Už dvaja dôležití členovia slovenskej vlády sa zhodli, že projekt multikulturalizmu zlyhal.
Toto konštatovanie bolo zrejme parafrázou niekdajšieho vyjadrenia nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Avšak pokým o ňom možno diskutovať v súvislosti so západnou Európou, kde sú početné imigrantské komunity, asi ťažko o ňom hovoriť v prípade Slovenska.
Slovenskí muslimovia sa boja. Dopady útokov v Paríži sa prejavili aj u nás
Nespájajme multikulturalizmus a muslimov
Spájanie multikulturalizmu s muslimskými komunitami je zavádzajúce. Tému islámu a tému imigrácie je potrebné oddeľovať. Veľká časť muslimov na Západe patrí už do druhej či tretej generácie a nepozná inú vlasť ako Európu. Väčšina z nich rozpráva plynulo jazykom krajiny, kde sa narodili, kultúrne sú Európanmi a zároveň vyznávajú islám. O tom svedčí napríklad aj nedávny prieskum Bertelsmannovej nadácie, podľa ktorého sa väčšina nemeckých muslimov cíti byť Nemcami.
Multikultúrne modely v jednotlivých západných krajinách nie sú rovnaké a líšia sa i svojou úspešnosťou. Skúsenosť Veľkej Británie s integráciou je napriek kritike rozhodne lepšia, ako povedzme v prípade Francúzska.
Ako však nakoniec poukázal i slovenský minister zahraničných vecí, potenciálne problémy a neúspechy v integrácii tamojších menšín však nemožno vysvetľovať prostredníctvom náboženskej príslušnosti. V ich pozadí stoja predovšetkým socioekonomické faktory. Menšiny neraz bývajú vytláčané na okraj spoločnosti, no pritom sa od nich očakávajú rovnaké výsledky, ako od majority. Ak majú dosahovať rovnaké výsledky, musia mať i rovnaké podmienky, najmä ale nie len v oblasti vzdelávania a v prístupe k zamestnaniu.
Politické vyjadrenia vnímajme opatrne
Podobné vyjadrenia politikov vrátane tých na Západe je potrebné vnímať opatrne. Naprieč celou Európou dochádza k posilňovaniu krajnej pravice, z čoho vzniká tlak i na štandardné politické strany, ktoré nechcú prichádzať o voličov, obzvlášť pred voľbami.
Hoci v minulosti Merkelová povedala, že projekt multikulturalizmu zlyhal, pred niekoľkými dňami vyhlásila, že islám je súčasťou Nemecka. Zaujala i veľmi jasne odmietavý postoj k hnutiu PEGIDA, ktoré svoju rasistickú agendu skrýva za údajný boj proti imigrácii a domnelej islamizácii Európy.
Tento nekompromisný postoj je pravdepodobne daný aj historickou skúsenosťou Nemecka z 20. storočia. Práve Nemci najlepšie vedia, v čo sa môže utláčanie zraniteľnej menšiny zvrhnúť. Preto je potrebné apelovať na všetkých zodpovedných politikov, aby vážili svoje slová a k výzvam, ktoré sa pred nimi otvárajú, pristupovali citlivo a uvážene.
Celá doterajšia kritika multikulturalizmu bola neadresná, vágna a neponúkala žiadne životaschopné riešenie. Doposiaľ nezaznela žiadna reálna alternatíva k multikulturalizmu, ktorá by bola v súlade s demokratickými princípmi a hodnotami osvietenstva, na ktoré môže byť Európa právom hrdá. Akékoľvek reštriktívne a unáhlené opatrenia by i tak nič nevyriešili a boli by len zradou týchto hodnôt.
