Od habsburskej rovnosti k islamofóbnej diskriminácii

0

Kritika návrhu novelizácie zákona o isláme v Rakúsku.

Keď sa v roku 1966 dostali do Rakúska prvé skupinky tureckých prisťahovalcov, boli tamojšie islamské inštitúcie a organizácie malé a ojedinelé. O 13 rokov neskôr bola na základe rakúskeho zákona o isláme z roku 1912 vytvorená Islamská rada Rakúska (IGGiÖ). Toto právne uznanie islámu vydláždilo cestu pre jedinečný vzťah medzi štátom a muslimskými inštitúciami, ktorý sa v mnohom líši od vzťahov v iných západoeurópskych krajinách.

Odvtedy sa však stal islám čoraz viac a viac politickou záležitosťou a tak sa zvýšil i význam IGGiÖ. Jej zástupcovia čoraz častejšie diskutujú o isláme a účastina sa rôznych rokovaní s vládou v rámci politických tém súvisiacich s náboženstvom. V skutočnosti tak táto inštitucionalizovaná komunikácia priniesla množstvo pozitív. A čo je najdôležitejšie: priniesla vzájomnú dôveru, na ktorej bola postavená dobrá pracovná atmosféra, ktorá stála za mnohými akciami prínosnými obe strany.

A je to práve dôvera, ktorá sa zdá byť dnes najviac ohrozená. Rakúska vláda pracuje na návrhu novelizácie zákona, ktorý doposiaľ vymedzoval právne postavenie islámu v krajine. Požiadavka zmeny zákona sa objavila už v roku 2003 aj zo strany IGGiÖ. Existuje množstvo argumentov v prospech takejto novely. Muslimská komunita sa zmenila a tak i jej potreby. Nový zákon je potrebný, veď starý je platný od začiatku 20. storočia.

Návrh zákona môže byť protiústavný

Súčasný vládny návrh, ktorý môže byť verejnosťou do 7. novembra pripomienkovaný, má však veľa problémových oblastí. Jedným z mnohých aspektov, ktorý dopadá najmä na najväčšiu organizovanú muslimskú komunitu v Rakúsku – rakúsko-tureckú komunitu – je zákaz muslimských organizácií. Novelizácia požaduje, aby sa muslimské organizácie najneskôr do 6 mesiacov rozpustili a následne sa majú vytvoriť menšie združenia IGGiÖ.

Čo vyzerá ako posilnenie bývalých muslimských organizácii, ktoré sa fakticky spoja s IGGiÖ a získajú status verejných spoločností, je v strednodobom a dlhodobom horizonte chybou. Znamenalo by to pre muslimov obmedzenie ich práva vytvárať si združenia, čo by bol v rozpore s ústavou.

Od habsburskej rovnosti ku islamofóbnej diskriminácii

Viedeňské islamské centrum, najväčšia mešita v Rakúsku.
Zuraidah, zuraidaharahman.blogspot.sk

Rakúsky právny systém deklaruje, že organizácie vznikajú na základe združovacieho práva. Zákon umožňuje minimálne dvom osobám založiť združenie, ktoré sa orientuje na akékoľvek spoločenské oblasti. Zákaz konkrétnych združení by bol protiústavný a tiež by bol proti základným hodnotám právneho štátu. Takto formulovaný zákaz islamských združení by v kontexte so zákonom o združovaní fakticky zničil existujúcu muslimskú občiansku angažovanosť.

Zákaz podpory zo zahraničia má platiť len pre muslimov

Ďalším aspektom novelizácie je navrhovaný zákaz prijímať finančné prostriedky na financovanie náboženských aktivít, ktoré budú mať svoj pôvod mimo územia Rakúska. Politický cieľ tohto návrhu je jasný. Rakúski politici sa snažia vytvoriť vlastný „rakúsky“ islám, resp. štátom riadený (kontrolovaný) islám. A to implikuje eliminovanie prípadného vplyvu, ktorý by na organizácie pôsobil zvonku.

Mnohí argumentujú tým, že tento článok je zameraný najmä na oslabenie vplyvu Turecka a Saudskej Arábie (wahabizmu). ATIB (Avusturya Türk Islam Kultur som Sosyal Yardimlaşma Birliği), ktorý je priamo napojený na turecký Diyanet, by skutočne bol  týmto zákazom postihnutý najvýraznejšie. Ich imámovia by už nemohli byť platení z Turecka.

[Tweet "Novelizácia len zakazuje a neposkytuje žiadnu garanciu podpory zo strany štátu."]

Hoc i táto časť návrhu je zdá sa protiústavná, politické ciele sú pravdepodobne väčšou prioritou. Aký to bude mať dopad na každodenný život muslimov? Kde získajú mešity, ktoré sú financované z Turecka, zdroje na zaplatenie duchovných? Predkladaná novelizácia len zakazuje a neposkytuje žiadnu garanciu finančnej podpory muslimským komunitám zo strany štátu.

Protiústavnosť tejto novely tak vyplýva aj z faktu, že vytvára nerovnoprávne postavenie medzi náboženskými denomináciami. Štát by nikdy nezakázal protestantským cirkvám, katolíckej cirkvi či židovskej náboženskej obci prijímať finančnú podporu, ktorá by prichádzali aj zo zahraničia.

Nasledujúca diskusia a vyjadrenia poslancov počas rokovania o tejto novelizácii ukážu, či sa Rakúsko chce i naďalej držať svojich ústavných hodnôt, zachovať si status právneho štátu, udržiavať prax náboženskej slobody, garantovať rovnaké právne postavenie všetkých zákonom uznaných náboženských cirkví a denominácií, alebo sa celkový charakter Rakúska zmení a krajina sa stane jednou z prvých inštitucionalizovaných reprezentantov islamofóbie.

Farid Hafez je PhD. študentom politológie na Viedenskej univerzite vo Viedni. Pôvodnú verziu článku publikoval portál Turkey Agenda. Medzititulky doplnila redakcia.

Zdieľať

O autorovi

Farid Hafez je PhD. študentom politológie na Viedenskej univerzite vo Viedni.

Leave A Reply