Islám na Slovensku nie je registrované náboženstvo. Vyplývajú z toho tieto dôsledky

1

Zákon o registrácii cirkví a náboženských spoločností znevýhodňuje menej početné náboženské skupiny. Kritizuje ho i zahraničie.

Druhá hlava Ústavy Slovenskej republiky uvádza, že „každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní“ (Čl. 25, ods. 3), avšak toto ústavné právo následne zužuje zákon o registrácii cirkví a náboženských spoločností.

„Návrh na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti prípravný orgán cirkvi alebo náboženskej spoločnosti uvedený v § 10 ods. 2 môže podať, ak preukáže, že sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti hlási najmenej 20-tisíc plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky.“
Zákon č. 201/2007 Z.z., § 11

Ten stanovuje, že výkon niektorých náboženských práv je podmienený registráciou náboženskej obce, pričom získanie registrácie je možné, len „ak preukáže, že sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti hlási najmenej 20-tisíc plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky.“ (Zákon č. 201/2007 Z.z., § 11).

Musia podpísať čestné vyhlásenie o tom, že sa „hlásia k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, podporujú návrh na jej registráciu, sú jej členmi, poznajú základné články viery a jej učenie a sú si vedomí práv a povinností, ktoré im vyplývajú z členstva v cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, s uvedením ich mien, priezvisk, trvalého pobytu a rodných čísel.“ (Zákon č. 201/2007 Z.z., § 12, ods. d).

Slovensko v americkej správe o náboženstvách

Slovenská legislatíva patrí vôbec k najprísnejším z pohľadu registrácie náboženských obcí v Európskej únii. Ministerstvo zahraničných vecí USA vydáva každoročnú správu o stave náboženskej slobody vo svete, kde sa stručne venuje i Slovensku. Najnovšia správa za rok 2013 poukazuje práve na problematiku registrácie. Správa uvádza, že „zákon o registrácií náboženských obcí… znevýhodňuje menšie náboženské skupiny.“

Správa ďalej konštatuje, že iba registrácia poskytuje „právny štatút nevyhnutný na výkon ekonomických funkcií, ako je otvorenie účtu či prenájom pozemku a verejné náboženské činnosti, ako výkon pohrebných rituálov či prístup [duchovných] k hospitalizovaným pacientom alebo väzňom.“

Zdôrazňuje sa v nej i to, že „neregistrovaným skupinám nie je dovolené vyučovať ich náboženstvo na školách,“ ako aj, že zákon predpisuje verejnoprávnemu vysielaniu vyčleniť istý čas pre registrované náboženské skupiny, avšak pre neregistrované nie.

Správa cituje postoj viacerých mimovládnych organizácií na Slovensku, ktoré poukazujú na to, že zákon o registrácii zakazuje registráciu skupinám, ktorých aktivity sú v rozpore s ústavou alebo ľudskými právami a preto dodatočné obmedzenie na minimálne 20-tisíc členov nie je nevyhnutné a „malo by byť odstránené.“

Dôsledky chýbajúcej registrácie

Muslimské deti v súčasnosti nemajú na školách rovnaké možnosti, ako napríklad deti kresťanské. Nemôžu si vybrať voliteľný predmet, v ktorom by sa učili o svojom náboženstve a muslimovia ani nemôžu zakladať vlastné náboženské školy. Hoci vzhľadom na veľkosť slovenskej muslimskej komunity sa to týka iba malého počtu detí, ide o konkrétne právne znevýhodnenie.

Toto právo je navyše do veľkej miery samoregulujúce. Ak by aj malé náboženské obce mohli byť registrované, pokiaľ by v triedach neboli žiadni ich žiaci, tak by sa ich náboženstvo neučilo tak či tak.

Neregistrované náboženské obce môžu vykonávať niektoré zo svojich náboženských aktivít aj bez registrácie, napríklad svadby či pohreby po dohode so správou cintorína. V prípade svadieb však tieto nemajú právnu platnosť a je nutné vykonať taktiež civilný obrad.

