti, je to aj v rozpore s hodnotami našej civilizácie a dokonca aj v rozpore so zákonmi. Som reportér, fotograf a humanitárny pracovník, ktorý štvrť storočia prináša svedectvá a pomáha v krízových krajinách sveta, kde boli vojny a iné katastrofy. Dôverne poznám aj prevažne muslimské krajiny od severnej Afriky po Pakistan. Táto skúsenosť ma učí pokore, ale aj rešpektu voči jednotlivcovi. Zároveň kriticky reflektujem radikalizmus v týchto krajinách, tvrdo odsudzujem džihádizmus a iné prejavy zla. Viem, že prvými obeťami sú často mierumilovní muslimovia.

No aj keby som nemal túto osobnú skúsenosť, tak mám možnosť, tak ako každý občan Slovenska, čítať relevantné zdroje a spoznávať históriu. Dnes nikto nemôže povedať, že nevedel, že nenávisť voči skupine obyvateľstva — najprv verbálna a vždy v nadväznosti na to fyzická — viedla ku holokaustu, k apartheidu v Južnej Afrike, ku genocíde Rwande, k vojnám v bývalej Juhoslávii a iným katastrofám. Slovo má veľkú moc a môže veľmi ublížiť aj pomôcť. Po páde Vladimíra Mečiara v roku 1998 som si myslel, že už nikdy na Slovensku nebudeme musieť osvedčovať základné hodnoty morálky a práva. Žiaľ, mýlil som sa.

Chcem a musím zároveň napísať, že mám pochopenie pre strach mojich spoluobčanov zoči voči migračnej kríze v Európe. Viem a rozumiem, že sa boja množstva neznámych ľudí, ktorí prichádzajú, často bez kontroly, do Európy. O to viac, že nielen v Paríži sa odohrali odsúdeniahodné teroristické útoky. Oceňujem, že muslimská komunita aj na Slovensku sa od nich rázne dištancovala. Oceňujem, že francúzski muslimovia otvorili v mieri pre návštevníkov brány viac ako stovky mešít. Oceňujem, že zodpovední francúzski, nemeckí a iní európski politici nesmerujú prst viny na celú komunitu muslimov. Po silvestrovských udalostiach v Kolíne a iných európskych mestách, ktoré pobúrili aj mňa, je nesmierne dôležité rozlišovať konkrétnych páchateľov a tvrdo voči nim postupovať. O to viac, že sa v nadväznosti na to v týchto dňoch objavujú správy o útokoch voči prisťahovalcom v Kolíne.

Nie, určite nechcem čakať na to, že sa budú stupňovať útoky, verbálne aj fyzické, voči vám, muslimom na Slovensku. Odsudzujem všetky formy radikalizácie na Slovensku. Budem tvrdý, ale slušný. Verím, že nebudem vo svojich verejných vystúpeniach osamelý. Prajem nám všetkým pokoj a mier.

Andrej Bán

Titulná foto: Simon Matzinger, Flickr, CC BY 2.0

Zadajte e-mail:

Zdieľať

O autorovi

Andrej Bán

Andrej Bán je známy slovenský fotograf, novinár a humanitárny pracovník. Pravidelne prispieva do slovenského časopisu Týždeň a spolupracuje so zahraničnými médiami ako Newsweek, ONE magazine, NRC Handelsblatt a inými. V roku 1999 sa podieľal na založení charitatívnej organizácie Človek v ohrození. Je držiteľom mnohých prestížnych ocenení za fotoreportáže z konfliktných oblastí (Bosna, Kosovo, Gruzínsko a iné) a autorom viacerých publikácií.