Dráma v Sydney: Prestaňme žiadať muslimov, aby odsúdili terorizmus. Je to bigotné a islamofóbne

0

Od kresťanov ani židov sa nežiada, aby odsudzovali terorizmus. Nemalo by sa to žiadať ani od muslimov. Dráma v Sydney nám to opäť pripomína.

Sme svedkami zaujímavého fenoménu, ktorý sa prejavuje tým, že každý z 1,5 miliardy muslimov, obzvlášť z tých, ktorí žijú na Západe, je vyzývaný, aby vyjadril odmietavé stanovisko v momente, keď sa odohrá násilný incident, z ktorého je obvinený muslim. Tento rituál sa znovu pripomína dráma v Sydney, kde samozvaný šejk Man Haron Monis v kaviarni v centre mesta zadržiaval niekoľko rukojemníkov.

Všeobecné očakávanie kladené na muslimov odsúdiť každý násilný čin spáchaný muslimom je bigotné a islamofóbne.

Nasleduje to, čo sa od muslimov a muslimských organizácii očakáva – vyjadrenie: „Ako muslim odsudzujem tento útok a terorizmus v akejkoľvek forme.“

Aby bolo jasné, toto všeobecné očakávanie kladené na muslimov je bigotné a islamofóbne. Zaujatie takého stanoviska je v podstate ospravedlnením: ospravedlnením sa za islám a za muslimov.

Vychádza z predpokladu, že každý muslim je vopred považovaný za podozrivého a za sympatizanta s terorizmom, pokým výslovne nepovie opak. Taktiež vychádza z predpokladu, že akýkoľvek trestný čin, ktorý spácha muslim, je vnímaný ako niečo, čo je akousi povinnosťou muslimov vyplývajúcou z ich náboženstva.

Tento druh myslenia – obviňovanie celej skupiny na základe konania jednotlivcov, za predpokladu, že to je prejav ich osobnej religióznej identity – je jasnou definíciou bigotnosti.

Je čas s tým prestať

Je na čase, aby sme tento rituál ukončili: nemuslimovia vo všetkých krajinách a dnes najmä tí v Austrálii, by si mali konečne uvedomiť fakt, že muslimovia nenávidia terorizmus rovnako ako oni samotní a prestať od muslimov neustále požadovať, aby preukázali svoju nevinu len na základe svojej viery.

Spomenutý bigotný predpoklad je jediným relevantným dôvodom existencie tohto rituálu. Zachovávanie tohto rituálnu znamená zachovávanie bigotnosti. Nemali by sme očakávať, že muslimovia musia odsúdiť Harona Monisa – zjavného blázna bez akýchkoľvek vzťahov s formálnymi náboženskými komunitami – rovnako ako sme neočakávali, aby kresťania odsúdili Timothyho McVeighta.

Kdy přišel do Austrálie islám?
Prečítajte si tiež:
Kdy přišel do Austrálie islám?

Podobne, ak niekto viní všetkých židov za to, čo robia extrémistickí izraelskí osadníci na Západnom brehu Jordánu, okamžite a správne takúto reakciu odsúdime ako predpojatú, nenávistnú a vo svojej podstate zlú – avšak nie vtedy, ak sa týka muslimov.

Iný štandard

Na muslimov sa doslova vzťahuje akýsi iný štandard. Hend Amry, ktorá má líbyjsko-americký pôvod, vo svojom satirickom tweete vynikajúco vystihla tieto očakávania, keď poukázala na to čo by podľa všeobecnej mienky muslimovia mali alebo nemali odsúdiť.

Napísala: „Ako muslimka odsudzujem činy sexuálneho násilia, ktorých sa dopustil samozvaný duchovný liečiteľ, špecializujúci sa na čiernu mágiu.“

Tento rituál sa začal krátko po septembrovom útoku v roku 2001. Americkí muslimovia, rovnako ako všetci muslimovia na Západe, sa reálne obávali, že sa stanú obeťami verejných perzekúcií kvôli ich náboženstvu.

Tohto sa obával i americký prezident George W. Bush a aj preto vystúpil s prejavom, v ktorom prosil Američanov, aby prijali amerických muslimov za súčasť americkej občianskej spoločnosti.

Avšak hoci krátkodobá potreba sa týmto spôsobom brániť pred prípadnou perzekúciou bola skutočná, tá doba je dávno preč a pokračovanie tohto rituálnu islamofóbiu skôr podporuje, než znižuje, keďže nám neustále pripomína náš predpoklad, že muslimovia sú vinní, pokým sa nedokéže, že sú nevinní.

Dráma v Sydney a úloha médií

Významnú úlohu pri udržiavaní tohto rituálu a všemožných predsudkov majú médiá. Áno, americké spravodajské súkromné televízie sú otvorene islamofóbne. Avšak je to aj problém serióznych médií a reportérov, ktorí s dobrým úmyslom vysielajú, ako muslimovia a muslimské organizácie odsudzujú radikálne a násilné činy, akým bola dráma v Sydney.

Niet pochýb o tom, že takéto pokrytie udalostí nemá za cieľ posilňovať islamofóbiu a snaží sa poskytnúť rovnaký verejný priestor aj pre vyjadrenia muslimov. No i tak takéto spravodajstvo v konečnom dôsledku utvrdzuje predstavu, že toto odsudzovanie je nevyhnutné, čím len utvrdzuje už spomenuté rasistické dôsledky z tohto rituálnu vyplývajúce.

Takýmito správami média zakaždým pripomínajú svojim čitateľom a divákom, že správanie sa muslimov má iné morálne štandardy. Hoci neúmyselne, no opäť len opakujú predpoklad tom, že muslimovia sú vinní, pokým nedokážu svoju nevinu. Opakujú predpoklad, že naozaj existuje akási kolektívna muslimská zodpovednosť za činy osamelých jednotlivcov, ktorí svoje skutky spájajú s náboženstvom.

Naozaj neexistuje žiadny legitímny dôvod, aby boli muslimské organizácie povinné verejne odsúdiť Harona Monisa a samozrejme ani dôvod, aby to od nich médiá žiadali.

Mali by sme konečne prehodnotiť domnienky, ktoré predchádzajú tomuto rituálu, a síce, že muslimovia nesú spoluzodpovednosť, že sú potenciálnymi sympatizantmi terorizmu, kým sa od neho verejne nedištancujú.

Mali by sme si uvedomiť, ako zjavne sú tieto domnienky bigotné, a že nemajú miesto v našej spoločnosti. Naozaj neexistuje žiadny legitímny dôvod pre to, aby boli muslimské organizácie povinné verejne odsúdiť Harona Monisa a samozrejme ani dôvod k tomu, aby to od nich požadovali médiá.

Mali by sme s tým prestať.

Ľudí, ako je Haron Monis, by sme mali vnímať podľa toho, kto sú: nepríčetní blázni. A k muslimom by sme sa mali správať tiež v medziach toho, kým sú: normálni ľudia, ktorí prirodzene odmietajú terorizmus, a nepozerať na nich, ako na nižšiu formu ľudskej bytosti, ktorá musí zakaždým pred všetkými dokazovať, že je proti násiliu.

Pôvodný text publikoval portál Vox. Medzititulky doplnila redakcia.

Zdieľať

O autorovi

Max Fisher

Max Fisher je obsahový riaditeľ pre portál Vox spadajúci pod Vox Media, jednu z najväčších a najrýchlejšie rastúcich internetových mediálnych sietí v USA.