„Správcovia cintorínov občas bránia zástupcom neregistrovaných náboženských skupín vo výkone ich pohrebných obradov.“
Správa o stave náboženskej slobody vo svete, Ministerstvo zahraničných vecí USA

S pohrebmi je to ešte zložitejšie. I samotná americká správa uvádza, že „správcovia cintorínov občas bránia zástupcom neregistrovaných náboženských skupín vo výkone ich pohrebných obradov.“ Všetko teda závisí od vedenia konkrétneho cintorína, či vyjde muslimom v ústrety alebo nie.

I keď výstavba svätostánkov nie je podmienená registráciou, uznanie islámu zo strany štátu by určite uľahčilo presadenie výstavby islamského kultúrneho centra, ktorá bola v minulosti miestnymi orgánmi zamietnutá.

Muslimovia v súčasnosti taktiež nemôžu formálne zamestnať vlastného imáma, ktorý by túto činnosť nevykonával vo svojom voľnom čase, ale bola by jeho primárnou pracovnou náplňou. Náboženská obec, ktorá nie je registrovaná, totiž nemôže oficiálne zamestnávať duchovných, keďže prijímať duchovných do pracovného pomeru je výsadou výlučne registrovaných náboženských spoločností.

Registrácia by vo všeobecnosti priniesla rovnoprávnejšie vnímanie slovenských muslimov nie len zo strany štátnych orgánov, ale aj širokej verejnosti.

Zákon odobril Ústavný súd

Úprava vyžadujúca podpisy 20-tisíc členov náboženskej skupiny uchádzajúcej sa o registráciu sa do zákona dostala až v novelou v roku 2007. Dovtedy postačovalo 20-tisíc podpisov podporovateľov. Návrh na novelu zákona o registrácii cirkví a náboženských spoločností, ktorým sa sprísnili podmienky na registráciu, predložili Národnej rade SR v roku 2007 poslanci Ján Podmanický (SMER-SD) a Ľudmila Mušková (ĽS-HZDS). Návrh odsúhlasili všetky koaličné (SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS) i opozičné (SDKÚ-DS, KDH) strany s výnimkou SMK, ktorá sa hlasovania zdržala.

V roku 2008 sa voči diskriminačnému charakteru novely zákona postavila Generálna prokuratúra Slovenskej republiky argumentujúc, že zákon a podmienky registrácie stavajú veriacich jednotlivých náboženstiev do nerovnoprávneho postavenia. Svoju námietku predložila na posúdenie Ústavnému súdu, ktorý sa jeho posudzovaním zaoberal presne dva roky. Výsledné stanovisko zaujal až na svojom zasadnutí 3. februára 2010.

Islám na Slovensku nie je registrované náboženstvo. Vyplývajú z toho tieto dôsledky

Návrh na prešetrenie Ústavnému súdu podal Generálny prokurátor Dobroslav Trnka Kobi92

Vo svojom náleze č. PL ÚS 10/08 nevyhovel návrhu generálnej prokuratúry pozastaviť účinnosť zákona. V predmetnom náleze Ústavný súd konštatoval, že „zákonom ustanovené podmienky na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (vrátane ustanovenia početného limitu) neobmedzujú (neovplyvňujú) výkon základného práva slobodne prejavovať náboženstvo alebo vieru v rozsahu garantovanom Ústavou Slovenskej republiky, keďže registrácia cirkvi alebo náboženskej spoločnosti nie je nevyhnutnou podmienkou (conditio sine qua non) výkonu slobody alebo práv garantovaných čl. 24 ústavy a čl. 9 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ (Nález PL ÚS 10/08).

Senát pod vedením predsedníčky Ústavného súdu Ivetty Macejkovej neakceptoval pripomienky generálnej prokuratúry a sudcovia Ústavného súdu sa vo svojom náleze zhodli, že „skutočnosť, že určitá cirkev alebo náboženská spoločnosť nie je registrovaná, neznamená, ani neimplikuje skutočnosť, že príslušníci takýchto zoskupení sú obmedzovaní v samotnej podstate práva na slobodu svojho vyznania“ (Nález PL ÚS 10/08).

Súčasťou rozhodnutia Ústavného súdu je i nesúhlasné stanovisko sudcu Lajosa Mészárosa. Podľa Mészarosa je podmienka, ktorá stanovuje hranicu medzi tými, ktorí sú registrovaní a tými, ktorí nie sú registrovaní faktorom, ktorý limituje slobodu vierovyznania. „Vychádzajúc z nemožnosti získať právnu subjektivitu pri nízkom počte členov… v danej veci ide o zásah do slobody prejavovať svoje náboženstvo,“ namietal.

Druhá rovina Mészarosovej výhrady sa zameriava na stanovený limit 20-tisíc podpisov. Uvádza, že „vychádzajúc z výšky požadovaného cenzu pri jeho porovnaní s rovnakým kritériom v iných európskych krajinách a v porovnaní s počtom členov niektorých tradičných už registrovaných cirkví, možno považovať požiadavku na 20-tisíc členov, s ohľadom na jeho výšku, za zásah do slobody prejavovať svoje náboženstvo.“

Keďže však rozhodnutie Ústavného súdu nemusí byť jednohlasné, jeho námietka bola síce v správe k rozhodnutiu zaznamenaná, avšak výsledok rozhodnutia neovplyvnila.

Novela súvisí s muslimami

V diskusnej relácii TA 3 Téma dňa v roku 2007 jeden deň po prijatí novely odznelo vyjadrenie predkladateľa návrhu poslanca Smeru Jána Podmanického, že „cieľom novely rozhodne nebolo zabrániť registrácii islámu, ale registrácii rôznych kamuflážnych skupín.“

Už vtedy sa však hovorilo o tom, že jej načasovanie je prinajmenšom podozrivé. Slovenský parlament zasiahol práve v čase, keď niektorí muslimovia oznámili začiatok podpisovej akcie na registráciu svojho náboženstva.

Predseda SNS, ktorá bola vtedy súčasťou vlády, Ján Slota krátko pred prijatím novely prehlásil, že „s registráciou islamskej viery na území Slovenskej republiky ako oficiálnej cirkvi takým systémom buch-buch, a budú nám tu pobehovať muslimovia v turbanoch, tak s tým SNS nesúhlasí.“

Zástupca SNS Rafael Rafaj v Národnej rade SR pri zdôvodnení podpory zákona priamo povedal: „Bol ohlásený návrh na registráciu islámu, mám informácie, že sa aktivizuje aj scientologická cirkev na Slovensku. Politici musia na trendy v predstihu reagovať.“

„Ja sa inak hlásim k tomu, že práve Ministerstvo kultúry pod mojim vedením v prvom období iniciovalo legislatívnu zmenu, ktorá požaduje, ak tu chce niekto si cirkev registrovať, že musí byť 20-tisíc členov,“ povedal minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) v relácii RTVS O 5 minút 12 10. januára 2016. „Je to veľmi dobrý zákon, práve voči tomu, aby sem jednoducho neprenikli sily – nie, že islámu, ale islamizmu,“ zhodnotil zákon v nedeľnej relácii minister.

K islamofóbii sa po rokoch priznal dokonca i priamo jeden z dvoch predkladateľov novely Ján Podmanický (Smer-SD). V internetovom rozhovore prehlásil, že „najdôležitejšia udalosť, ktorá sa v Európe odohrala za posledné roky, je voľba muslimského starostu Londýna Sadiqa Khana.“ Podľa Podmanického je to toiž „historický medzník v moderných dejinách Európy, bohužiaľ pre pôvodných Európanov je to medzník ohlasujúci ich smrť.“

V ďalšej časti rozhovoru vyjadril obavu, že ak „muslimovia už dokážu legálnou cestou voliť svojich ľudí na špičkové politické pozície vo významných európskych štátoch,“ tak podľa neho vznikne „extrémna hrozba nepredstaviteľného rozsahu,“ pretože sa dostanú do významných postov v štátoch disponujúcich jadrovými zbranami. „Absolútnym bezpečnostným rizikom z dlhodobejšieho hľadiska je fakt, že Francúzsko a Veľká Británia sú jadrové veľmoci,“ povedal v rozhovore poslanec najväčšej politickej strany.

Časti textu boli použité v rozhovore pre TASR, ktorý publikovali niektoré slovenské portály. 24. januára 2016 bola doplnená časť o spojitosti novely z roku 2007 s muslimami.

Zdieľať